Nahazo Loka Momba Ny Zon'Olombelona Ny ‘Las Patronas’ Noho Ny Famahanana Ireo Mpifindra-monina

Las Patronas mural

Rindrin'ny Las Patronas. Sary nalain'i Dawn Paley tao an-tranon'ny Las Patronas, Amántlan, Veracruz. Sary: Creative Commons license (CC BY-NC-SA 2.0)

Norma Vázquez Romero, vehivavin'ny sarangan'ny mpiasa izay nanana toe-piainana tsotra tao amin'ny firenena amoron-dranomasina ao Veracruz, Meksika no notolorana ny Loka momba ny Zon'Olombelona Meksikana 2013 noho izy nanokana ny fiainany nandritra izay 15 taona izay amin'ny fanomezan-tsakafo ireo mpifindra-monina avy ao Amerika Afovoany sy Meksika Atsimo ka mandalo ao an-tanànany amin'ny fiaran-dalamby fantatra amin'ny anarana hoe “La Bestia” (Ilay Biby) ka mikendry ny ho tonga ao Etazonia.

Antsoina hoe La Patrona – izay midika hoe “vehivavy mpampiasa” ny faritra iasàn'i Norma sy ny fianakaviany sy ireo vehivavy hafa manome sakafo ireo mpifindra-monina. Nanome izany anarana izany ho an'ny fikambanany ity vondrom-behivavy ity sy ny fianakavian'i Norma, ary ankehitriny fantatra amin'ny anarana hoe “Las Patronas” izy ireo (midika hoe “vehivavy mpampiasa»).

Mampiseho ny asan'ny Las Patronas ity horonantsary fohy nivoaka tamin'ny taona 2009 ity:

Tao amin'ny bilaogy Alterinfos [es], nanoratra mikasika ny fomba nahafantaran'izao tontolo izao ny fanampian'ny Las Patronas ireo mpifindra-monina amin'ny dia sarotra sedrain'izy ireo i Karolina Caicedo Flórez:

Durante más de diez años su labor estuvo casi que en el total anonimato, hasta que en 2005, gracias a un documental que narraba su labor diaria en defensa de los y las migrantes, el proyecto de Las Patronas comenzó a llenar las páginas de internet, los períodicos, revistas, festivales de cine documental y hasta los museos. Comenzaron a recibir por lo menos una visita a la semana, de periodistas, defensores de derechos humanos y curiosxs que deseaban conocer y apoyar personalmente su labor.

Tao anatin'izay folo taona izay, natao tao anatin'ny mangingina tanteraka ny asan'izy ireo hatramin'ny taona 2005, saingy noho ilay horonantsary fanadihadiana fohy mampiseho ny asan'izy ireo andavanandro miaro ireo mpifindra-monina, nanomboka nipoitra  tao amin'ireo habaka, gazety, gazetiboky, fetiben'ny horonantsary fanadihadiana ary koa ny mozea ny tetikasan'ny Las Patronas. Nanomboka nisy nitsidika farafahakeliny indray isan-kerinandro avy amin'ireo mpanao gazety, mpiaro ny zon'olombelona ary olona liana te-hahafantatra sy hanohana ny asany izy ireo.

Mahandro vary ary mizara izany anaty fononà plastika ho an'ireo mpifindra-monina i Norma sy ny fianakaviany isan'andro. Matetika tsy misakafo ireo olona ireo mandritra ny fotoana lava be ary tsy manana rano hosotroina ihany koa mandritra ny tontolo andro. Mahandro tsaramaso mainty, mikarakara mofo ary mameno rano amin'ny tavoahangy ihany koa i Norma sy ny fianakaviany mba hatsipy ho an'ireo mpifindra-monina ao anaty fiaran-dalamby izay tsy mijanona na dia iray segondra monja aza.

A single ration. Photo taken by Dawn Paley in the house of Las Patronas, Amántlan, Veracruz. Image under Creative Commons license  (CC BY-NC-SA 2.0)

Anjara sakafon'olo-tokana. Sary nalain'i Dawn Paley tao an-tranon'ny Las Patronas, Amántlan, Veracruz. Sary: Creative Commons license (CC BY-NC-SA 2.0)

Nanazava tao anatin'ny lahatsoratra bilaogy [es] i Karolina Caicedo mikasika ny fanilikilihana atrehin'ny Las Patronas rehefa misy olona mahafantatra fa manampy ireo mpifindra-monina izy ireo:

La estigmatización hacia Las Patronas también se ha hecho sentir: “locas, no saben ni a quien ayudan” son algunas de las palabras que utilizan desde los más católicos comprometidos con la iglesia (que va desde el padre hasta los feligreses de La Patrona) hasta los maridos de las mujeres que alguna vez quisieron apoyar este proyecto.

