<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Global Voices teny Malagasy &#187; Angola</title>
	<atom:link href="http://mg.globalvoicesonline.org/category/world/sub-saharan-africa/angola/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://mg.globalvoicesonline.org</link>
	<description>Manangam-peo izao tontolo izao. Renao ve?</description>
	<lastBuildDate>Fri, 04 Dec 2009 07:34:52 +0000</lastBuildDate>
	<generator>http://wordpress.org/?v=2.8.4</generator>
	<language>en</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
			<item>
		<title>Angola: Lafo ny fiainana any Luanda</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/17/4156/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/17/4156/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 17 Nov 2009 06:08:01 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Lila</dc:creator>
				<category><![CDATA[Angola]]></category>
		<category><![CDATA[Development]]></category>
		<category><![CDATA[Ekonomia]]></category>
		<category><![CDATA[Portigey]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=4156</guid>
		<description><![CDATA[MpanoratraClara Onofre  &#183; Nandika Lila &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Lafo avokoa ny zavatra rehetra ao Luanda, renivohitry Angola; na ho an&#39;ny angoley izany na ho an&#39;ny vahiny, ireo mponina any dia mahafantatra izany tsara. Ny fototra toy ny sakafo sy ny fianarana ary ny trano fonenana dia mitovy vidy amin&#39;ny any [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/clara-onofre/">Clara Onofre</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/lila/'>Lila</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/11/09/angola-the-high-cost-of-living-in-luanda/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Lafo avokoa ny zavatra rehetra ao Luanda, renivohitry Angola; na ho an&#39;ny angoley izany na ho an&#39;ny vahiny, ireo mponina any dia mahafantatra izany tsara. Ny fototra toy ny sakafo sy ny fianarana ary ny trano fonenana dia mitovy vidy amin&#39;ny any amin&#39;ny firenena eoropeana. Ny mahasamy hafa azy dia ny karama mbola latsaka ambany dia ambany any Angola raha ampitahaina amin&#39;ny an-dry zareo any Eropa, izay miady mafy tokoa vao mahita sakafo isan&#39;andro.</p>
<p>Mazava ho azy fa tsy mahakasika ireo mpanambola izany ady izany, izay na amin&#39;ny fomba madio na tsia dia voaaro satria manana vola any amin&#39;ny banky izay mahatonga fialonana ho an&#39;ny tsy manana. Araka ny fanadihadihana nataon&#39;ny orinasa britanika iray, ECA International tamin&#39;ny volana jona 2009 dia i Luanda no tanàna lafo vidy indrindra manerana ny tany atsy ho atsy.</p>
<p>Ao amin&#39;ny bilaoginy <a href="http://mundodaverdade.blogspot.com/2007/05/o-nvel-de-vida-em-luanda.html"><em>Mundo da Verdade</em></a> [pt], dia manoratra i Miguel Caxias :</p>
<blockquote><p>“Só para terem uma ideia, o custo por noite no hotel em que estou é de 170 USD (quarto individual, com casa de banho e pequeno-almoço mesmo muito sofrível). Estamos a falar de um hotel que deve ter se tanto, duas estrelas. Para um europeu, não só por costumes alimentícios mas também por costumes de segurança, não se arrisca a comer em qualquer botequim de esquina, obviamente. No restaurante onde temos feito as nossas refeições, o custo médio de uma dose é de 30USD (junte-se a isso bebida, sobremesa, entradas e o preço salta logo para 40/45 USD de despesa individual).</p>
<p>Luanda está numa fase de construção massiva. Junto à Marginal existem apartamentos a 1 milhão de USD. Estão todos vendidos!!!”</p></blockquote>
<div>“Hahazoanao azy sary an-tsaina fotsiny, ny hofan&#39;ny trano fandriam-bahiny mandritra ny alina iray (efitra an&#39;olon-tokana misy trano fidiovana, miaraka amin&#39;ny sakafo maraina) tao amin&#39;ny trano fandriam-bahiny natoriako no 170 dôlara (110 euros). Trano fandriam-bahiny eo ho eo amin&#39;ny kintana 2 eo. Eropeana iray, tsy noho ny sakafo efa mahazatra azy ihany, fa noho ny antony fandriam-pahalemana koa dia tsy hihinana velively eny rehetra eny. Ny vidin&#39;ny sakafo antonontonony dia 30 dôlara (20 euros) any amin&#39;ny trano fisakafoanana nandehananay (ary raha miaraka amin&#39;ny zava-pisotro sy tsindrin-tsakfo dia tafakatra hatramin&#39;ny 40 na 45 dôlara (30 euros) isan&#39;olona izany.</div>
<p>Miatrika fanarenana ankapobeny i Luanda. Any akaikin&#39;i Marginal (toerana amoron-tsiraka) dia ahitana trano hatramin&#39;ny 1 tapitrisa dôlara (650 000 euros). Efa lafo daholo ireo trano ireo!!!”</p>
<p>Tsy dia mifanentana loatra ny vidim-piainana lafo sy ny farim-piainan&#39;ny mponina satria tsy hita taratra ny fiakaran&#39;ny farim-piainana, na dia ho an&#39;ireo sahirana ara-pivelomana aza. Tsara ny vokatra azon&#39;i Angola raha jerena ny fanondroana ara-pivoarana, kanefa mampalahelo fa tsy tonga any amin&#39;ny mponina akory izany, tsy hita any amin&#39;ny vola miditra amin&#39;ny tsirairay. Fitadiavana miaraka amin&#39;ny tolotra tsy ampy dia vao maika mampananosarotra ny raharaha.</p>
<p>Ny mpanoratra breziliana ao amin&#39;ny bilaogy <a href="http://diariodaafrica.blogspot.com/2009/02/os-precos-em-angola.html"><em>Diário de África</em></a> [pt] no milaza ny zava-misy any Angola.</p>
<blockquote><p>“Não são apenas os alugueres (habitação) que custam caro. Tudo é caríssimo. Um quilo de tomate pode sair por 20 USD. Uma bandeja de uvas pode custar 30 USD o quilo. Um bife com batatas fritas pode custar facilmente, 50 dólares. Um cano furado pode sair por 1000.000 USD. Tapar um pequeno furo na tubulação do ar-condicionado do carro e colocar o gás para enfrentarmos o calor luandense custa 200 USD.</p>
<p>Precisa de electricista? Ele não vai sair da sua casa sem ter tirado pelo menos 100 USD de você. Mesmo que só tenha trocado uma lâmpada. Porque é tudo tão caro?”</p></blockquote>
<div>“Tsy ny hofan-trano ihany no lafo. Lafo daholo ny zavatra rehetra. 20 dôlara (13 euros) ny voatabia 1 kilao. Mahatratra 30 dôlara (20 euros) ny voaloboka 1 vilia. Mora lafo ny hena endasina miaraka amin&#39;ny ovy amin&#39;ny vidiny 50 dôlara (30 euros). Mahatratra hatramin&#39;ny 1000 dôlara (650 euros) ny fantso-drano iray. 200 dôlara (130 euros) ny manisy lavaka kely amin&#39;ny fantsona mitondra rivotra amin&#39;ny fiarakodia sy mameno gaz (etona na setroka)  hiatrehana ny hafanana any Luanda.</div>
<p>Mila mpikirakira herinaratra ve ianao? Tsy mivoaka ny trano izy raha tsy karamaina 100 dôlara (65 euros). Na dia hoe hanolo takamoa fotsiny aza. Fa nahoana no lafo be toy izany ny zavatra rehetra?”</p>
<p>Araka ny nambaran&#39;ity mpitoraka bilaogy ity ihany dia tsotra fotsiny yn valiny, vokatry ny ady namotika ny fampandrosoana tanatin&#39;ny 30 taona.</p>
<blockquote><p>“O atabalhoado processo de independência e a guerra acabaram com tudo. Primeiro, a independência. Em 1975, pelo menos 300 mil portugueses abandonaram Angola. Médicos, dentistas, advogados, empresários, encanadores, mecânicos, burocratas, professores. Em questão de meses, Angola ficou sem quadros. Não havia quem soubesse gerenciar as finanças do país. Depois a guerra. O esforço de guerra sugou o dinheiro que deveria ser investido na saúde, na educação, nas infra-estruturas do país. Agora multiplique essa situação por 30 anos. O resultado chama-se Luanda.</p>
<p>Com a alta no preço do petróleo nos últimos anos, os fretes subiram e por tabela, o de todos os produtos. Chegou-se a uma situação tal que mesmo os itens produzidos em Angola podem custar mais que os importados. Porquê? Os economistas que me corrijam, mas parece ter algo a ver com a tal lei da oferta e da procura. Quem quer agora, tem de pagar mais.”</p>
<p>O país não tem indústrias. Tudo é importado. Vem de navio. No porto, não há espaço. Os navios ficam dois, três meses atracados em alto-mar, aguardando autorização para descarregar. Só agora é que a agricultura começa a dar os primeiros passos. Mas só nas áreas em que não há minas terrestres. O último número que ouvi era de que mais da metade das terras cultiváveis do país estava cheia de minas. Enquanto o terreno não estiver limpo, nada feito. Portanto, até a comida precisar ser importada.</p></blockquote>
