<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Global Voices teny Malagasy &#187; Spain</title>
	<atom:link href="http://mg.globalvoicesonline.org/category/world/western-europe/spain/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://mg.globalvoicesonline.org</link>
	<description>Manangam-peo izao tontolo izao. Renao ve?</description>
	<lastBuildDate>Fri, 04 Dec 2009 07:34:52 +0000</lastBuildDate>
	<generator>http://wordpress.org/?v=2.8.4</generator>
	<language>en</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
			<item>
		<title>Horonantsary: Atsaharo ny herisetra atao amin&#039;ireo vehivavy maneran-tany</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/12/01/4319/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/12/01/4319/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 01 Dec 2009 06:23:22 +0000</pubDate>
		<dc:creator>candy</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Ankapobeny]]></category>
		<category><![CDATA[Chile]]></category>
		<category><![CDATA[Cyber-Activism]]></category>
		<category><![CDATA[Dominican Republic]]></category>
		<category><![CDATA[Espaniola]]></category>
		<category><![CDATA[Fahasalamàna]]></category>
		<category><![CDATA[Fanoherana]]></category>
		<category><![CDATA[Gender]]></category>
		<category><![CDATA[Kenya]]></category>
		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>
		<category><![CDATA[Mexico]]></category>
		<category><![CDATA[Peru]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Spain]]></category>
		<category><![CDATA[Video]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>
		<category><![CDATA[Zon'olombelona]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=4319</guid>
		<description><![CDATA[Anio, faha-25 Novambra no andro iraisam-pirenena Iadiana amin'ny Herisetra Atao amin'ny Vehivavy, ary amin'ny alalan'ny horonantsary no anehoan'ny olona maro  sy fikambanana maneran-tany ny fanirian'izy ireo hampiato ny herisetra ary koa ny ezaka entin'izy ireo hanamafisana fa manana tontolo afaka iainana am-piadanana ny vehivavy.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/juliana-rincon-parra/">Juliana Rincón Parra</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/fcandy/'>candy</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/11/25/video-end-violence-against-women-around-the-world/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><div id="single" class="entry">
<p>Anio, faha-25 Novambra no andro iraisam-pirenena Iadiana amin&#39;ny Herisetra Atao amin&#39;ny Vehivavy, ary amin&#39;ny alalan&#39;ny horonantsary no anehoan&#39;ny olona maro  sy fikambanana maneran-tany ny fanirian&#39;izy ireo hampiatoana ny herisetra ary koa ny ezaka entin&#39;izy ireo hanamafisana fa manana tontolo afaka iainana am-piadanana ny vehivavy.</p>
<div id="attachment_108214" class="wp-caption aligncenter" style="width: 310px;"><a href="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/11/2498526016_7512e16a87_b.jpg"><img class="size-medium wp-image-108214" title="words as violence must break SILENCE" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/11/2498526016_7512e16a87_b-300x113.jpg" alt="words as violence must break SILENCE by circo de invierno" width="300" height="113" /></a></p>
<p class="wp-caption-text"><small><a rel="cc:attributionURL" href="http://www.flickr.com/photos/circo_de_invierno/">Sary avy amin&#39;i  circo_de_invierno</a>, tao amin&#39;ny  Flickr mampiasa ny  <a href="http://creativecommons.org/licenses/by/2.0/">CC BY 2.0</a>.</small></p>
<p class="wp-caption-text">ny teny momba ny herisetra dia tsy maintsy hanafoana ny FAHANGINANA</p>
</div>
<div style="text-align: center;"><small><a rel="cc:attributionURL" href="http://www.flickr.com/photos/circo_de_invierno/">http://www.flickr.com/photos/circo_de_invierno/</a> / <a rel="license" href="http://creativecommons.org/licenses/by/2.0/">CC BY 2.0</a></small></div>
<p>UNIFEM, ao amin&#39;ny <a href="http://www.youtube.com/user/SayNoToViolence">Manaova Tsia amin&#39;ny Herisetra</a><a href="http://www.youtube.com/user/SayNoToViolence"> ao amin&#39;ny Youtube </a> dia efa nanao fanadihadiana ny <a href="http://saynotoviolence.org/">sasany amin&#39;ireo fanapahan-kevitra raisina maneran-tany</a> mba hampiatoana ny fanaovana herisetra noho ny tsy fitoviana. <a href="http://www.youtube.com/watch?v=Vzh-faI1QrM">Ny horonantsary voalohany</a> dia mampiseho ny Lisean-jazavavy Ngara ao Nairobi, Kenya, izay andrisihana ireo tovovavy hanao Tsia amin&#39;ny Herisetra, hijoro hitaky  ny zon&#39;izy ireo ary koa ny fomba hiadiana amin&#39;ny fanolanana, fanafihana, fandrahonana ary ireo endrika hafa hisehoan&#39;ny herisetra noho ny tsy fitoviana:</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="261" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/Vzh-faI1QrM&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="261" src="http://www.youtube.com/v/Vzh-faI1QrM&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Any Kenya koa, manana Toeram-Panarenana ireo niharan&#39;ny Herisetra ny tobim-pitsaboana nasionalin&#39;ny Kenyatta, izay azon&#39;ireo vehivavy sy ny zanany andehanana ary hikarakarana azy ireo noho ny herisetra nahazo azy ireo. Ato amin&#39;ity <a