Fetiben'ny Bilaogy: Meksika – Midradradràdra Ny Herisetra

Ity lahatsoratra ity dia ampahany amin'ny tatitray manokana momba ny  Adin'ny Meksika amin'ny Zava-mahadomelina.

Taorian'ny famakiana ireo bilaogy 36 nandray anjara tamin'ny Fetiben'ny Bilaogy: Meksika – Vahoaka, Herisetra ary Bilaogy dia nisy fisalasalàna kely ihany na teo aza ireo rehetra nosoratana, nanehoan-kevitra ary nohalalinina mikasika ny herisetra ao Meksika; mbola betsaka ihany no tokony holazaina. Amin'ny famoahana ny fomba fijerin'izy ireo manokana ny herisetra, be ny niady momba ny teny enti-milaza azy io. Fanazarantena iray ny fandroahana devoly, ny fomba  fitantànana azy ary  ny fanovàna ny herisetra. Amin'ny fanaovana izany, ny antenaina dia ny mba hanapaka ny kiboribory mitsingerina tsy hiitatra hatrany amin'ny taranaka ho avy. Io dia tsy hiteraka fotsiny fandàvana sy hetsi-panoherana, fa dingana ihany koa hisorohana ny herisetra mety hiseho. Tsy tsiambaratelo izany: tsy ho leferina ny herisetra; tsy ho avela hanjaka moramora foana izany.

#nosoncifras @tienennombre. From Lockerz.com user Daniel Gershenson http://lockerz.com/s/121154026

#nosoncifras @tienennombre. (#tsytarehimarikaizyzareo #mananaanaranaizyireo) Avy amin'ilay mpampiasa Lockerz.com, Daniel Gershenson http://lockerz.com/s/121154026

Dradradradrào ny herisetra.

Atombotsika amin'ny “A Shout of Pain” (Hiakam-pangirifiriana) [es] avy amin'i Ana Lilia Rodríguez Olvera tao amin'ny bilaoginy Poeterno (en honor al arte) ny fantina lahatsoratra nalefa ho amin'ilay Fetibe. Mampahafantatra antsika izy hoe: ” Ity lahatsoratra manaraka ity dia nosoratana ho toy ny hiakan'ny very fanantenana ary miaty ny hatezerana mivaivay avy amiko ho an'ireo nanafika ny raibeko:

Seguramente tú los perdonaste, de fe, de ley, los perdonaste porque así eres tú, pasible y seguro, y maravillosamente empático. Pero yo no los perdono, yo no soy capaz de decir ya ni modo, la resignación llegará, la resignación es una vaga consecuencia de nuestra historia por el mundo. Yo no los perdono porque te mataron a ti de cuerpo y a mí de alma. ¿Cómo puede perdonar un cuerpodesalmado? ¿Cómo puede perdonar un árbol seco?

Azo antoka hoe efa namela azy ianao, noho ny resa-pinoana, noho ny fanajàna ny lalàna, namela heloka azy ianao. Izay ilay ianao talohan'ny nitrangan'ilay zavatra, tony sy matoky, ary dia toa mahatsapa ny tsapan'ny hafa iny ery. Saingy izaho kosa tsy namela heloka azy ireny. Tsy mahavita miteny ny toy izany aho. Hoe mety mbola hionona aho; ny fiononana dia zavatra iray tsy afa-misaraka amin'ny fiainana. Tsy mamela heloka azy ireo aho. Vonoin-dry zareo ianao; ny vatanao sy ny ampahany amin'ny fanahinao no alain-dry zareo. Ka fomba ahoana no hahafahan'ireo olona tsy ampy fanahy hahavita hamela heloka? Ahoana no fomba hahafahan'ny fo tsy misy rà mikoriana hamela heloka?

Raha misy amintsika mandà tsy hamela heloka tamin'ireo zavatra nitranga tato ho ato, ny sasany amintsika kosa mandà ny hanadino azy ireny. Ity no lazaina antsika [es] ao amin'ny bilaogy Papás DF an'i Diana Medina màka ohatra amin'ireo zavatra nitranga tato ho ato, ary amin'ny fiteniny: “Efa lany andro sahady ilay vaovao. Ny vaovao dia vao tamin'ny herinandro lasa ary ho an'ny vaninandro maoderina, ny vaovao izay nitranga ora iray teo aloha dia sokajiana  ho ‘vaovao tranainy be’ ao amin'ny Twitter, izay nitranga tamin'ny 3 May dia efa lavitry ny fahatsapantsika. Noho izay antony izay no anoratako. Amin'izay tsy adiontsika io tranga io”

Los niños y niñas que vivieron la balacera en Monterrey siempre la van a recordar. Hay una generación de futuros ciudadanos que tienen en sus recuerdos actos violentos dentro de su país, su casa de identidad cultural. Por otro lado están los niños y niñas que viven otra realidad, como si vivieran en otro país, pero que han aprendido desde pequeños que el país ya perdió, que la violencia nos derrotó ¿Cuál será el futuro de esta generación en la que la idea de su país se quebrantó? Esa es la que me preocupa.