<div>“Ny fitadiavana ny fahaleovan-tena nampian&#39;ny ady no namotika ny zavatra rehetra. Ny fahaleovan-tena aloha. Tamin&#39;ny 1975 dia 300 000 ny portugais nandao an&#39;i Angola. Mpitsabo, mpitsabo nify, mpisolo vava, mpanao asa vaventy, mpanolo fantsona, mécaniciens, mpiasam-panjakana, mpampianatra. Tao aantin&#39;ny volana vitsivitsy dia tsy nisy tompon&#39; andraikitra intsony tany Angola. Tsy nisy olona nahay nitantana ny volan&#39;ny firenena intsony. Avy eo indray ny ady. Notrohan&#39;ny ady daholo ny vola tokony ho nampiasaina tamin&#39;ny fahasalamana, na fampianarana, sy ny foto-drafitr&#39;asa vaventy tany an-toerana. Ampitomboy 30 taona izany rehetra izany. Ny vokany no atao hoe Luanda.</div>
<p>Miaraka amin&#39;ny fiakaran&#39;ny vidin-tsolika tato anatin&#39;ny taona vitsivitsy izay dia niakatra koa ny saran-dalana ary na dia tsy hita mivantana aza dia niakatra koa ny vidin-javatra. Efa tonga hatramin&#39;ny hoe na dia ny vokatra vokarina any Angola aza efa lafo vidy noho ny nafarana avy any ivelany. Satria nahoana? Aoka hotsarain&#39;ny manam-pahaizana ara-ekonomika aho, fa ataoko fa misy fiantraikany ny lalànan&#39;ny tolotra sy ny tinady. Izay mila zavatra haingana dia tsy maintsy mandoa vola lafo.”</p>
<p>Tsy manana orinasa ny firenena. Afarana daholo ny zavatra rehetra. Tsy misy toerana any any amin&#39;ny fiantsonan&#39;ny sambo. Miandry 2 na 3 volana eny an-dranomasina ny sambo iray vao mahazo fahazoan-dalana hampidina entana. Amin&#39;izao fotoana izao vao manomboka mandeha tsikelikely ny fambolena. Kanefa izany dia any amin&#39;ireo faritra tsy misy vanja milevina ihany. Raha araka ny tarehimarika azoko farany dia fantatra fa ny antsasany mahery amin&#39;ny tany azo ambolena no rakotry ny vanja milevina, tsy misy azo atao. Vokatr&#39;izany, na dia ny sakafo hohanina aza dia hafarana avokoa&#8221;.</p>
<div>
<dl id="attachment_4606" style="width: 478px;">
<dt>
<div id="attachment_105422" style="width: 310px;"><img title="angola-300x220" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/11/angola-300x220.jpg" alt="A piece of goat costs 600 KZ ($7 USD). Tweetpic by @bethinagava" width="300" height="220" /> mitentina 600 KZ ($7 USD) ny henan&#39;osy. Tweetpic an&#39;i @bethinagava</div>
</dt>
</dl>
</div>
<h4><a title="Posts by Clara Onofre" href="http://globalvoicesonline.org/author/clara-onofre/">Clara Onofre</a></h4>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/17/4156/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Angola : Nisy namono ny solombavambahoaka avy ao amin&#039;ny antoko matanjaka iray</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/08/13/3028/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/08/13/3028/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 13 Aug 2009 19:11:15 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Pissoa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Angola]]></category>
		<category><![CDATA[Asongadina]]></category>
		<category><![CDATA[Governance]]></category>
		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Portigey]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=3028</guid>
		<description><![CDATA[MpanoratraClara Onofre  &#183; Nandika Pissoa &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Notairin&#39;ny herisetra indray i Angola ny alin&#39;ny faha-29 volana Jolay lasa teo. Notifirin&#39;ny olona telo lahy tany amin&#39;ny sisin&#39;ny renivohitra Luanda i Beatriz Salucombo, solombavam-bahoaka avy ao amin&#39;ny antoko politika mitondra MPLA sy ny anadahiny Antonio Neves, tompon&#39;andraikitra ao amin&#39;ny sampana mikarakara [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/clara-onofre/">Clara Onofre</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/pissoa/'>Pissoa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/08/13/angola-the-assassination-of-a-ruling-party-mp/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Notairin&#39;ny herisetra indray i Angola ny alin&#39;ny faha-29 volana Jolay lasa teo. Notifirin&#39;ny olona telo lahy tany amin&#39;ny sisin&#39;ny renivohitra Luanda i Beatriz Salucombo, solombavam-bahoaka avy ao amin&#39;ny antoko politika mitondra<a href="http://en.wikipedia.org/wiki/MPLA" target="_blank"> MPLA</a> sy ny anadahiny Antonio Neves, tompon&#39;andraikitra ao amin&#39;ny sampana mikarakara ireo vahiny sy mpifindra monina (SME). <a href="http://www.alertnet.org/thenews/newsdesk/LU251698.htm" target="_blank">Bala maro no nahazo azy ireo tamin&#39;izany teo ivelan&#39;ny tranon&#39;i Beatriz Salucombo</a>.</p>
<p>Mazava ho azy fa nanaitra ny Angole ity raharaha ity, ary maro ny fahasorenana hita manoloana izao herisetra izao indray. I Jotace Caranca avy ao amin&#39;ny<a href="http://blogdangola.blogspot.com/2009/08/funeral-da-deputada-beatriz-salucombo.html" target="_blank"> Pensar e Falar Angola</a> [pt] no mitantara ny fandevenana tao Alto das Cruzes ao Luanda toy izao :</p>
<blockquote><p>Filhos e outros parentes, deputados, magistrados e militares, amigos e familiares da deputada reuniram-se no Alto das Cruzes para prestar-lhe a última homenagem, num clima de consternação. (…)<br />
Na sua mensagem, os filhos da malograda enalteceram o exemplo de coragem e resistência face às adversidades da vida, bem como de outros valores éticos e morais que a mãe lhes incutiu durante a sua convivência com os mesmos.<br />
No elogio fúnebre, destacou-se a participação activa de Beatriz Salucombo nas acções de luta clandestina contra o colonialismo português, particularmente no apoio aos guerrilheiros do MPLA na zona da Lunda Sul.<br />
O elogio fúnebre referiu o seu percurso político, “cheio de grandes feitos, revela bem a sua militância e entrega total aos ideais do MPLA e em prol da defesa da paz, da democracia, justiça social e do desenvolvimento de Angola”.</p></blockquote>
<div class="translation">Zanaka sy havana hafa, solombavambahoaka, mpitsara sy miaramila, namana sy fianakavian&#39;ity solombavam-bahoaka [novonoina] ity no tonga nanome voninahitra azy tao Alto das Cruzes. [&#8230;] Tao amin&#39;ny lahateniny no nideran&#39;ny zanany ny faherezana sy ny soatoavina isan-karazany izay nampianaranin&#39;ity reniny azy ireo manoloana ny adim-piainana.<br />
Ny ady nataon&#39;i Beatriz Salucombo hanoherana ny &#8220;fanjanahana&#8221;, indrindra hanohanana ny mpiady MPLA tao amin&#39;ny faritry Lunda Sul kosa no nivohitra tamin&#39;ny fankasitrahana azy.<br />
&#8220;Nahavita zavatra betsaka, nampiseho fahafoizan-tena tanteraka hahatrarana ny tanjon&#39;ny MPLA sy fitandroana ny fandriam-pahalemana, demokrasia ary fahamarinana sy ny fandrosoana ao Angola&#8221; moa no namaritana ny lalana nizorany tamin&#39;ny politika.</div>
<p>Fanontaniana roa no tonga ao an-tsaina manoloana izao famonoana solom-bavambahoaka sy ny anadahiny izao. Tena ny famonoana azy ireo ve no tanjona, sa ny hangalatra fotsiny ? Tsy nisy naka nefa ny fiara nitondra an&#39;i Beatriz Salucombo, ary tsy nisy porofo fa nisy naka ny entany. Araka ny nolazain&#39;izy telo lahy, <a href="http://www.portalangop.co.ao/motix/en_us/noticias/politica/2009/7/32/suspect-murderers-presented,073610b5-c738-43be-9d24-04c4d81b712e.html" target="_blank">voarohirohin&#39;ny polisim-pirenena any an-toerena rehefa avy nifanenjahana eran&#39;ny renivohitra</a> tamin&#39;ny Zoma lasa teo nefa, dia ny hakana ny fiara no antony namonoany azy mianadahy. Maty noho ny fifampitifirana tamin&#39;ireo polisy moa ny roa tamin&#39;ireo voarohirohy.</p>
<p>Maneho ny fiaraha-miory amin&#39;ny fianankaviana i Eugenio da Costa Almeida avy ao amin&#39;ny <a href="http://pululu.blogspot.com/2009/07/quem-seria-realmente-o-alvo.html" target="_blank">Pululu</a> [pt], ary mametraka ny fanontaniana : Inona no tena tanjona ?</p>
<blockquote><p>(A minha homenagem e o meu lamento)</p>
<p>A deputada Beatriz Salucombo, eleita nas listas do MPLA pelo círculo Nacional (foi a 105ª), foi alvejada a tiro na noite de quarta e terá falecido hoje na sequência dos disparos; deplora-se, veementemente, este assassinato, não só porque coloca em causa a ideia de segurança que se deseja para o País, nomeadamente, em vésperas do CAN 2010 como pelo facto de ter ocorrido na véspera de mais um Dia da Mulher Africana.</p>
<p>Mas será que o alvo era a deputada ou terá sido uma vítima colateral?</p>
<p>Segundo as notícias veiculadas pelos diferentes meios de Comunicação Social, também o seu irmão, que ter-lhe-ia dado boleia para casa, terá igualmente sucumbido aos tiros que teriam vindo de pessoas que se fariam transportar num todo-terreno.</p>