href="http://www.youtube.com/watch?v=cfc1TarQo3Q">horonantsary</a> manaraka ity, mitantara ny fiainana ao amin&#39;ilay toeram-pitsaboana izy ireo, ny tontolo iainana misy azy ireo, ary maneho hevitra koa ireo vehivavy niharan&#39;ny herisetra:</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="261" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/cfc1TarQo3Q&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="261" src="http://www.youtube.com/v/cfc1TarQo3Q&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Any Peru, eo am-pikarakarana fihetsiketsehana sy fanangonam-bahoaka ny<a href="http://www.youtube.com/watch?v=Pjfk3LoGIUg"> fikambanana Flora Tristan</a> ho ana endrika hafa inoany fa mety hiteraka herisetra: ny fandàvana ny fahazoana maimaim-poana ireo fomba fanabeazana aizana sy ny lalàna vaovao nanapaka fa ny pilin&#39;ny ampitso (fanabeazana aizana vonjimaika)  dia tsy tokony hozaraina maimaim-poana.  Hanao fanentanana ho fanabeazana izy ireo any amina toeram-pitsangatsanganana any Lima ka hanome fanampim-panazavàna momba ny fanabeazana aizana, ary koa hizara pilin&#39;ny ampitso sy fitaovana fanabeazana aizana ho mariky ny fanoherana:</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="344" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/Pjfk3LoGIUg&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="344" src="http://www.youtube.com/v/Pjfk3LoGIUg&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Raha ny momba ny Amerika Latina sy ny Karaiba indray, nandefa ity horonantsary ity ny UN-INSTRAW ho ampahany amin&#39;ny fanentanana fisarihan-tsaina :</p>
<blockquote><p>Latinoamérica y el Caribe es un lugar peligroso para las mujeres. Más de 50 por ciento de las mujeres de la región han sido objetos de agresiones. En la República Dominicana, por ejemplo, 1,453 mujeres fueron asesinadas entre los años 2000 y 2008. En el marco del Día Internacional para la Eliminación de la Violencia Contra la Mujer, UN-INSTRAW lanza un nuevo video sobre la seguridad de las mujeres latinas y caribeñas.</p></blockquote>
<div class="translation">Toerana mampidi-doza ho an&#39;ny vehivavy i Amerika Latina sy  Karaiba. Maherin&#39;ny 50 isan-jaton&#39;ny vehivavy any an-toerana no iharan&#39;ny herisetra. Any amin&#39;ny Repoblika Dominikana ohatra, vehivavy 1 453 no novonoina teo anelanelan&#39;ny taona 2000 sy ny taona 2008. Ho an&#39;ny Andro Iraisam-pirenena Iadiana amin&#39;ny Herisetra Atao amin&#39;ny Vehivavy dia nandefa horonantsary momba ny fandriampahaleman&#39;ireo vehivavy Latina sy Karibeana ny UN-INSTRAW .</div>
<div class="translation"></div>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="261" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/ev1zix0yqG0&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="261" src="http://www.youtube.com/v/ev1zix0yqG0&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Any Espana, <a href="http://www.youtube.com/watch?v=7x59FDIeIcM">nandray anjara tamin&#39;ny seminera faha-dimy momba ny Fiarovan-tena amin&#39;ny herisetra ireo vehivavy</a>, ka tamin&#39;izay no nanoroana azy ireo ny fomba hiarovany tena raha miatrika toe-javatra mampidi-doza ry zareo. Ny kendrena amin&#39;io fanofanana io dia ny hahafahan&#39;izy ireo mampalemy mandritra ny fotoana fohy ilay mpanao herisetra mba hahafahan&#39;izy ireo mandositra ny loza.</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="344" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/7x59FDIeIcM&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="344" src="http://www.youtube.com/v/7x59FDIeIcM&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Ary avy any Chile, ilay <a href="http://www.myspace.com/coflaproducciones">mpanao Hip Hop COFLA</a> dia namoaka hira mitondra ny lohateny hoe Femicide. Raha eritreretina <a href="http://www.feministing.com/archives/002622.html">hampirisika ny herisetra atao amin&#39;ny vehivavy ny tononkira hip hop matetika</a>, ity mpanakanto ity kosa <a href="http://www.youtube.com/watch?v=tuBBX514sYo">namoaka hira</a> manameloka ny fomban&#39;ireo lehilahy manomboka amin&#39;ny  fanomezana tokim-pitiavana sy fiarovana ary tonga amin&#39;ny herisetra, daroka na famonoana mihitsy aza:</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="344" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/tuBBX514sYo&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="344" src="http://www.youtube.com/v/tuBBX514sYo&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Nisy ezaka toy izany ve tany amin&#39;ny faritra na firenena misy anao? Mba ampafantaro anay amina fandefasan-kevitra ny fihetsiketsehana ataon&#39;ny fiaraha-moninao mba hanakanana ny herisetra atao amin&#39;ny vehivavy!</p></div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/12/01/4319/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Fitondrana vohoka sy ny fonja: Ny fahasalamana sy ny zon&#039;ny vehivavy voafonja</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/26/3973/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/26/3973/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 26 Oct 2009 21:24:17 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Argentina]]></category>
		<category><![CDATA[Asongadina]]></category>
		<category><![CDATA[Brazil]]></category>