Nosokajiana ho “vehivavy adala tsy mahafantatra akory izay ampiany” ny fanilikilihana ny Las Patronas – anisan'ny teny fampiasain'ireo katolika hiringiringiny (pretra sy ny mpiara-miangona ao amin'ny tanànan'i La Patrona) tamin'ireo vadin'ireo vehivavy te-hanohana ny tetikasa izany.

Nidera ny asa soa iantsorohan'ireo vehivevy ny tontolon'ny habaka.

Namariparitra izay zavatra ataon'ireo vehivavy ireo isan'andro mandritra ny taona i Frida Lopez:

Vehivavin'ny Las Patronas manome sakafo isan'andro ho an'ireo mpifindramonina mitady ny Nofinofy Amerikana ary mitaingina ny fiaran-dalamby “Ilay Biby”.

Hibrain Vega nilaza ny fikasany handrodana ireo sisintany iraisam-pirenena:

Foano ny sisintany! Miaraka amin'ny fitiavan'ny mpianadahy #LasPatronas.

Avy amin'ny mpiray fanjakana amin'i Las Patronas, ao Veracruz i Deena nilaza fa mitondra fanantenana ao amin'ny olona ny ataon'izy ireo:

Las Patronas…manome fanantenana ho ahy ny karazam-baovao toy izao! Misy olona mahafinaritra ao amin'izao tontolo izao…

Ekhtai Baruck Serran naneho ny fanohanany tamin'ny filazany fa andraikitra iraisam-pirenena fakàn-tahaka ny Las Patronas:

Mila olona betsaka tahaka an'i Norma Romero Vásquez, lehiben'ny vondrona Las Patronas izao tontolo izao. Nahazo ny lokan'ny zon'Olombelona 2013 eto amin'ny firenena

Farany, Karolina nizara hoe tahaka ny ahoana ny miara-misalahy amin'ny Las Patronas sy mizara sakafo ho an'ireo mpifindramonina mandalo:

El momento preciso en el que el tren de La Bestia pasa por La Patrona, marca una serie de sentimientos a cualquiera que tenga un lonche en su mano para entregar a los migrantes: nervios (si es la primera vez que lo hace), estrés (al escuchar el fuerte ruido del tren y al percibir su alta velocidad), emoción (al ver las manos de los migrantes estirarse para agarrar uno de los lonches), alegría (al escuchar las palabras de agradecimiento) y en algunas ocasiones rabia, al darse cuenta que no todos los migrantes pudieron tomar la comida.

Tamin'izany fotoana izany, raha mandalo ao an-tanànan'i La Patrona ny fiaran-dalamby Ilay Biby dia mitondra fihetseham-po betsaka ho an'izay rehetra mizara sakafo : fitaintainana (raha vao voalohany izy no manao izany), rarintsaina (rehefa mandre ny fitabataban'ilay fiaradalamby sy mahatsapa ny hafainganam-pandehany), fihetseham-po (mahita ny tanan'ireo mpifindramonina mivelatra misambotra sakafo), fifaliana (rehefa mandre azy ireo misaotra) ary indraindray alahelo, mahita fa tsy ny mpifindramonina rehetra no mahazo sakafo.

Rehefa naharay ireo sioka marobe sy fanehoan-kevitra fanohanana ny asany ny Las Patronas dia nisaotra ireo mpiserasera tamin'ny teny nataon'izy ireo:

Misaotra ny rehetra izahay tamin'ny teninareo sy ny fiarahabanareo. Manao zavatra izahay mba hanohanana ny faharetan'ireo mpifindramonina sy ny zon'izy ireo hivelona. Fihina (oroka takolaka raha aty amintsika Malagasy)

Atombohy ny resaka

Mpanoratra, azafady Hiditra »

Torolalana

  • Miandry fanekena ny hevitra rehetra. Aza alefa in-droa ny hevitra.
  • iangaviana ianao haneho fifanajàna amin'ny hevitra rehetra. Tsy ekena ny hevitra feno fankahalàna, vetaveta, mamely olona manokana.