<p>É que, só por mero acaso(?), o irmão era só o superintendente-chefe, António Neves, dos Serviços de Migração e Estrangeiros (SME) entidade que, ultimamente, tem andado muito activa “devolução” de ilegais (como os ocorridos, no Lubango, já este mês).</p>
<p>Mas também não se deve esquecer o impacto nunca deveras esclarecido da detenção de alguns funcionários, em 2005, como terão escrito, há época, o AngoNotícias citando o VOA, e a Panapress. E, não me recordo, nem a Internet o mostra, de se saber mais do assunto…</p>
<p>Já agora, talvez que a morte da desditosa deputada possa ajudar a esclarecer também a morte de outro antigo deputado professor-engenheiro M´fulupinga N’Landu Victor, do PDP-ANA, acontecida já há 5 anos, e que, se a memória não me falha, e apesar das autoridades afirmarem que o caso não está esquecido não me recordo de o ver clarificado e o(s) autor(es) detido(s) e julgado(s).</p>
<p>Coincidências, claro!!</p></blockquote>
<div class="translation">(Maneho ny fiombonan&#39;alahelo amin&#39;izao fahalasanany izao)<br />
Nisy nitifitra tamin&#39;ny Alarobia alina teo i Beatriz Salucombo, <a href="http://www.club-k-angola.com/index.php/about-joomla/the-community/3171-deputada-do-mpla-morta-em-luanda.html" target="_blank">olom-boafidy avy ao amin&#39;ny antoko MPLA</a> (faha-105 amin&#39;ireo nofidiana izy), ary <a href="http://www.portalangop.co.ao/motix/pt_pt/noticias/politica/Faleceu-deputada-Beatriz-Salucombo,ab587f7e-4f2a-4721-8877-796f6f9a27b9.html" target="_blank">nodimandry</a> androany noho ny tifitra nahazo azy. Mampalahelo izao namonoana azy izao satria mampametra-panontaniana ny fandriampahalemana izay tena ilain&#39;ity firenena ity, indrindra manoloana ny CAN 2010, sady nitranga ny andro mialoha ny fankalazana ny Andron&#39;ny Vehivavy Afrikana.<br />
Tena izy tokoa ve tiana novonoina tamin&#39;iny fanafihana iny, sa tra-boina ihany izy ?<br />
Araka ny voalaza amin&#39;ny filazam-baovao isan-karazany, sy araka ny nolazain&#39;ny anadahiny izy nanatitra azy tany an-tranony, dia nisy olona tao anaty 4X4 koa nitifitra azy.<br />
Fifandrifian-javatra fotsiny ve (?) raha tsy olona hafa ny anadahiny fa i Antonio Neves, mpiasa ao amin&#39;ny sampana mikarakara ny fifindra-monina (SME), vondrona izay niasa mafy tato ho ato hampihenana ny fifindra-monina tsy manara-dalana (<a href="http://www.portalangop.co.ao/motix/pt_pt/noticias/sociedade/Servicos-Migracao-expulsam-estrangeiros,933e62bd-926c-4223-b1f1-0b6430b27e38.html" target="_blank">toy ny tao Lubango</a> tamin&#39;ny voalohandohan&#39;ity volana ity.)<br />
Tsy tokony ho adinoina ihany koa ny vokatry ny fampiatoana mpiasa sasan-tsasany tamin&#39;ny 2005 izay tsy nitondrana fanazavana tsara akory, araka ny nitantaran&#39;ny <a href="http://www.angonoticias.com/full_headlines.php?id=8219" target="_blank">AngoNoticias</a> azy tamin&#39;izany, nalainy avy ao amin&#39;ny VOA sy ny<a href="http://www.panapress.com/freenewspor.asp?code=por028093&amp;dte=28/12/2005" target="_blank"> Panapress</a>. Tsy mahatadidy fanazavana nomena mikasika iny raharaha iny aho, ary tsy afaka miditra lalina kokoa amin&#39;iny ny Aterineto &#8230;<br />
Angamba mety hitondra fanazavana bebe kokoa tamin&#39;ny nahafatesan&#39;i<a href="http://www.angonoticias.com/full_headlines_.php?id=20154" target="_blank"> M&#39;fulupinga N&#39;Landu Victor</a>, solom-bavambahoaka koa fa avy ao amin&#39;ny antoko PDP-ANA, dimy taona lasa izay ity raharaha ity. Raha tsy diso ny fitadidiako, na dia miteny aza ireo manam-pahefana fa mbola mitohy ny famotorana dia tsy mbola nifarana izany ary tsy mbola nisy olona nentina teny amin&#39;ny fitsarana.</p>
<p>Fifandrifian-javatra, mazava ho azy.</p></div>
<p>Tsy misy tokony hanala ain&#39;olona, hoy i Cazimar ao amin&#39;ny <a href="http://africaminhamami.blogspot.com/2009/08/deputada-do-mpla-e-irmao-assassinados.html" target="_blank">Africa Minha</a> [pt], nefa mino izy fa ireo mpamono olona amin&#39;ity raharaha ity dia sady mpanao ratsy no niharam-boina. Famonoana olona efa nomanina no fahitany ity tranga ity :</p>
<blockquote><p>Estão a culpar os Jovens Bandidos, quando por detrás deste cenário, pode(m) estar adultos bandidos influentes(ricos), envolvidos em negociatas obscuras mal resolvidas, que resolveram usar os jovens por encomenda, para resolverem a negociata. É sabido, que a criminalidade, principalmente em Luanda, é elevada, devido às desigualdades sociais.Uns com Excesso de Riqueza(10%), outros com Excesso de Pobreza (90%).Perante este cenário, é normal que por meia dúzia de Kwanzas, os jovens bandidos, aceitem executar o trabalhinho sujo dos adultos bandidos influentes(ricos).A vida está difícil para o angolano e para o calcinha do Kaluanda, que todos os dias olha ao seu redor, e só vê edíficios e outros bens de luxo a erguerem-se e a passarem à sua frente, e ele com os bolsos vazios e esfomeado, deambulando pelas ruas, sem trabalho.Quando o trabalho existe, é mal pago e explorado (lembram-se quando diziam que os portugueses exploravam o angolano.Agora, quem os explora são tantos e está tudo bem…uma maravilha para o angolano bandido influente).O kaluanda, tem que fazer pela vida.Nem que seja roubar o bandido rico.</p>
<p>E se, os jovens bandidos, que acusam, fizerem parte dos 15.000 angolanos recentemente desalojados.</p>
<p>Qual é, o maior crime?</p>
<p>Tirar o tecto a 15.000 angolanos carenciados, ou tirar a vida a dois angolanos priveligeados?</p>
<p>Responda quem souber e puder</p></blockquote>
<div class="translation">Ireo jiolahy tanora no voahenjika indrindra, saingy mety misy olon-dehibe (sady mpanan-karena) ao ambadika, manao afera maizina ka niantso ireo tanora ireo hanatanteraka ny famonoana olona mba hahafahany manao ny asa-ratsiny. Iaraha-mahalala fa manjaka eto Luanda ny herisetra noho ny tsy fitoviana ara-tsosialy sy ekonomika. Misy vitsy an&#39;isa manan-karena be loatra (10%) ; ary ny ambiny mahantra (90%). Amin&#39;ny zavatra tahaka izao dia efa mahazatra ireo tanora manaiky manao ny habibiana takian&#39;ireo olon-dehibe mpanao ratsy rehefa mahazo Kwanzas [Vola ao Angola]. Sarotra ny fiainana ho an&#39;ny mponina ao Angola sy ireo tanora ao Luanda, izay mahita ireo trano be mirentireny sy ny toerana hafa maniry etsy sy eroa, nefa ny paosiny foana, ny kibo noana ary izy tsy an&#39;asa. Ny asa mba misy dia kely karama daholo na manararoatra be loatra (tadidinareo ve taloha ny fitenenana hoe nararaotin&#39;ireo Portogay ny Angolana ? Amini&#39;zao dia maro ny manararaotra nefa toa tsy mampihetsi-bolo-maso na iza na iza ; manao izay tiany atao ireo mpanao ratsy.) Tsy maintsy mitady izay hohaniny ny Luandey, na dia hifarana amin&#39;ny fangalarana amin&#39;ny mpanan-karena aza izany.</p>
<p>Ary raha isan&#39;ireo 15000 nafindra monina ireo voharohirohy ?</p>
<p>Inona no heloka lehibe kokoa ?</p>
<p>Ny maka ny tafon&#39;ireo Angolana mahantra miisa 15000, sa ny mamono ireo niangarana roa ?</p>
<p>Mba valio raha afaka ianao.</p></div>
<p>Mpampianatra taloha ary lany ho solombavambahoaka tamin&#39;ny 2008 i Beatriz Salucombo. Mpikambana tao amin&#39;ny Vovonam-pirenena misahana ny Fanabeazana, Siansa sy Teknolojia, Kolotsaina, Tanora sy ny Fanatanjahan-tena, Finoana sy ny Fifandraisana ara-tsosialy izy.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/08/13/3028/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Angola: Ny herisetra ao an-tokantrano no mitombo sa ny fahatsiarovantena?</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/01/23/1513/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/01/23/1513/#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 23 Jan 2009 10:12:49 +0000</pubDate>
		<dc:creator>koloina</dc:creator>
				<category><![CDATA[Angola]]></category>
		<category><![CDATA[Gender]]></category>
		<category><![CDATA[Lalàna]]></category>
		<category><![CDATA[Portigey]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>
		<category><![CDATA[Zon'olombelona]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=1513</guid>
		<description><![CDATA[Nitombo haingana ny tahan’ny herisetra ao an-tokantrano ao Angola fa kosa  Sorik’endrika tsara izany: hoe mitatitra misimisy kokoa, efa manakaiky ny levilevy (herisetra) ny manjo ireo vehivavy Angolana – na ry zareo araraotin’ireo vadiny na araraotin’ireo sipany. Kanefa, ny isa ihany ve no nitomba sa ny toe-javatra izay mampiseho ny ahiahy goavana momba izany heloka izany?