		<category><![CDATA[Ecuador]]></category>
		<category><![CDATA[Espaniola]]></category>
		<category><![CDATA[Fahasalamàna]]></category>
		<category><![CDATA[Kilonga]]></category>
		<category><![CDATA[Laos]]></category>
		<category><![CDATA[Ny maha-olona]]></category>
		<category><![CDATA[Peru]]></category>
		<category><![CDATA[Resadresaka Hanatsarana ny Tany]]></category>
		<category><![CDATA[Russia]]></category>
		<category><![CDATA[Saripika]]></category>
		<category><![CDATA[Spain]]></category>
		<category><![CDATA[U.S.A.]]></category>
		<category><![CDATA[Video]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>
		<category><![CDATA[Zon'olombelona]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=3973</guid>
		<description><![CDATA[Mbola tolona hatramin'izao ny hiantohana ny zon'ny vehivavy bevohoka manerantany, ary raha tarafina aza, dia voaramaso [ara-pahasalamana?] tafahoatra matetika ny vehivavy bevohoka voafonja. Inona avy moa ny dingana efa vita hanamarihana fa voakarakara tsara izy ireo, miaraka amin'ny [menaky ny] aina entin'izy ireo?]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/juliana-rincon-parra/">Juliana Rincón Parra</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/10/24/pregnancy-and-prisons-womens-health-and-rights-behind-bars/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><div id="single">
<p><a href="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/10/2044749780_4ade9e2e3f.jpg"><img title="2044749780_4ade9e2e3f" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/10/2044749780_4ade9e2e3f-300x225.jpg" alt="Image by daquella manera" width="300" height="225" /></a></p>
<p><strong>Manana ny zony feno ve ny vehivavy bevohoka rehetra, sa tsy manan-jò intsony rehefa voafonja?</strong></p>
<p>Izany no fanontaniana tonga ao amin&#39;ny tena rehefa mieritreritra ny zon&#39;ny vehivavy bevohoka voafonja hamelona sy hitaiza ny zanany raha voaheloka amin&#39;ny heloka sasantsasany izy:</p>
<ul>
<li> Tahaka ny ahoana moa amin&#39;izy ireo izany hoe bevohoka na mananjanaka [mbola kely] nefa voafonja izany?</li>
<li> Tsy maintsy hoe laharam-pahamehana ve izy ireo raha misy ny vehivavy hafa tsy voafonja tsy mahazo fanaraha-maso ara-pahasalamana?</li>
<li> Ny maha-reny ve no mandrava ny lalàna hafa rehetra mba iantohana ny zon&#39;ny vehivavy bevohoka?</li>
</ul>
<p><strong>Etazonia: Tsy azo ekena intsony ny fametahana menôty eo ampiterahana. </strong></p>
<p>Azonao eritreretina ve izany vehivavy hiteraka izany ka voapetaka menôty arakitra amin&#39;ny fandrianany ny tanany sy ny tongony? <a href="http://www.rhrealitycheck.org/blog/2009/10/06/in-labor-and-in-chains">Miteny amintsika</a> amin&#39;ity fomba fanao any Etazonia hatramin&#39;izao fotoana izao ity i <a href="http://www.rhrealitycheck.org/user/malika-sadaa-saar">Malika Saada Saar</a>, mpanorina sy tale mpanatanteraka ny <a href="http://www.rebeccaproject.org/">Tetikasa Rebecca miaro ny zon&#39;olombelona</a>, fa efa fahazarana any amin&#39;ny toera-pamonjana sasantsasany any Etazonia ny mametaka menôty ny vehivavy bevohoka mandritra ny fisafoana sy ny fiterahana, na dia mety hitera-doza amin&#39;ny fahasalaman&#39;ny reny sy ny zaza aza izany. Manaraka etoana ny <a href="http://www.youtube.com/watch?v=CWj1uHdxnt8">lahatsary fanadihadiana</a> miaraka amin&#39;ny lahatsoratra ho an&#39;ny <em>RH Reality Check</em>, tambajotran-tserasera iray miresaka sy manadihady ny zo sy ny fahasalamana ara-pananahana:</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="430" height="264" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/CWj1uHdxnt8&amp;hl=es&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="430" height="264" src="http://www.youtube.com/v/CWj1uHdxnt8&amp;hl=es&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p><strong>Inona no mitranga ho an&#39;ny zanaka voafonja rehefa teraka?</strong></p>
<p>Samy manana ny lalàny avy ny isam-pirenena momba ireny zaza teraka tany am-pamonjana ireny. Any Arzantina, ohatra, araka ny lazain&#39;ny <em>Ajintem</em>, fampahalalam-baovao an-tserasera mampahafantatra ny momba ny fifindra-monina, dia nisy <a href="http://portal.ajintem.com/archivo/80-argentina-prision-domiciliaria-para-embarazadas-y-madres.html">lalàna manokana</a> ho an&#39;ny vehivavy bevohoka voafonja nolaniana tamin&#39;ny herintaona, izay mametraka fa mahazo mamita ny saziny any amin&#39;ny fonenany saingy mahazo alalana vao mahazo mivoaka sady arahi-maso ny vehivavy manan-janaka latsaky ny dimy taona na manana zaza sembana. Mahasoa tsy ny reny ihany izany lalàna izany, satria tsy hahazo fikarakarana ara-pahasalamana azo antoka ho azy izy mandritra ny fotoana itondrany vohoka, fa ny zaza ihany koa, izay mety ho notezaina tao anatin&#39;ny tontolo tsy misy fahafahana sady tsizarizary ny sakafo sy ny fanaraha-maso ara-pahasalamana, na mety hotezaina lavitra an-dreniny, izay mety hiteraka olana maro isan-karazany ihany koa. Na izany aza dia hafatra ampitaina amin&#39;ny Mpitsara io hanarahany ny hevitry ny lalàna sy hanomezany alalana ireo vehivavy tsy tafiditra amina heloka miharo herisetra, ary hanomezana toky ihany koa ny mponina sivily fa tsy lalana malalaka ivoahana ny fonja tsy akory ny fitondrana vohoka.</p>