Ireo ankizy sisam-paty tamin'ny tifitra tao Monterrey dia hahatsiaro izany foana. Dia hisy andian-taranaka hoavy iray manontolo hànana fahatsiarovana ny herisetra teo amin'ny fireneny, handrafitra ampahany aminy, handrafitra ampahany amin'ny maha-izy azy ireo. Amin'ny lafiny iray dia misy ankizy miaina zavatra hafa tanteraka noho izany, tahaka ny hoe any aminà firenena hafa ry zareo no miaina. Ireny ankizy ireny dia nahafantatra hatrany amin'ny fahazazàny fa efa very ny firenena ary efa nandresy antsika ny herisetra. Inona no mba iheveranao ny hoavin'ny taranaka manarak'ireo olona eto amin'ity firenena ity izay efa misaina sahady fa potika ny firenena? Izay no tena mampalahelo ahy.

i Daniela Pérez Michel dia mandalina [es] ao amin'ny bilaoginy La Trinchera, miresaka koa ny amin'ny fanadinoana. Tsy niniana ny resaka fanadinoana tao amin'ny bilaoginy; fa noterena:

Decir que duele es repetitivo. Oímos, leemos y vemos a diario el rostro del dolor en una provocación mediática diaria, que se nutre de una pantomima escandalosa sobre un deber ser democrático de palabras efímeras y vacías. Tan sumamente vacías, que se congratulan de acuerdos sobre dejar de informar entre medios que cuentan entre sus publicaciones periódicas, aquellas que muestran las imágenes despedazadas y crueles del #Mexicorojo.

Dia lazaina  fa miverimberina ny dònany. Mandre isika, mamaky, mahita isanandro ny endriky ny hirifiry anatin'ny fameloman'afo mitohy  ataon'ny fampahalalam-baovao izay manisy sira ny resaka adala foronina momba ny hoe midika ve izany fa tsy maintsy ho firenena demaokratika, aminà teny manidina sy tsy misy fotony. Teniteny foana ka mahatonga hiarahaba tena noho ny fifanarahan'ny media tsy hitatitra izay zava-miseho. Ity famoaham-baovao ity izao dia mampiseho zava-mahatsiravina, sary mampivarahontsana momba ny  #RedMexico (MeksikaMena).

Leonor Reyes Pavón ao amin'ny bilaogy El Gallinero Revuelto dia manoratra [es] mikasika ny herisetra isanandro sy ny fiantraikan'ireo sarinà herisetra, na eo aza  ny hoe ny mpanoratra dia monina any amin'ny faritra tsy dia niharan'izany loatra miohatra amin'ny faritra hafa eo amin'ny firenena:

¿Como no vamos a vivir con miedo, si estas imágenes son el pan de cada día? Es cierto, ahora la tecnología nos permite muchas veces enterarnos rápido de lo que esta pasando, sin duda también es usada irresponsablemente lo que fomenta el miedo y la incertidumbre, recuerdo por ejemplo cuando estuvieron hace un par de meses los narcobloqueos en Guadalajara y las balaceras, por lo que leía realmente me asuste y en seguida me puse en contacto con dos amigos muy queridos, resulto que no era tan grave como parecía, aunque en el momento por la información que circula, no siempre responsablemente, se crea un panico generalizado. Sin duda hay casos exitosos como #reynosafollow en twitter o El Blog del Narco que buscan ayudar a informar a la sociedad de manera veraz de lo que esta aconteciendo en el país.