]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/clara-onofre/">Clara Onofre</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/koloina/'>koloina</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/01/18/angola-an-increase-in-domestic-violence-or-only-in-awareness/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Araka ny karazana loharanom-baovao an-gazety, dia tena mitombo aok&#39;izany ny tahan’ny herisetra ao Angola. Saingy ny isa tokoa ve no nitombo sa ny toe-javatra no mihamivandravandra amin&#39;ny mahaheloka azy? Taratra fa nahitana toe-javatra miisa 640 voarakitra tamin’ny taona 2008, 424 tamin’ireo olana ireo ihany no voavaha tamin’ny alalan’ny fifanakalozan-kevitra  raha toa ka tsy maintsy nomena  an-tanana ny fitsarana ny ambiny. Betsaka noho ny antontan&#39;isa nisy tamin’ny taona 2007 ireo isa voalaza etsy ambony ireo izay mampiseho ny zava-misy fa matahotra ny hitory ireo olona mpampijaly azy ireo olona iharan&#39;ny vono. Soritr’endrika tsara izany: Raha mihabetsaka ny fitoriana dia hamarana haingana ny herisetra manjo ireto vehivavy Angoley ireto – na ry zareo araraotin’ireo vadiny na araraotin’ireo sakaizany (sipany) izany fihetsika izany.</p>
<p>Mampalahelo araka ny efa niheverana azy ny tantara. Indraindray mahay mamarana izy ireo – rehefa voafonja ny mpanao herisetra ary afaka tamin&#39;ny fampijaliana sy herisetra ara-batana ireo vehivavy ireo. Indrisy fa mbola misy ihany koa ny tantara ratsy fiafara. Manana ny tantaran&#39;ny vehivavy maty eo ampela-tanan&#39;ny nitokisany maro dia maro i Angola. Mihevitra manko ireto lehilahy ireto fa fananany ny vadiny na ny sipany. Mamono ireto lehilahy noho ny fahasarotampiaro, ary mahafaty mihitsy.</p>
<p><a href="http://diariodaafrica.blogspot.com/2008/07/nely.html">Mpanampy antsoina hoe Nely 20 taona</a>, no mba nanam-bintana. Milazalaza amintsika ny tantarany ao amin&#39;ny blaogin’i <a href="http://diariodaafrica.blogspot.com/2008/11/nely-no-estaleiro.html">Diário da África</a> na <a href="http://diariodaafrica.blogspot.com/2008/07/nely.html">Diarin&#39;i Afrika</a></p>
<blockquote><p>“Hoje pela manhã, ela tirou fotos das costas, dos braços e das pernas, tomados por manchas roxas e negras, resultado do espancamento a que foi submetida pelo ex-marido. Armado com um pedaço de madeira, Amâncio (é este o nome do criminoso) aliviou as suas frustrações com o universo em cima da Nely. A sessão de tortura começou por volta das 6h da manhã quando ela recebeu o telefonema do vizinho que queria saber se ela pegaria carona para o trabalho com ele. O ex-marido-espancador, num acesso de fúria e ciúmes, aplicou-lhe a surra”.<br />
Não obstante a sova, o agressor foi apresentar queixa de Nely à esquadra, acusando-a de o ter cortado com uma faca. Eis o relato: “ (Ele) cortou-se com uma faca durante a confusão e depois, ainda foi à polícia prestar queixa contra a Nely. Ela caminha com dificuldade por causa de uma paulada que levou num dos joelhos. Nely prestará queixa contra o espancador na Organização da Mulher Angolana – OMA, entidade ligada ao governo de Angola que defende os interesses das mulheres. Eu, de minha parte, faço votos de que esse Amâncio passe uma temporada atrás das grades”.</p></blockquote>
<div class="translation">Nalaina sary ny lamosiny, ny tanany sy ny tongony androany maraina, feno fery mivalo-mainty sy volomparasy ireo faritra rehetra ireo noho ny kapoka nataon’ny vadiny taloha. Tamin’ny vatan-kazo no nanalan&#39;i Amancio (anaran’ilay mpisetrasetra) ny hasosorany. Nanomboka tamin’ny 6 maraina ny fampijaliana raha naharay antso an-telefonina avy any amin’ny mpifanolobodirindrina taminy i Nely sao afaka mitondra azy hiasa ranamana. Nentin-katezerana noho ny fahasarotampiarony ilay vady mpampijaly ka nidaroka an&#39;i Nely.<br />
Na dia teo aza ny daroka nataony dia mbola ingahy mpisetrasetra indray no nitory an&#39;i Nely tany amin&#39;ny polisy niampanga azy ho nandidy tamin’ny antsy. Toy izao ny fitantarany: “Izy tenany ihany no nandidy ny tenany tamin’ny antsy nandritra ny fisafotofotoana ary avy eo nankeny amin’ny polisy mba hitory an’I Nely. Sahirana i Nely mandeha noho ny dona nahazo ny lohaliny anankiray. Hitory noho ny herisetra nahazo azy amin’ny alalan’ny Fikambanan&#39;ny vehivavy Angoley I Nely – OMA no anaran&#39;ilay fikambanana miaro ny zon&#39;ny vehivavy manana fifandraisana amin&#39;ny fitondrana Angoley. Manantena aho amin’ity indray mitoraka ity fa any am-ponja no hiafaran&#39;i Amancio.”</div>
<p>Indrisy, araka ny mety ho hita eny amin’ny faritra hafa sasany eto amin’izao tontolo izao dia tsy manana lalàna matanjaka mikasika ny herisetra an-tokantrano I Angola, lalàna ahafahana manadihady ny toe-javatra toy izao mba ahazoana misambotra ny mpanao herisetra. Navotsotra i Amancio vadin’I Nely, ary nampanatena fa hanohy ny levileviny. <a href="http://diariodaafrica.blogspot.com/2008/12/me-da-nely-morreu-de-feitio.html">Nopotehiny avokoa ny atontan-taratasin&#39;i Nely ary nalefany hotezain&#39;ny fianakaviany any Sao tome sy Principe ny zanak&#39;izy ireo vavy.</a></p>
<blockquote><p>“Nada aconteceu ao ex-marido. Foi embora tranquilamente, depois de ter dado uma surra com um pedaço de madeira em Nely. E ainda ameaça voltar. Agora é torcer para que a delegacia da mulher funcione. Que abra uma processo contra esse sujeito, que a justiça o condene pelas sessões de espancamento e ele cumpra a sua pena na cadeia. A evolução do caso é que preocupa. Começou com os gritos dele contra Nely, depois uns safanões, depois surras, daqueles de ela não conseguir se levantar do chão. Agora apareceram um pedaço de pau e uma faca. O que virá a seguir?”</p></blockquote>
<div class="translation">Afaka madiodio ny vadiny taloha. Nandeha nilamina izy rehefa avy namono an’I Nely tamin’ny vatan-kazo. Ary dia nandrahona ny hody. Manantena izahay ankehitriny fa hanao ny asany ny sampan&#39;ny polisy miaro ny vehivavy. Ary hampiditra atontan-taratasy hiampangana ity lehilahy ity, ka ny lalàna anie no hampiharina aminy tamin’ny famonoana fanaony ka hitondra azy any am-ponja. Ny fivoaran&#39;ny toe-draharaha no nahaliana [anay]. Manomboka mivazavaza amin&#39;i Nely izy aloha, avy eo mandeha ny totohondry, manaraka izany ny daroka ka nahatonga an&#39;i Nely tsy ho tafarina. Ankehitriny, misy indray ny langilangy sy ny antsy. Dia ahoana koa ny manaraka?</div>
<p>Fahafatesana no mety hiandry azy na ilay mpampijaly. Misy vehivavy vitsivitsy mahafaty ny vadiny mba ahafahany miery ny loza. Marihana koa anefa fa misy ny vehivavy  mamono vady (lehilahy). Misy izany fa vitsy. Mandritra izany, <a href="http://allafrica.com/stories/200812090018.html">tokony harafitra ny lalàna mikasika ny herisetra an-tokantrano atsy ho atsy</a>, izay manome fampahafantarana ny tranga toy itony, ary hanoro lalana ny tokony ataon&#39;ny vehivavy Angoley.</p>
<h4><a title="Posts by Clara Onofre" href="http://globalvoicesonline.org/author/clara-onofre/">Clara Onofre</a></h4>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/01/23/1513/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Angola:Mananontanona ny Ebola, nakatona ny sisintany</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/01/21/1506/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/01/21/1506/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 21 Jan 2009 17:53:31 +0000</pubDate>
		<dc:creator>avylavitra</dc:creator>
				<category><![CDATA[Angola]]></category>
		<category><![CDATA[Asongadina]]></category>
		<category><![CDATA[D.R. of Congo]]></category>
		<category><![CDATA[Fahasalamàna]]></category>
		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=1506</guid>