<p>Any amin&#39;ny nosy Canary indray, araka ny filazan&#39;ny bolongana <em>Prisiones y Penas</em>, izay miresaka ny momba sy ny lohahevitra mahakasika ny toera-pamonjana, dia mahazo alalana <a href="http://prisionesypenas.blogspot.com/2009/09/detenidas-con-hijos-en-carceles.html">hitazona ny zanany hatramin&#39;ny faha-3 taonany</a> hiray efitra aminy ao am-ponja ny vehivavy, saingy miaraka amin&#39;ireo vehivavy hafa miara-voafonja aminy ihany koa, izay tsy ny tontolo tsara indrindra. Avy amin&#39;izany dia efa nilazana ny vehivavy bevohoka na manana zaza latsaky ny 3 taona hiditra ny fonja fa tsy mahasoa ny zaza ny mitombo any ambadiky ny fefy vy, ka omena safidy izy ireo ny hamoaka ny zanany ho any amin&#39;ny fianakaviana. Tahaka izany ihany koa no mitranga any <a href="http://www.reuters.com/article/worldNews/idUSTRE5085ZV20090109">Peru</a> sy <a href="http://russiatoday.com/Top_News/2009-07-27/russia-s-prison-born-children-marked-for-life.html">Rosia</a>. Any Etazonia dia toera-pamonjana roa ihany no manome alalana tahaka izany, any New York sy any Nebraska, <a href="http://www.amnestyusa.org/women/custody/toomuchtime/pt_02/e_moms.html">araka izay nolazain&#39;ilay mpaka sary malaza Jane Evelyn Atwood</a> ao amin&#39;ny sary fanadihadiana misy fizarana 3 nataony ho an&#39;ny <a href="http://www.amnestyusa.org/women/custody/toomuchtime/"><em>Amnesty International</em>,  antsoiny hoe<em> Too Much Time</em>[na: <em>Ela loatra</em>],</a> izay nitsidihany toera-pamonjana ampolony manerantany sy nandraketany sy nanangonany fanadihadiana ny fiainan&#39;ny voafonja.</p>
<p>Nahoana moa ny rafi-piarenana [fandraharahana ny fonja] any Etazonia amin&#39;ny ankapobeny no mtsy mamela ny vehivavy hitazona ny zanany hiaraka aminy? Nohazavain&#39;i Atwood fa tsy navela natao izany noho ny mety hisiana fanaovana takalon&#39; aina. Ao amin&#39;ny <a href="http://prisonphotography.wordpress.com/2009/10/07/women-behind-bars-jane-evelyn-atwoods-too-much-time/"><em>Prison Photography Blog</em> no hanaovan&#39;izy ireo izao filazana izao</a>:</p>
<blockquote><p>Tsy mahazo miditra ny fonja afa-tsy amin&#39;ny toerana roa  ny kilonga any Etazonia. Eo amin&#39;ny fiarovana no ambara fa anton&#39;izany: aina marefo lalandava sy mety ho lasa takalon&#39;ania mandrakariva izany kilonga any am-ponja izany. Mihanjahanja izany fanambarana izany rehefa itodihana ny rafi-piarenan&#39;ny firenen-kafa.</p></blockquote>
<p>Ny ango-panadihadian&#39;i Atwood ao amin&#39;ny songadin&#39;ny vohikalan&#39;ny <em>Amnesty International</em> no ilazany izany miteraka mipetaka menôty izany araka izay efa navoakan&#39;i <a href="http://www.amnestyusa.org/women/custody/toomuchtime/pt_02/f_vanbab.html">Vanessa&#39;s Baby</a> sy ny momba ny rafi-piarenana sy ny <a href="http://www.amnestyusa.org/women/custody/toomuchtime/pt_02/e_moms.html">fiainana maha-reny,</a> omban&#39;ny sary mandritra ny hamakiany ny lahatsoratra miresaka ny zavatra hitany tany am-pitsidihana fonja isan-karazany sy nakany saripika.</p>
<p><strong>Entina mifampiraharaha ve ny fitondrana vohoka?</strong></p>
<p>Nahoana no mampiroanahana tahaka izany ny zon&#39;ny vehivavy bevohoka voafonja? Ao amin&#39;ny <em>Russia Today</em>, televiziona Rosiana iray, <a href="http://russiatoday.com/Top_News/2009-07-27/russia-s-prison-born-children-marked-for-life.html">dia voatonona ity lohahevitra ity</a> rehefa noresahina ny momba ny zaza teraka sy nobeazina tany amin&#39;ny rafi-piarenana rosiana:</p>
<blockquote><p>Misy ny mihevitra fa manao izay hahabevohoka azy fotsiny ny reny sasantsasany hahamora kokoa ny fiainany any am-pamonjana. Miaina any amin&#39;ny Hopitaly, manana fotoana be dia be voarafitra ahafahana miaraka amin&#39;ny kilonga – tsara kokoa izany rehetra izany noho ny mipetraka anaty tranovato, hoy ny filazan&#39;izy ireo.</p></blockquote>
<p>Ary misy ny vehivavy taratra ihany fa ny fitondrana vohoka no lalana tokana ahafahana miala amin&#39;ny fanefana sazy, tahaka izay nitranga tamin&#39;ny volana jona teo, raha nogadraina sy nohelohina ho faty ny vehivavy anglisy iray  tany Laos noho ny raharaha zavamahadomelina fa bevohoka tany am-pigadrana izy, rehefa tsy mamono ho faty ny vehivavy bevohoka ny fitondrana any Laos. <a href="http://www.dailyexpress.co.uk/posts/view/105278/No-firing-squad-for-girl-who-fell-pregnant-in-jail"> Ny filazana</a> nataon&#39;ny <em>Daily Express</em>, gazety anglisy iray, no nahafantarana fa natsaika tamin&#39;ny fomba artifisialy ravehivavy mba hanavotana azy.</p>
<p><strong>Mitantara ny amin&#39;ny zanany sy ny fiainana voafonja araka ny fiteniny ny vehivavy</strong></p>
<p>Geraldin Rodríguez, Arzantiniana voafonja any Ekoatera noho ny fanondranana zava-mahadomelina no niresaka tamin&#39;i <a href="http://marcosbrugiati.blogspot.com/2009/07/carcel-de-mujeres.html">Marcos Brugiati</a>, mpanoratra sady nampiroborobo tamin&#39;ny famoahana an-tserasera ny resaka zavakanto <em><a href="http://www.indexarte.com.ar/noticias/562/las-rejas-de-la-carcel-el-arte-de-la-espera.htm">Plastica-Argentina</a></em>, ny tantaran&#39;ny fanaovana teathra any am-pigadrana, izany bevohoka any am-ponja ary ny nananany zaza. Nahazo alalana ny hitazona ny zanany hiaraka aminy izy saingy naleony mihalehibe  any ampahalalahana ny zanany:</p>