Fomba ahoana no hiainantsika tsy amin-tahotra, raha mbola voky an'ireny sarinà herisetra ireny isika miaraka amin'ny sakafo marainantsika isanandro? Mazava loatra, amin'izao fotoana izao ny teknolojia dia mamela antsika hahita izay mitranga, ary amin'ny fomba faran'izay malaky. Misy fisalasalàna kely fa izy io dia ampiasaina amin'ny fomba tsy tompon'andraikitra rehefa manaparitaka tahotra sy tsy fahatokisana. Tadidiko, ohatra, volana vitsy lasa izay, nisy fanakanan-dàlana nataon'andian-jiolahy tao Guadalajara, narahan-tifitra. Rehefa namaky ny vaovao aho dia nivarahontsana. Nifandray avy hatrany tamin'ireo namana akaiky tany amin'ny nisian'ilay herisetra aho. Voambara anefa fa tsy dia zava-doza araka izay nitaterana azy akory ilay izy na dia niteraka fikorontanana tamin'ny fotoana namoahana azy aza ilay vaovao, tsy ampieritreretana mihitsy. Na izany aza dia nisy voka-tsoa tsy araka ny nandrasana ihany toy fitaterana amin'ny tokony ho izy toy ny  #renosafollow tao amin'ny Twitter na ny Blog del Narco izay niezaka ny nampahafantatra ny vahoaka tam-pahamarinana izay tena zavatra misy marina ato amin'ny firenentsika amin'izao fotoana.

Ernesto Priego ao amin'ny  #SinLugar, dia somary nandeha lavidavitra kokoa ary niteny mikasika ny fivezivezen'ny fitaovam-piadiana sy ny zava-mahadomelina [es], izay loharanon-kerisetra hatramin'izay:

¿De qué manera hemos normalizado el papel definitivo del acceso a las armas en el conflicto de la droga en México? ¿Cuáles son los peligros de acostumbrarnos a su presencia y apariencia, y hasta cuando lo vamos a tolerar? ¿Cuándo quedará claro quiénes son los verdaderos culpables de que el periodismo cotidiano se haya vuelto una nota roja permanente?

Amin'ny fomba ahoana no hanaovantsika ho ara-dalàna ny tena anjara toerana idiran'ireo fitaovam-piadiana amin'ny adin'ny zava-mahadomelina eto Meksika? Inona avy no loza entin'ny fahazàrana mahita azy ireny sy ny fibaribariany? Hatraiza no fetra azontsika andeferana amin'izy ireny? Rahoviana no hazàva fa ny tena tompon'antoka dia ireo  gazety an-tsoratra izay toa lasa fanaovana izay hampientanentana fotsiny, vaovao tsy matotra?

El Grupo de Información en Reproducción Elegida AC (GIRE), na ny Vondrom-pampahalalam-baovaon'ny Repoblika, dia mitondra [es] endrika hafan'ny herisetra ho antsika, izay mampitondra faisana ny vehivavy :

A las mujeres en este país se las agrede por el solo hecho de ser mujeres. La Ley General de Acceso a las Mujeres a una Vida Libre de Violencia define esta violencia como “cualquier acción u omisión, basada en su género, que les cause daño o sufrimiento psicológico, físico, patrimonial, económico, sexual o la muerte tanto en el ámbito privado como en el público”.

Ny vehivavy eto amin'ity firenena ity dia iharan'ny herisetra satria fotsiny hoe vehivavy. Ny Lalàna Ankapobeny Hahafahan'ny Vehivavy Hànana Fiainana Lavitry ny Herisetra dia mamaritra ny herisetra ho toy ny “na inona na inona fihetsika na fanimbazimbana, mifototra amin'ny maha-vehivavy azy, izay mety hiteraka fahavoazana sy / na fangirifiriana ara-tsaina, ara-nofo,, ara-toekarena na ara-pananahana, tafiditra amin'izany koa ny fahafatesana, na eo anivon'ny ankohonana io na anivon'ny fiarahamonina”

Ity lahatsoratra ity dia ampahany amin'ny tatitray manokana momba ny  Adin'ny Meksika amin'ny Zava-mahadomelina.

Fanamarihan'ny mpamoaka lahatsoratra: Noho ny halavan'ity lahatsoratra ity, ary mba hanamora ny famakianareo azy, dia nanapa-kevitra izahay ny hamoaka azy anaty lahatsoratra maromaro. Ity no ampahany voalohany, ary aoriana kely dia hivoaka ny ampahany faharoa.

Atombohy ny resaka

Mpanoratra, azafady Hiditra »

Torolalana

  • Miandry fanekena ny hevitra rehetra. Aza alefa in-droa ny hevitra.
  • iangaviana ianao haneho fifanajàna amin'ny hevitra rehetra. Tsy ekena ny hevitra feno fankahalàna, vetaveta, mamely olona manokana.