		<description><![CDATA[MpanoratraClara Onofre  &#183; Nandika avylavitra &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Vokatry ny fipariahan&#39;ny  otrik&#39;aretina Ebola any amin&#39;ny Repoblika Demokratikan&#39;i Congo indray, ny governemanta Angoley dia nanapa-kevitra ny hanidy ny sisin-tany manasaraka ny tany roa tonta ,mba hisakana ilay otrik&#39;aretina mahafaty tsy hiditra any amin&#39;ny faritr&#39;i Angola.  izany no nahatonga ny [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/clara-onofre/">Clara Onofre</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/avylavitra/'>avylavitra</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/01/14/angola-with-ebola-around-the-corner-borders-are-closed/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Vokatry ny fipariahan&#39;ny  <a href="http://globalvoicesonline.org/2009/01/11/dr-congo-containing-the-ebola-outbreak/">otrik&#39;aretina Ebola any amin&#39;ny Repoblika Demokratikan&#39;i Congo</a> indray, ny governemanta Angoley dia nanapa-kevitra ny <a href="http://www.iol.co.za/index.php?set_id=1&amp;click_id=68&amp;art_id=nw20090106140149695C625689">hanidy ny sisin-tany manasaraka ny tany roa tonta </a>,mba hisakana ilay otrik&#39;aretina mahafaty tsy hiditra any amin&#39;ny faritr&#39;i Angola.  izany no nahatonga ny hetsika fifindra-monina nahazatra teo anelanelan&#39;i  Luanda Norte (faritany avaratra-atsinanan&#39;ny firenena) sy ny Repoblika Demokratikan&#39;i Congo avy hatrany dia naato. Marihana fa ny faritanin&#39;i Luanda Norte dia  toerana fitrandraham-bolamena, toerana mahasintona ny mpiasa mpifindra monina. <a href="http://www.blog.comunidades.net/nelo/index.php?op=arquivo&amp;idtopico=481918">Nelo de Carvalho</a> [pt] dia manoratra any anatin&#39;ny blaoginy <em>do Nelo Ativado</em> ny momba ny fepetra arahana eny amin&#39;ny sisin-tany ary ny fanamby izay hatrehan&#39;ny Governemanta :</p>
<blockquote><p>“Dizer que as fronteiras devem ser fechadas temporáriamente e que ninguém deve entrar e sair para fora do país, usando aquela direcção ou região fronteiriça. Nem mesmo o mosquito da dengue e se entrar, deve ser perseguido. É estratégia que qualquer infante usaria nas suas horas de brincadeira de soldado ou guerrilheiro, ou até de general. Por isso, não temos autoridade nem competência para dar palpites. A não ser desejar sorte e torcer para que tudo saia bem. Neste início de ano, aos angolanos desejamos sorte, com ébola ou sem ébola”.</p></blockquote>
<div class="translation">“Filazàna fa tokony hakatona vonjimaika ny sisintany ary tsy tokony hisy olona hiditra na hivoaka ny firenena, hampiasa iny zotra na  sisintany iny. Na dia ny moka mpamindra ny aretina dengue aza dia tsy mahazo miditra, fa raha tafiditra, dia ho tsongoina dia. Stratejia fanaon&#39;ankizy izany, mandany ora maro milalao manao miaramila na mpiady anaty akàta, na jeneraly mihitsy aza. Isika izany dia tsy manana fahefana na juridiction afaka hakàna hevitra momba io. Ny azontsika atao fotsiny dia ny mirary soa sy ny manantena fa hizotra ara-dalàna io. Amin&#39;ity fiandohan&#39;ny taona ity,dia mirary soa ho an&#39;ny Angoley, na misy na tsy misy ny ébola.”</div>
<p>Raha ny voalazan&#39;ny sekretera Angoley misahana ny fahasalamana, dia miomana hampandre ny vahoaka ny Governemanta amin&#39;ny drafitra napetraka ho fisorohana ny famelezan&#39;ity otrik&#39;aretina mahery vaika ity. Ny fepetra dia ampiarina, miampy ny any amin&#39;ny faritanin&#39;i Luanda Norte, any Moxico, Malanje, Uige sy Lunda Sul. Nambara fa nisy tranga-na ebola 40, ka 10 mahery tamin&#39;izany no maty tany amin&#39;ny Repoblika Demokratikan&#39;i Conga tao anatin&#39;ny roa volana lasa.</p>
<p>Roa taona lasa izao, mbola tany amin&#39;ny Repoblika Demokratikan&#39;i Congo ihany, tany amin&#39;ny faritanin&#39;i Kasai any andrefana, nahafaty olona 180 eo ho eo ilay otrik&#39;aretina . Ny blaogy <a href="http://lampeirota.blogs.sapo.pt/44070.html">Lampeirota</a> dia nitomany ny zava-misy:</p>
<blockquote><p>“De vez em quando a doença é falada. É costume meu não ficar a pensar no assunto, escudada na ideia de que é improvável que ela me apanhe a jeito.</p>
<p>É incorrecto. Hoje já não podemos ter certezas dessas. Tudo chega a todo o lado, rapidamente.</p>
<p>Lamento muito por aquela gente que está a defrontar-se com tal inimigo.</p>
<p>Não é a morte que me assusta. É o caminho até ela”</p></blockquote>
<div class="translation">“indraindray, miresaka ny aretina ry zareo. Matetika, tsy mieritreritra ny amin&#39;izany aho, mialoka ao aorian&#39;ny fiheverana hoe tsy azo visavisaina ny hamelezan&#39;izany ahy tampoka eo.</p>
<p>Diso izany [fomba fisainana izany] . Androany dia tsy afaka ny hitompo teny fantatra toy izany intsony isika. Mihanaka eny rehetra eny izy ity, ary haigana be.</p>
<p>Malahelo mafy ireo olona tsy maintsy miatrika ity aho.</p>
<p>Tsy ny fahafatesana no atahorako,fa ny làlana mitondra mankany“</p>
</div>
<p>Raha ny voalazan&#39;ny solontenen&#39;ny OMS [WHO] any Angola, Diosdado Nsue-Micawg, dia ahiany ho ny fikirakirana ny fatin&#39;ireo rajako maty tany anaty ala kongoley no mety nampifoha indray ny aretina. Na dia ifaliana aza fa tsy mbola <a href="http://www.iol.co.za/index.php?set_id=1&amp;click_id=68&amp;art_id=nw20090112152927801C175821">nisy mihitsy trangan&#39;i Ebola tany Angola</a>, ny seketeram-panjakàna misahana ny fahasalamana  dia nanambara fa vonona hiatrika izay zavatra mety hitranga  rehetra ny firenena noho ny traikefa efa ananany taorian&#39;ny <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Marburg_virus">tazo maherin&#39;i Marburg izay mitarika fahaverezan-drà</a>, otrik&#39;aretina mahery vaika toy ny Ebola..</p>
<p>Faninefany amin&#39;ny nielezan&#39;ny otrik&#39;aretina ebola teto  amin&#39;ny RD Congo ity, hatramin&#39;ny niandohany tany amin&#39;ny 1976 tany. Izy ity dia aretina tena mahery tokoa mitarika hafanana be, fandoavana, ny fivalànana ary ny fahaverezan-drà anatiny sy ivelany. Tamin&#39;ny 2005,<a href="http://www.reuters.com/article/africaCrisis/idUSL8586536"> olona 329 no matin&#39;ny Marburg tany amin&#39;ny tanànan&#39;i Uige, andrefan&#39;i Angola</a>, manamorona indrindra ny sisin-tanin&#39;ny Repoblika Demokratikan&#39;i Congo.</p>
<p><a href="http://www.flickr.com/photos/hukuzatuna/2536860585/"><img class="aligncenter size-full wp-image-55373" title="Ebola virus" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/01/2536860585_e4689c3966.jpg" alt="" /></a></p>
<p style="text-align: center;"><strong>Sary avy amin&#39;ny mikroskopy elektronika à balayage maneho ny filovorus ARN,izay mahatonga ny fièvre hemorragique Ebola. Photo courtesy CDC/Cynthia Goldsmith. mpampiasa Flickr <a href="http://www.flickr.com/photos/hukuzatuna/">hukuzatuna</a></strong></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/01/21/1506/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Ebola: Fifehezana ny areti-mandringana Ebola</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/01/12/1501/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/01/12/1501/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 12 Jan 2009 21:01:12 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Angola]]></category>
		<category><![CDATA[Asongadina]]></category>
		<category><![CDATA[D.R. of Congo]]></category>
		<category><![CDATA[Fahasalamàna]]></category>
		<category><![CDATA[Tanzania]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2009/01/12/1501/</guid>
		<description><![CDATA[MpanoratraJuhie Bhatia  &#183; Nandika Jentilisa &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Voaporofo tokoa ny fisian&#39;ilay valan&#39;aretina mora mifindra, antsoina hoe tazo Ebola any amin&#39;ny Repoblika Demaokratikan&#39;i Congo. Heverina fa efa mihoatra ny 36  ny isan&#39;ny olona tratran&#39;ity aretina ity ary  12 raha kely indrindra ny isan&#39;ny maty. Miezaka ny hifehy ny [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/juhie-bhatia/">Juhie Bhatia</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/01/11/dr-congo-containing-the-ebola-outbreak/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Voaporofo tokoa ny fisian&#39;ilay valan&#39;aretina mora mifindra, antsoina hoe tazo Ebola any amin&#39;ny Repoblika Demaokratikan&#39;i Congo. Heverina fa efa mihoatra ny <a href="http://www.who.int/csr/don/2009_01_02/en/index.html">36 </a> ny isan&#39;ny olona tratran&#39;ity aretina ity ary  12 raha kely indrindra ny isan&#39;ny maty. Miezaka ny hifehy ny fielezan&#39;ity aretina ity i RD Congo, ary manao izay hisorohana ny fahatongavany any aminy kosa ny firenena manodidina.</p>