<blockquote><p>“Decidí que salga para vivir, tenía miedo que sufra de grande los traumas que hoy tengo. Se lo llevó al año mi hermano quien se hice cargo con su esposa”.</p></blockquote>
<div>Nanapa-kevitra aho fa aleoko mandeha izy mba hiaina, matahotra aho fandrao miaina ny takaitra izay iainako ihany koa izy. Herintaona taoriana dia nalain&#39;ny anadahiko sy ny vadiny izy hotezainy.</div>
<p>Migadra any amin&#39;ny <a href="http://www.nortecastilla.es/20080908/vida/quedarse-embarazada-prision-irresponsable-20080908.html">fonja Espaniola</a> i Juvinete, ary bevohoka rehefa nohidiana noho ny resaka fanondranana zava-mahadomelina. Nitantara ny fiainany tamina gazetim-paritra <a href="http://www.nortecastilla.es/20080908/vida/quedarse-embarazada-prision-irresponsable-20080908.html"><em>NorteCastilla</em></a> izy. Telo taona taorian&#39;ny niterahany ny zanany tany am-ponja dia tsy maintsy nosarahina taminy ny zaza, ary nalefa tany amin&#39;ny fianakaviana vonon-kandray ny zaza. Mifankahita amin-janany vavy isaky ny 15 andro i Juvinete ary mahazo alalana hivoaka 2 herinandro hiara-miaina aminy isaky ny roa volana. Saingy mety tsy hihatsara ny toe-draharaha: Mety halefa any amin&#39;ny firenena niaviany any Brezila manko i Juvinete, ary manahy ny mety ho fiantraikan&#39;izany fiovana izany amin-janany. Ary dia nanome soso-kevitra  ho an&#39;ny vehivavy rehetra mihevitra ny hitondra vohoka any am-ponja izy:</p>
<blockquote><p>-Intento convencerlas para que no se queden en estado dentro porque ver a un niño privado de libertad es muy duro, es irresponsable. Ellos no tienen que pagar nuestros errores.</p></blockquote>
<div>Miezaka aho ny mandresy lahatra azy ireo tsy ho bevohoka am-ponja izany fa manohina tokoa ny mahita ny kilonga tsy manam-pahafahana, maneho tsy fahaiza-mandray andraikitra izany. Tsy tokony hosaziana noho ny fahadisoantsika izy ireny.</div>
<p>Ao amin&#39;ny <em><a href="http://www.womenandprison.org/motherhood/kebby-warner.html">Woman and Prison</a></em>,[ny vehivavy sy ny fonja] vohikala natao hanairana ny mhatra amin&#39;ny vehivavy any amin&#39;ny toera-piarenana, no iresahan&#39;i <a href="http://www.womenandprison.org/motherhood/kebby-warner.html">Kebby Warner ny nitondrany vohoka</a> tany amin&#39;ny fonja amerikana, nitantarany ny nanaovana azy nandritra ny nitondrany vohokan niterahany sy ny taorian&#39;izany, rehefa nalaina taminy ny zanany. Toy izao ny notsongaina tamin&#39;izay nosoratany teo ampiterahana:</p>
<blockquote><p>Tsy misy mahazo miditra ao an&#39;efitra mandritra ny fiterahana. Tsy nahalala ny niterahako zazavavy akory ny fianakaviako raha tsy efa nandao ny hopitaly aho. Mipetraka ao an&#39;efitra ny mpiambina nandritra ny telo andro, saingy mimenomenona matetika ry zareo rehefa asain&#39;ny mpitsabo mpanampy hivoaka ny efitra. Efa reko ny tantara mampihorokoditra milaza fa petahina menôty eo am-pandrianany ny vehivavy. Faly tokoa aho fa tsy mba nanaovana izany. Maro tamin&#39;ny mpitsabo mpanampy no nikarakara ahy amin&#39;ny mahaolona fa tsy amin&#39;ny mahavoafonja ahy.</p></blockquote>
<p>Mbola misy tantara hafa azonao vakiana momba ny fitomboana miaraka amin&#39;ny havana any am-ponja sy ny fiantraikany isan-karazany amin&#39;ny zanaky ny  vehivavy voafonja koa ao amin&#39;ny <a href="http://www.womenandprison.org/motherhood/index.html">Women and Prison[vehivavy sy ny fonja].<br />
</a></p>
<p>Koa ahoana ary ny eritreritrao? Mahita ireo vehivavy bevohoka manerantany tsy mahazo fikarakarana ara-pahasalamana, mbola tokony hisy ve ny ezaka fanampiny omena ireo vehivavy voafonja? Misy ve ny fahasamihafana eo amin&#39;ny vehivavy mamita sazy sy ireo izay ivelan&#39;izany? Tokony hokarakaraina manokana ve izy ireo?</p>
<p><em><br />
Ny sary nampiasaina handravaka ny lahatsoratra dia “17 de noviembre” an&#39;i <a href="http://www.flickr.com/photos/daquellamanera/2044749780/">daquella manera.</a></em></div>
<h4><a title="Posts by Juliana Rincón Parra" href="http://globalvoicesonline.org/author/juliana-rincon-parra/">Juliana Rincón Parra</a></h4>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/26/3973/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Espaina: Mpiara-miasa amin&#039;ny GV Lingua voafantina</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/01/14/1502/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/01/14/1502/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 14 Jan 2009 06:10:54 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Espaniola]]></category>
		<category><![CDATA[Media]]></category>
		<category><![CDATA[Rindrambaiko & Fitaovana]]></category>
		<category><![CDATA[Spain]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2009/01/14/1502/</guid>
		<description><![CDATA[Maro amin'ireo vohikala Global Voices Lingua na Global Voices voadika amin'ny teny hafa no miara-miasa amin'ny vohikalana mpampita vaovao hafa hifanakalo RSS amin'ny lohateny mba hahazoany mpamaky bebe kokoa amin'ny fiteny samihafa. Vao haingana teo koa dia nanangana izay fiaraha-miasa izay ny Global Voices amin'ny teny Espaniola sy ny Periodismo Ciudadano, izay voafantina ho "Tetikasa aterineto tsara indrindra" ao amin'ny fifaninanana Las Mejores Miradas izay tohanan'ny fahitalavitra Espaniola.