<p>Otrik&#39;aretina miteraka tahotra amin&#39;ny olona maro noho ny tsy fisian&#39;ny fitsaboana azy ny Ebola [izay antsoina ara-pahasalamana hoe tazo (mampandoa rà) Ebola], mora mifindra eo amin&#39;ny samy olona noho ny fifampikasokasohan&#39;ny hatsembohana amin&#39;ny vatana ny otrik&#39;aretina, ary mahafaty mandrakariva.    <a href="http://wrongingrights.blogspot.com/2009/01/congo-also-to-get-less-needed-ebola.html">Milazalaza ny momba ny otrik&#39;aretina</a> i Amanda Taub, mpanoratra ao amin&#39;ny <em>Wronging Rights</em>:</p>
<blockquote><p>“Ebola, for those not familiar, is basically the worst possible thing that your ‘flu-like symptoms&#39; could be a sign of. It starts with a headache and sore throat, accompanied by a high fever and muscle weakness. Victims then develop vomiting, diarrhea, and impaired liver and kidney function. These late-stage symptoms are often accompanied by internal and external bleeding, as white blood cell and platelet counts drop precipitously. This can include bleeding from the eyes and mouth, which gives the victims a particularly frightening appearance.”</p></blockquote>
<div class="translation">&#8220;Ho an&#39;izay tsy mbola mahalala, dia ny Ebola no azo heverina ho &#8220;aretin-kohaka&#8221; tena ratsy indrindra. Miandoha amin&#39;ny aretin&#39;an-doha sy tenda aloha, miaraka amin&#39;ny tazo mahery sy fahalemen&#39;ny hozatra. Mandoa sy mivalana izay tratrany, ary tsy manao ny asany ara-dalàna ny aty sy ny voa. Izany trangan&#39;aretina izany moa dia miaraka amin&#39;ny faharatrana anatiny sy ivelany, satria mihena vetivety teo ny isan&#39;ny sela fotsy. Tafiditra amin&#39;izany ny fikorianan&#39;ny ra avy eny amin&#39;ny maso sy ny molotra, izay tena mahatonga izay tratrany ho mampatahotra jerena tokoa.&#8221;</div>
<p>Voamarina fa any amin&#39;ny distrikan&#39;i <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Mweka,_Democratic_Republic_of_the_Congo">Mweka</a> any amin&#39;ny faritany andrefan&#39;i Kasai no nitrangan&#39;ity valan&#39;aretina ity. Ahiahiana ho avy amin&#39;ny fahafatesan&#39;ny gidro nitondra ny otrik&#39;aretina ka namindra tamin&#39;ny mpihaza sy ny vehiavy [vadny?] no anisan&#39;ny nipoiran&#39;izao valan&#39;aretina izao. Tsy maintsy nandray ny andraikiny hisoroka ny firenena manodidina. Nampitomboan&#39;i Angola ny <a href="http://www.reliefweb.int/rw/rwb.nsf/db900SID/JBRN-7N4EMR?OpenDocument&amp;RSS20=18-P">fepetram-pandalovana sisintany</a> amin&#39;i RD Congo ary efa mandeha ihany koa ny <a href="http://dailynews.habarileo.co.tz/analysis/index.php?id=9397">Fanairana momba ny Ebola</a> any Tanzania.  <a href="http://southafricancatholic.blogspot.com/2009/01/drc-congo-great-lakes-region-africa-two.html">Mamelabelatra</a> izany ny lahatsoratra iray ao amin&#39;ny <em>South African Catholic</em> :</p>
<blockquote><p>“Recently, Angola, closed off their border with the affected region of DRC, Congo, having placed their police and military on high alert. Ebola has spread across the border to Sudan before, and countries in the region are edgy, due to the mostly lethal, and incurable nature of the disease. The Ebola disease is named after a river in the DR Congo.”</p></blockquote>
<div class="translation">Vao nanidy ny sisintaniny amin&#39;ny faritra tratran&#39;ny Ebola ao RD Congo i Angola ka efa nametrapetraka ny polisy sy ny miaramila ao anatin&#39;ny filazana loza fanairana. Efa niampita ny sisintanin&#39;i Soudan manko ny Ebola ka maro ny firenena ao amin&#39;ny faritra no sorisorena, satria sady mahafaty no tsy mbola misy fanafany ny aretina.  Nahazo anarana avy tamin&#39;ny anaran-drenirano iray ao RD Congo manko ny Ebola.</div>
<p><a href="http://www.endingextremepoverty.org/2009/01/tanzania-on-alert-against-ebola.html">Avoitran&#39;ny</a> lahatsoratra iray ao amin&#39;ny <em>Ending Extreme Poverty in the Congo</em> fa na dia tsy mbola voarara aza ny fivezivezena any RD Congo, dia:</p>
<blockquote><p>“Tanzania is on alert against the Ebola outbreak.  Angola closed its borders.</p>
<p>The World Health Organization (WHO) has NOT advised a travel ban. Even last year when 187 people died, a travel ban was NOT established.</p>
<p>If Congolese&#39;s poor were more mobile, and if it was warranted, a travel ban may be prudent. However without good private or public transportation, it is unlikely a sick person could make it to Tanzania&#39;s border. About 125 miles away, the Angola border is closer to outbreak area.”</p></blockquote>
<div class="translation">Efa mandeha ny fanaitairana any Tanzania. Nanakatona ny sisintaniny i Angola. TSY nanolo-kevitra handrarana ny fivezivezena ny sampan-draharahan&#39;ny FIrenena mikambana momba ny fahasalamana OMS. TSY natao mihitsy izany fandrarana izany tamin&#39;ny herintaona na dia efa 187 aza no matiny.<br />
Raha toa moa mpivezivezy kokoa ny Kongoley, ary raha voamarina izany, dia fanehoam-pitandremana kokoa ny mandrara ny fivezivezena. Saingy noho ny tsy fisian&#39;ny fitaterana manokana na an&#39;ny fanjakana mba tsara, dia mety ho sarotra ihany ny hahatongavan&#39;ity aretina ity anyamin&#39;ny faritry Tanzania. Tokotokony ho 125 amily eo ho eo ve koa, ny sisintanin&#39;i Angola no akaiky azy kokoa.</div>
<p><a href="http://www.nasdaq.com/aspxcontent/NewsStory.aspx?cpath=20081229/ACQRTT200812291239RTTRADERUSEQUITY_0455.htm&amp;&amp;mypage=newsheadlines&amp;title=Ebola%20Outbreak%20Claims%2011%20Lives%20In%20DR%20Congo">Faninefany izao no nisy valan&#39;aretina Ebola</a> tany RD Congo hatramin&#39;ny 1976; tamin&#39;ny 2007 no nitrangany farany. Ity bolongan&#39;ny Médecins Sans Frontières (MSF) ity <a href="http://msf.ca/blogs/ZoeY/2007/09/">dia nandrakitra</a> ny traikefan&#39;ny dokotera niezaka ny nifehy ny valan&#39;aretna farany tany RD Congo iny. Efa nandefa <a href="http://www.doctorswithoutborders.org/news/article.cfm?id=3327">ekipana manam-pahaizana manokana</a> tany Kasai ny MSF hifehezana ihany koa ny valan&#39;aretina. Saingy tsy dia <a href="http://superstrain.blogspot.com/2008/12/ebola-virus-outbreak-in-congo-leaves-11.html">manam-panantenana</a> amin&#39;izany loatra i Viceroy mamaham-bolongana ao amin&#39;ny <em>Superstrain</em> :</p>
<blockquote><p>“If the past is any indication of how things will turn out in the present, we will likely see the death toll of this outbreak rise considerably.”</p></blockquote>
<div class="translation">Raha oharina avy amin&#39;ny tranga taloha ny misy ankehitriny, dia mety hiakatra avo dia avo tokoa ny taham-pahafatesana.</div>
<p>Niteraka alahelo tamin&#39;ny mpamaham-bolongana <a href="http://adventuresinhealth.blogspot.com/2008/12/not-just-any-hemorrhagic-fever-ebola-in.html">JShaffer</a> ity trangana valan&#39;aretina hafa any RD Congo ity, raha jerena <a href="http://africa.foreignpolicyblogs.com/2008/12/26/the-drcs-ebola-outbreak/">ao amin&#39;ity lahatsoratra iray ity</a> izay nampitainy tao amin&#39;ny bolongan&#39;ny <em>Foreign Policy Association&#39;s Africa </em>:</p>
<blockquote><p>“As if circumstances are not difficult in the Democratic Republic of the Congo, the country has now seen a new outbreak of Ebola. The DRC is a country that never seems to catch a break and rarely makes its own good fortune.”</p></blockquote>