]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/eduardo-avila/">Eduardo Avila</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/01/14/spain-global-voices-lingua-partner-nominated-for-web-award/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><div id="single" class="entry">
<p>Maro amin&#39;ireo vohikala Global Voices Lingua na Global Voices voadika amin&#39;ny teny hafa no miara-miasa amin&#39;ny vohikalana mpampita vaovao hafa hifanakalo RSS amin&#39;ny lohateny mba hahazoany mpamaky bebe kokoa amin&#39;ny fiteny samihafa. Samy mahazo tombotsoa noho ny fiaraha-miasa ny <a href="http://es.globalvoicesonline.org/">Global Voices teny Espaniola</a> sy ny <a href="http://www.periodismociudadano.com/"><em>Periodismo Ciudadano [es]</em></a> (fanaovan-gazetin&#39;olo-tsotra) miorina any Espaina.</p>
<p>Vao tsy ela akory izay dia voafantina hifaninana amin&#39;ny fifaninanana andiany fahatelon&#39; ny <a href="http://www.rtve.es/television/trasla2/">Las Mejores Miradas [es]</a> sokajy &#8220;Tetikasa aterineto tsara indrindra&#8221; tohanan&#39;ny TVE (fahitalavitra espaniola) ny <em>Periodismo Ciudadano</em>.<br />
<img src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/01/tras.jpg" alt="" /><br />
Ny tetikasa hafa hifaninana amin&#39;io moa dia ahitana ny<a href="http://www.soitu.es/"> Soitu [es]</a>, <a href="http://www.rockola.com/">Rockola [es]</a>, <a href="http://www.vertele.com/">Vertele [es]</a> ary ny <a href="http://www.minube.com/">Minube [es]</a>.</p>
<p>Ao amin&#39;ny vohikalany moa ny <em>Periodismo Ciudadano </em> <a href="http://www.periodismociudadano.com/proyecto/">dia manambara ny tenany ho miezaka mba ho “toerana faka tahaka” amin&#39;ny fitateram-baovaon&#39;olo-tsotra</a> any amin&#39;ny tontolo Espaniola. Ny mpanangana sy ny mpiara-miasa amin&#39;io vohikala io moa efa mirotsaka amin&#39;ny tetikasa samihafan&#39;ny fanaovan-gazety,  fampitam-baovao an-tserasera ary ny fifandraisandavitra:</p>
<blockquote><p>Periodismo Ciudadano es un lugar para el debate. Desde estás páginas ofreceremos toda la información y recursos que existen sobre periodismo ciudadano, noticias de medios ciudadanos y blogs que tratan estos temas. Es un proyecto abierto a todos los que deseen participar enviando noticias, enlaces, comentando, dialogando o debatiendo sobre esta nueva forma de hacer periodismo.</p></blockquote>
<div class="translation">
<p>Toeran&#39;ny fiadian-kevitra ny Periodismo Ciudadano. Manolotra anareo ny fampahafantarana sy ny vaovao rehetra mifandraika amin&#39;ny fanaovan-gazetin&#39;olo-tsotra, vaovao momba ny fitaovam-pampitam-baovao  ary ny bolongana miresaka ireo lohahevitra ireo izahay amin&#39;ireo takelaka ireo. Misokatra ho an&#39;ireo rehetra  te-handray anjara amin&#39;ny fandefasana vaovao, rohy, fanehoan-kevitra na te-hiady hevitra momba ny fomba vaovao amin&#39;ny fanaovan-gazety ny tetikasa</p>
</div>
<p>Hatramin&#39;ny <a href="http://www.rtve.es/television/trasla2/mejores-miradas/">faran&#39;ny volana janoary ao amin&#39;ny vohikalaTras La 2 [es]</a> no hanatontosana ny fifidianana <a href="http://www.rtve.es/television/trasla2/mejores-miradas/"></a>.  Amin&#39;ny volana martsa no hanomezana ny loka ho an&#39;ny mpandresy.</p>
<h4><a title="Posts by Eduardo Avila" href="http://globalvoicesonline.org/author/eduardo-avila/">Eduardo Avila</a></h4>
</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/01/14/1502/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Herinandron&#039;ny fampahalalana ny moana marenina: fomba hafa hampitan-kafatra</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/09/23/1036/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/09/23/1036/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 23 Sep 2008 09:40:22 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Argentina]]></category>
		<category><![CDATA[Espaniola]]></category>
		<category><![CDATA[Fanabeazana]]></category>
		<category><![CDATA[Fiteny]]></category>
		<category><![CDATA[Haisoratra]]></category>
		<category><![CDATA[Myanmar (Burma)]]></category>
		<category><![CDATA[Spain]]></category>
		<category><![CDATA[U.S.A.]]></category>
		<category><![CDATA[Video]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>
		<category><![CDATA[Zavakanto & Kolontsaina]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=1036</guid>
		<description><![CDATA[ &#183; Nandika Jentilisa &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Moa fantatrao fa maro amin&#39;ny moana izay mampita hevitra amin&#39;ny alalan&#39;ny fipeliky ny tanana, no mihevitra io fipeliky ny tanana io ho fiteniny voalohany ary ny teny voasoratra kosa ho fiteniny faharoa? Tsy nahalala aho manko fa soa ihany fa nahita ireo lahatsary ampolony [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em> &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2008/09/22/deaf-awareness-week-a-different-type-of-book-signing/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Moa fantatrao fa maro amin&#39;ny moana izay mampita hevitra amin&#39;ny alalan&#39;ny fipeliky ny tanana, no mihevitra io fipeliky ny tanana io ho fiteniny voalohany ary ny teny voasoratra kosa ho fiteniny faharoa? Tsy nahalala aho manko fa soa ihany fa nahita ireo lahatsary ampolony nasehon&#39;ny avy ao amin&#39;ny fikambanan&#39;ny moana manerantany, teo aho vao naheno ny momba io sy lohahevitra hafa tsy fantatro teo aloha. Hotontosaina mandritra ny herinandro farany amin&#39;ny volana septambra ny herinandro iraisam-pirenena natokana ho an&#39;ny moana marenina, ka mandritra izany fotoana izany no handefasako lahatsary mikasika ny moana marenina manerana ny tany, koa mino aho fa ainga tsara hahalalanao bebe kokoa momba io kilema iray io sy ny fiainan&#39;ireo olona miaina anatin&#39;io fahalemana io ireolahatsary manaraka ireo.(lahatsoaratra nadika jerena)<br />
Avy amin&#39;i Manos Cuenteras avy any Arizantina (mpiresaka amin&#39;ny alalan&#39;ny tanana)[es] ny lahatsary voalohany. Manararaotra ny Androm-pirenena ho an&#39;ny moana marenina tany Arizantina ry zareo hilazany amin&#39;ny mpamaky azy fa hivoaka tsy ho ela boky fitantarana amin&#39;ny alalan&#39;ny tanana sy amin&#39;ny teny Esipaniolona ho an&#39;ny ankizy. Ao amin&#39;ny fanehoan-kevitra momba ny rakikira an-dahatsary Esipaniolona mampiseho ireo olona mandika ny boky be mpividy manerantany tahaka ny Andrin&#39;ny tany (Pilliers de la Terre), Harry Potter, Rômeô sy Zolieta ary ny boky hafa ho amin&#39;ny firesahan-tanana Esipaniolona, no hanazavan&#39;ny mpampiasa ny YouTube ny fahasahiranan&#39;ny moana marenina mamaky sorateny satria tsy mifandraika loatra amin&#39;ny fiteniny andavanandro ny vakiany ao.<br />
Tsy teny iraisam-pirenena moa ny tenin&#39;ny tanana fa miankina amin&#39;ny teny ambava ihany. Maro ny firenena samy manana ny fanaovany azy ary matetika no tena samihafa tanteraka tahaka ny an&#39;ny Britanika sy ny any Etazonia na dia mitovy fiteny aza ireo firenena roa ireo. Azonao jerena eto ihany ny fampahafantarana bebe kokoa momba ny tenin&#39;ny tanana, ary hotantarain&#39;ny mpampiasa YouTube mergfkt amintsika ihany koa ny tantaran&#39;ny resaka amin&#39;ny alalan&#39;ny tanana Amerikana sy ny fiaraha-monin&#39;ny moana marenina amin&#39;ny ankapobeny.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/09/23/1036/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Marôka : Mety ho blaondy koa ny Berbera</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2007/10/01/44/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2007/10/01/44/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 01 Oct 2007 11:14:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Tomavana</dc:creator>
				<category><![CDATA[Ethnicity]]></category>
		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>
		<category><![CDATA[Media]]></category>
		<category><![CDATA[Morocco]]></category>
		<category><![CDATA[Spain]]></category>
		<category><![CDATA[Vaovao Mafana]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2007/10/01/44/</guid>
		<description><![CDATA[MpanoratraJillian York  &#183; Nandika Tomavana &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Nanaitra ny fampahalalam-baovao maro ny nivoahan&#39;ny sary nalain&#39;ny torista Espagnôla tany amin&#39;ny faritry ny tendrombohitra Rif any Marôka, sary tsy dia mazava loatra izay toa ahitana am-baben-dramatoa Marôkana iray, zazavavikely manana volo blaondy izay toa mitovitovy endrika amin&#39;i Madeleine McCann, ilay zazakely [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://www.globalvoicesonline.org/author/jillian-york">Jillian York</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/tomavana/'>Tomavana</a> &middot;  <a href='http://www.globalvoicesonline.org/2007/09/30/morocco-berbers-can-be-blonde/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p id="single" class="entry">Nanaitra ny fampahalalam-baovao maro ny nivoahan&#39;ny sary nalain&#39;ny torista Espagnôla tany amin&#39;ny faritry ny tendrombohitra <a href="http://www.answers.com/Rif?cat=entertainment">Rif</a> any Marôka, sary tsy dia mazava loatra izay toa ahitana am-baben-dramatoa Marôkana iray, zazavavikely manana volo blaondy izay toa mitovitovy endrika amin&#39;i <a href="http://www.answers.com/Madeleine%20McCann">Madeleine McCann</a>, ilay zazakely izay nanjavona ary tsy mbola hita mandrak&#39;ankehitriny.</p>
<p><a href="http://www.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=/news/2007/09/26/wmaddy826.xml">Tsy sarin&#39;i Madeleine McCann</a> anefa ilay izy fa an&#39;i Bouchra Benaissa izay zazavavy Marôkana roa taona eo ho eo, satria tsy vitsy tokoa mantsy ireo olona manana maso mazava loko sy volo blaondy any amin&#39;iny faritra iny. Ary raha <a href="http://www.dailymail.co.uk/pages/live/articles/news/worldnews.html?in_article_id=484176&amp;in_page_id=1811">mbola zendana</a> amin&#39;izay mety ho fitoviana eo amin&#39;izy roa vavy ny fampahalalam-baovao maro, ireo mpiblaogy Marôkana kosa dia tsy taitra sady mandinika.</p>
<p><em>Au début était le blog …</em> izay diam-penin&#39;i <a href="http://naim.over-blog.org/article-12692757.html">Naim</a> dia milaza fa :</p>
<blockquote><p>Décidément, les stéréotypes ethniques ont la vie dure. Il a suffi d&#39;une photo floue prise par une touriste espagnole, tout près de Tetouan, d&#39;une fillette marocaine pour que la machine médiatique, espagnole et puis internationale, se met en marche: Madeline McCann, petite anglaise de 4 ans disparue au Portugal depuis le 2 mai dernier, serait enlevée par un couple de Marocains. Pourquoi ce malentendu? La réponse est simple: la fillette marocaine photographiée sur le dos de sa maman était blonde comme Madeleine. Le mystère vite éclairci, la Maddie marocaine s&#39;appelle en fait Bouchra Benaissa. Ses parents, Ahmed et Hafida, d&#39;une extrême gentillesse, se sont même prêtés aux longues questions des gendarmes, et surtout à l&#39;harcèlement des dizaines de journalistes internationaux, Anglais et Espagnols en tête, qui voulaient élucider ce « mystère ».</p></blockquote>
<p class="translation">Tena tsy maty vonoina mihitsy ny peta-tavan&#39;olona arak&#39;izay mety ho fihaviany. Sary tokana, tsy dia mazava, mampiseho zazavavy Marôkana, izay nalaina torista tany akaikin&#39;i tanàna <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/T%C3%A9touan">Tetouan</a>, dia ampy amaharan&#39;ny fampahalalam-baovao Espagnôla sy iraisam-pirenena hoe : nendahina mpivady Marôkana hono i Madeleine McCann, ilay Anglisy kely efatra taona very tany Pôrtigala hatramin&#39;ny 2 May 2007 lasa teo. Ahoana no mahatonga an&#39;izany ? Tsotra ny valiny : satria blaondy toa an&#39;i Madeleine ilay zazavavy am-baben-dreniny teo amin&#39;ny sary. Vetivety anefa dia sarona ny fanalahidin&#39;ilay mistery, i Bouchra Benaissa no anaran&#39;ilay Maddie Marôkana <em>[FANAMARIHANA: « Maddie » no anaram-bosotra fiantso ireo Madeleine any amin&#39;ireo tany miteny Anglisy]</em>. Tsotra be i Ahmed sy Hafida ray aman-dreniny, ary tsy nanasarotra izy ireo rehefa noadinadinin&#39;ireo Zandary, sy ireo mpanao gazety iraisam-pirenena sesehena, izay samy te-hanazava ity « mistery » ity.</p>