<div class="translation">Raha toa moa ka tsy sarotra ny ny toe-draharaha tany amin&#39;ny Repoblika demaokratikan&#39;i Congo, dia tratran&#39;ny valan&#39;aretina Ebola indray ny firenena. Tsy mba afa-nisento mihitsy i RDC ary tsindraindray tadiavina  vao mba nahombiazana</div>
<p>Na izany aza dia mba <a href="http://www.treesandthings.com/story/2009/1/5/16355/70864">nijery lafitsaran-javatra</a> ihany i pO157 raha nilaza ny heviny momba ny Ebola tao amin&#39;ny <em>Trees &amp; Things</em>:</p>
<blockquote><p>“The only good thing about the situation is the relatively well isolated locations it [Ebola] keeps breaking out in. As long as the folks coming down with this ailment don&#39;t end up on a plane or something we should be okay.</p>
<p>Given the advances in science and medicine I think if they can hold the disease to the Congo for the next ~5-10 years then Ebola will be done.”</p></blockquote>
<div class="translation">Ny zavatra hany tsara amin&#39;ity toe-draharaha ity dia soa ihany fa any amin&#39;ny faritra somary mitokatoka-monina no tena nielezan&#39;ny Ebola.  Mbola afa-miaina ara-dalàna ihany isika rehefa tsy mbola tany anaty fiaramanidina na zavatra toy izany no ielezany.Raha jerena ny fandroson&#39;ny hay sy ny fitsaboana misy amin&#39;izao fotoana hifehezana ny aretina eto Congo dia mino aho fa ho vita tanteraka ny amin&#39;ity Ebola ity ao anatin&#39;ny 5-10 taona.</p>
</div>
<p><em>Sary sora-drindrina <a href="http://flickr.com/photos/stirwise/1094198133/">Ebola</a> avy amin&#39;i <a href="http://flickr.com/photos/stirwise/">stirwise</a> ao amin&#39;ny Flickr.</em></p>
<h4><a title="Posts by Juhie Bhatia" href="http://globalvoicesonline.org/author/juhie-bhatia/">Juhie Bhatia</a></h4>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/01/12/1501/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Angola: Tononkalo ho amin&#039;ny Blog Action Day</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/10/23/1365/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/10/23/1365/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 23 Oct 2008 01:13:57 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Angola]]></category>
		<category><![CDATA[Fantina]]></category>
		<category><![CDATA[Haisoratra]]></category>
		<category><![CDATA[Portigey]]></category>
		<category><![CDATA[Sakafo]]></category>
		<category><![CDATA[Zavakanto & Kolontsaina]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2008/10/23/1365/</guid>
		<description><![CDATA[ &#183; Nandika Jentilisa &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Namoaka ny tononkalony iray ho fandraisana anjara amin&#39;ny Blog Action Day (indray andro ihetsehan&#39;ny bolongana) i  Admário Costa Lindo [pt]. Tononkalo iray niainana momba ny hanoanana nosoratany tamin&#39;ny taona 1974 io, ary ny dika teny anglisy io azo trandrahina io.
]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em> &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2008/10/18/angola-a-poem-for-the-blog-action-day/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Namoaka ny tononkalony iray ho fandraisana anjara amin&#39;ny Blog Action Day (indray andro ihetsehan&#39;ny bolongana) i <a href="http://angolaharia.blogspot.com/2008/10/o-o.html"> Admário Costa Lindo</a> [pt]. Tononkalo iray niainana momba ny hanoanana nosoratany tamin&#39;ny taona 1974 io, ary ny dika teny anglisy io azo trandrahina io.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/10/23/1365/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Angola: Fifidianana an-tsary maro</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/09/06/1002/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/09/06/1002/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 06 Sep 2008 20:15:22 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Angola]]></category>
		<category><![CDATA[Asongadina]]></category>
		<category><![CDATA[Fifidianana]]></category>
		<category><![CDATA[Portigey]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=1002</guid>
		<description><![CDATA[Sambany tao anatin'ny 16 taona no nifidy indray ny Angoley - mbola mitohy moa izany fifidianana izany androany Sabotsy amin'ny biraom-pifidianana 320 eto an-drenivohitra Luanda. Hatramin'izao dia tsy heno loatra hoe nisy korontana ny fifidianana, manjaka any anivon'ny vahoaka ny filaminana araka ny hitan'ilay mpaka sary José Manuel Lima da Silva. Tena misy sary kosa aloha ato e!]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/paulagoes/">Paula Góes</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2008/09/06/angola-elections-in-pictures/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Andro manokana ho an&#39;i Angola ny andron&#39;ny zoma 05 Septambra. Nazoto <a href="http://voanews.com/english/2008-09-05-voa47.cfm">hifidy</a> ireo mpikambana vaovao ao amin&#39;ny Parilemanta tao anatin&#39;ny 16 taona izao ny vahoaka taorian&#39;ny <a href="http://globalvoicesonline.org/2008/08/20/angola-electoral-campaign-fails-to-excite-voters/">fampielezan-kevitra mafotaka</a> iny. Ity moa no fotoana voalohany ho an&#39;ny maro hanararaotany mampiasa ny zony hifidy. Namonjy ny biraom-pifidianana mahatratra 12 000 eo ho eo <a href="http://www.reuters.com/article/homepageCrisis/idUSL5586750._CH_.2400">ampilaminana</a> ny maro, saingy mbola mitohy moa ny fifidianana ho an&#39;ny biraom-pifidianana mahatratra 320 ao an-drenivohitra Luanda, noho ny olana teo amin&#39;ny fitaovana omaly izay niteraka ny fanemorana ny famoahana ny vatom-pifidianana.</p>
<p>Efa manomboka miseho lany ato amin&#39;ny tontolom-bolongana moa ny fanehoan-kevitra sy ny tatitra samihafa, ary efa feno tokoa izany. Na izany aza dia indreto misy <a href="http://www.flickr.com/photos/kool2bbop/sets/72157606783165057/">sary vitsivitsy</a> maneho fa manantantara ity andro ity, sary misoratra amin&#39;i José Manuel Lima da Silva, mpampiasa ny Flickr antsoina hoe <a href="http://flickr.com/photos/kool2bbop/">Kool2bBop</a>, dia manome izao fanamarihana izao:</p>
<blockquote><p>Unidade Nacional. Angola está a provar ao mundo que, apesar das diferenças, é um povo UNIDO.<br />
UM SÓ POVO, UMA SÓ NAÇÃO.<br />
Esperemos que tudo acabe como até aqui! - civismo</p></blockquote>
<p class="translation">“Firaisam-pirenena. Nasehon&#39;i Angola tamin&#39;izao tontolo izao, fa na misy aza ny fahasamihafana, ny mampivondrona ny vahoakany izany. Vahoaka Iray, Firenena Iray. Manantena izahay fa hitohy tahaka izany hatrany na dia amin&#39;ny farany aza (famoahana ny vokatra rehetra) - ny &#8216;fahendrem-bahoaka!”</p>
<p><a href="http://www.flickr.com/photos/kool2bbop/2832978952/in/set-72157606783165057/"><img class="aligncenter size-full wp-image-49656" title="2832978952_b6e81cf943" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2008/09/2832978952_b6e81cf943.jpg" alt="" /></a></p>
<p><a href="http://www.flickr.com/photos/kool2bbop/2832978650/in/set-72157606783165057/"><img class="aligncenter size-full wp-image-49658" title="2832978650_5e3bc726c7" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2008/09/2832978650_5e3bc726c7.jpg" alt="" width="447" height="336" /></a><a href="http://www.flickr.com/photos/kool2bbop/2832978370/in/set-72157606783165057/"><img class="aligncenter size-full wp-image-49655" title="2832978370_838f6f437e" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2008/09/2832978370_838f6f437e.jpg" alt="" /></a><a href="http://www.flickr.com/photos/kool2bbop/2827619740/"><img class="alignnone size-full wp-image-49644 aligncenter" title="2827619740_fb55540b3f" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2008/09/2827619740_fb55540b3f.jpg" alt="" /></a><img class="alignnone size-full wp-image-49657 aligncenter" title="2832978494_4682ac505b" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2008/09/2832978494_4682ac505b.jpg" alt="" width="436" height="327" /><a href="http://www.flickr.com/photos/kool2bbop/2827619604/in/photostream/"><img class="aligncenter size-full wp-image-49646" title="2827619604_66882b6bdd" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2008/09/2827619604_66882b6bdd.jpg" alt="" width="432" height="324" /></a><a href="http://www.flickr.com/photos/kool2bbop/2827619446/in/photostream/"><img class="aligncenter size-full wp-image-49649" title="2827619446_393f45c33b_o" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2008/09/2827619446_393f45c33b_o.jpg" alt="" width="535" height="401" /></a><a href="http://www.flickr.com/photos/kool2bbop/2826783329/in/photostream/"><img class="aligncenter size-full wp-image-49645" title="2826783329_ee3fda86ee" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2008/09/2826783329_ee3fda86ee.jpg" alt="" /></a>Mbola maro ny sary azonao jerena ao amin&#39;ny tahirintsary flickr an&#39;i <a href="http://www.flickr.com/photos/clandestino_rtw/">Tiago Sousa</a> sy i<a href="http://www.flickr.com/photos/84269782@N00/">Sam.Seyffert</a> momba ity andro lehibe ity.</p>
<p>Manodidina ny 8 300 000 eo ho eo ny olona nisoratra anarana hifidy amin&#39;ireo kandidà mihoatra ny 5 000 avy amin&#39;ny antoko folo sy mandatehezana 4. Mitotaly 220 ny toerana iadiana ao amin&#39;ny parilemanta.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/09/06/1002/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Angola: Indrisy ry tsenan&#039;i Kinaxixe ao Luanda</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/31/1197/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/31/1197/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 31 Jul 2008 21:28:16 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Angola]]></category>
		<category><![CDATA[Development]]></category>
		<category><![CDATA[Fandraharahana]]></category>
		<category><![CDATA[Fantina]]></category>
		<category><![CDATA[Portigey]]></category>
		<category><![CDATA[Zavakanto & Kolontsaina]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/31/1197/</guid>
		<description><![CDATA[ &#183; Nandika Jentilisa &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Malahelo dia malahelo tokoa i Anabela Quelhas [pt] eo ampanatrehana ny fandravana ny tsenan&#39;i Kinaxixe ao Luanda. Tanisainy ny antony folo anamarihany fa fanorenana manana ny maritrano mampiavaka ny taona 1950 sy manandanja ho an&#39;ny mponina io fanorenana io, ary nofeheziny fa : “Mbola maivandanja [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em> &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2008/07/31/angola-goodbye-to-kinaxixe-market-in-luanda/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p><span class="post-author">Malahelo dia malahelo tokoa i <a href="http://blogdangola.blogspot.com/2008/07/j-divulguei-em-vrios-sitios-na-net.html">Anabela Quelhas</a> [pt] eo ampanatrehana ny fandravana ny tsenan&#39;i </span><span class="post-author">Kinaxixe ao Luanda. Tanisainy ny antony folo anamarihany fa fanorenana manana ny maritrano mampiavaka ny taona 1950 sy manandanja ho an&#39;ny mponina io fanorenana io, ary nofeheziny fa : “Mbola maivandanja eo anatrehan&#39;ny vola sy ny varotra indray ny tahirin-kolontsaina</span>”. Foibem-barotra maoderina vao vao indray manko no hatsangana eo amin&#39;io toerana io ihany.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/31/1197/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Angola: Fahanginana tsy azo ekena</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/14/1134/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/14/1134/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 14 Jul 2008 08:50:13 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Angola]]></category>
		<category><![CDATA[Diaspora]]></category>
		<category><![CDATA[Fantina]]></category>
		<category><![CDATA[Gender]]></category>
		<category><![CDATA[Portigey]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/14/1134/</guid>
		<description><![CDATA[ &#183; Nandika Jentilisa &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Mpifindra monina Breziliana, Menina de Angola [Sipa avy eto Angola, pt] no nilazalaza ny fanolanana roa samihafa mahazo ny sipa Breziliana any Luanda ary mitsikera ny fahanginana manjaka amin&#39;ity raharaha ity, izay raha inoana ny lazainy tsy nampihetsi-bolomaso akory na ny polisy na ny fampahalalam-baovao [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em> &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2008/07/13/angola-an-unacceptable-silence/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Mpifindra monina Breziliana, <a href="http://meninadeangola.blogspot.com/2008/07/o-silncio.html">Menina de Angola</a> [Sipa avy eto Angola, pt] no nilazalaza ny fanolanana roa samihafa mahazo ny sipa Breziliana any Luanda ary mitsikera ny fahanginana manjaka amin&#39;ity raharaha ity, izay raha inoana ny lazainy tsy nampihetsi-bolomaso akory na ny polisy na ny fampahalalam-baovao eny ny fiaraha-monina mihitsy aza: “Efa ela ny niheverako fa tsy mametraka ny hasin&#39;ny vehivavy ny fiaraha-monina angoley, saingy tsy mampino ahy kosa ny fanekena ny herisetra atao aminay ho toy ny zavatra iainana andavanandro tsy mampaninona”.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/14/1134/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Angôla : Tatitra an-tsary</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/06/27/1082/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/06/27/1082/#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 27 Jun 2008 13:46:01 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Tomavana</dc:creator>
				<category><![CDATA[Angola]]></category>
		<category><![CDATA[Fanabeazana]]></category>
		<category><![CDATA[Hevitra]]></category>
		<category><![CDATA[Kilonga]]></category>
		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>
		<category><![CDATA[Portigey]]></category>
		<category><![CDATA[Saripika]]></category>
		<category><![CDATA[Sary]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=1082</guid>
		<description><![CDATA[MpanoratraPaula Góes  &#183; Nandika Tomavana &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
JotaCê Carranca no manapariaka ao amin&#39;ny Pensar e Falar Angola [Misaintsaina sy miresaka mikasika an&#39;i Angôla] tatitra an-tsary izay ahitana fiara vita amin&#39;ny hazo [karazana varamba] tany Bocoio sy sekoly any Libangue  any Angôla :
A escola não tem nada além do [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/paulagoes/">Paula Góes</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/tomavana/'>Tomavana</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2008/06/27/angola-photo-reportage-by-a-reader/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p><em>JotaCê Carranca</em> no manapariaka ao amin&#39;ny <em>Pensar e Falar Angola</em> [Misaintsaina sy miresaka mikasika an&#39;i Angôla] tatitra an-tsary izay ahitana <a href="http://blogdangola.blogspot.com/2008/06/foto-reportagem-dum-leitor-deste-blog.html">fiara vita amin&#39;ny hazo [karazana varamba] tany Bocoio sy sekoly any Libangue </a> any Angôla :</p>
<blockquote><p>A escola não tem nada além do que se vê: pedras a servir de cadeira e as carteira são os joelhos. Estão matriculados nesta aldeia 4100 alunos, as aulas começam ás 7,30 e terminam ás 18, 30.</p></blockquote>
<div class="translation">“Sekoly izay tsy misy zavatra hafa ankoatr&#39;izay hitanareo eo amin&#39;ireo sary ireo : vato [biriky] no mba fipetrahana ary ambonin&#39;ny tongotra no mba dabilio fanoratana. Mahatratra 4100 ny isan&#39;ireo mpianatra ao amin&#39;ity tanana ambanivotra ity, manomboka amin&#39;ny 07:30 ora maraina ny fampianarana ary tsy mitsahatra raha tsy amin&#39;ny 18:30 ora hariva.”</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/06/27/1082/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>