<p>Dieny am-piandohana kosa, na dia mbola tsy fantatra aza fa tsy i Maddie ilay sary dia efa malina ny mpiblaogy <a href="http://abdoukili4.blogspot.com/2007/09/is-tmadeleine-mccann.html">Abdelilah Boukili</a> :</p>
<blockquote><p>Personally, I don’t think it can be Madeleine. The woman seems from the countryside. In Morocco people, especially those living in the countryside know each other. For her having a child speaking English can raise the curiosity of people in her area. She can have as an answer that the child is from a relation who lives in Europe as a substantial number of Moroccan immigrants originate from the north of Morocco. If that girl was really Madeleine, the women wouldn&#39;t show her in public. She can be easily spotted as Madeleine&#39;s case is still fresh in mind and among the search priority of the security services in Morocco. In general, the local authorities’ job is to know about any foreigner living in any areas. It has a network that regularly reports about anything special taking place in any area of the country. If the girl was Madeleine she couldn’t have gone unnoticed as it is too early for her to speak the local language fluently without reverting to English. As a consequence she can be the talk of the area where she is.</p></blockquote>
<p class="translation">Raha ny tenako manokana aloha dia tsy mieritreritra fa i Maddie io amin&#39;ny sary io. Ilay ramatoa mibaby azy ohatry ny avy ambanivohitra. Ny vahoaka Marôkana, indrindra ireo any ambanivohitra dia mifankalala avokoa. Ary hoan-dreniny, ny fitaizana zaza izay miteny Anglisy dia tsy maintsy ho nanaitra ny manodidina. Afaka namaly ihany izy hoe zanak&#39;havana mipetraka any Erôpa io zaza io, satria avy amin&#39;ny faritra Avaratry i Marôka ny ankamaroan&#39;ireo Marôkana any an-dafy. Sady raha i Madeleine io zazavavy io dia tsy ho sahiny naseho am-pahibemaso. Mbola an-tsain&#39;ny maro loatra no sady amin&#39;ny lohalaharana amin&#39;ireo sarin&#39;olona tadiavin&#39;ny Polisy Marôkana izy. Isan&#39;ny andraikitry ny mpitondra fanjakana koa mantsy ny fahafantarana ireo vahiny monina n&#39;aiza n&#39;aiza faritra misy azy. Raha Madeleine io zaza io raha dia sarona vetivety monja satria mbola kely loatra izy ka tsy hahay fitenim-paritra ary tsy maintsy lasa firesaka tany an-toerana.</p>
<p><img src="http://www.globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2007/09/bouchrafamily.jpg" alt="Bouchra Benaissa and family" /></p>
<p>I <a href="http://www.lailalalami.com/blog/archives/004847.html"><em>Laila Lalami</em></a> dia nampitaha matoan-dahatsoratra ary nifidy izay tiany indrindra :</p>
<blockquote><p>C’est celui du journal <em>Le Matin</em>: <a href="http://www.lematin.ma/Info/Article.asp?id=13623">Les Espagnols découvrent l’existence de personnes blondes au Maroc</a>.</p></blockquote>
<p class="translation">Ny gazety Marôkana <em>Le Matin</em> : <a href="http://www.lematin.ma/Info/Article.asp?id=13623">Izao vao mahafantatra ny fisian&#39;ny olona Blaondy aty Marôka ny Espagnôla</a>.<br />
I <em><a href="http://www.chergaoui.com/delires-delices/affaire-maddie-fausse-piste.html">Chergaoui</a></em> koa dia mivazivazy ny tsy fahalalan&#39;ireto Espagnôla:</p>
<blockquote><p>La fausse piste marocaine dans l’affaire Maddie… a permis aux Espagnols de découvrir qu’il y a des Marocains aux cheveux blonds et aux yeux clairs, comme le soulignent mercredi plusieurs journaux espagnols.</p></blockquote>
<p class="translation">Ny fanarahana ity raharaha Maddie ity aty Marôka &#8230; dia nahafahan&#39;ireo Marôkana mianatra fa misy koa ireo Marôkana izay sady blaondy no mazava maso, arak&#39;izay notsindrian&#39;ireo gazety Marôkana maro tamin&#39;ny Alarobia.</p>
<p>Ary hamaranana azy, mazava ny lohateny nofidian&#39;i <em>Ghasbouba</em> hoan&#39;ny lahatsoran&#39;ny blaoginy « MNDBA: Marôkana na dia Blaondy aza » :</p>
<blockquote><p>It is really a shame and a pity that little Bouchra and her family are harassed by media and authorities just because she “might” have looked like another European person. Her family was called by the authorities. Her parents had to prove she was their daughter. I find this really strange, for lack a better word.<br />
I wonder if the same acts of harassment would happen if “another Maddy-like blond little girl” is &#39;seen&#39; in any places in Rural Alzas, Basque, Arizona, or Wales.</p></blockquote>
<p>Tena mahamenatra raha izay « mety » ho fitovian&#39;i Bouchra aman&#39;endrika Erôpeana fotsiny dia ampy hiteraka fahasahiranana hoan&#39;ity mpianakavy kely ity, avy amin&#39;ireo mpitandro ny filaminana aloha, dia avy amin&#39;ireo mpanao gazety iraisam-pirenena indray. Nampanatsoin&#39;ny fitondrana ireo ray aman-dreniny. Voatery nanome porofo ny maha-zanany azy koa izy ireo. Mahazendana ahy ihany izany zavatra izany, ary satria tsy hitako izay voambolana metimety kokoa anambarako azy no ampiasako izany fiteny izany. Manontany tena ihany mantsy aho hoe, mba inona loatra re izay zava-nitranga raha toa ka nisy « zazavavy-blaondy-toa-an&#39;i-Maddie » hita tany ambanivohitr&#39;i Alsace, na firenena Baska, na Arizona na koa firenena Galoa [Alsace, pays basque, Arizona, Pays de Galles ?</p>
<p><strong>Tompon&#39;ny sary: <a href="http://www.gulf-times.com/">Gulf Times</a></strong></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2007/10/01/44/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>1</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>
