<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:itunes="http://www.itunes.com/dtds/podcast-1.0.dtd"
	xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/"
>

<channel>
	<title>Global Voices teny Malagasy &#187; Iraq</title>
	<atom:link href="http://mg.globalvoicesonline.org/category/world/middle-east-north-africa/iraq/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://mg.globalvoicesonline.org</link>
	<description>Manangam-peo izao tontolo izao. Renao ve?</description>
	<pubDate>Thu, 08 Jan 2009 21:31:26 +0000</pubDate>
	<generator>http://wordpress.org/?v=2.5.1</generator>
	<language>en</language>
		<!-- podcast_generator="podPress/8.8" -->
		<copyright>&#xA9; </copyright>
		<managingEditor>lova.rakotomalala@gmail.com ()</managingEditor>
		<webMaster>lova.rakotomalala@gmail.com()</webMaster>
		<category></category>
		<itunes:keywords></itunes:keywords>
		<itunes:subtitle></itunes:subtitle>
		<itunes:summary>Manangam-peo izao tontolo izao. Renao ve?</itunes:summary>
		<itunes:author></itunes:author>
		<itunes:category text="Society &amp; Culture"/>
		<itunes:owner>
			<itunes:name></itunes:name>
			<itunes:email>lova.rakotomalala@gmail.com</itunes:email>
		</itunes:owner>
		<itunes:block>No</itunes:block>
		<itunes:explicit>no</itunes:explicit>
		<itunes:image href="http://mg.globalvoicesonline.org/wp-content/plugins/podpress/images/powered_by_podpress_large.jpg" />
		<image>
			<url>http://mg.globalvoicesonline.org/wp-content/plugins/podpress/images/powered_by_podpress.jpg</url>
			<title>Global Voices teny Malagasy</title>
			<link>http://mg.globalvoicesonline.org</link>
			<width>144</width>
			<height>144</height>
		</image>
		<item>
		<title>George Bush sy Iràka: Ilay Toraka Kiraro</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/17/1440/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/17/1440/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 17 Dec 2008 03:53:09 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Breaking News]]></category>

		<category><![CDATA[English]]></category>

		<category><![CDATA[Feature]]></category>

		<category><![CDATA[Freedom of Speech]]></category>

		<category><![CDATA[International Relations]]></category>

		<category><![CDATA[Iraq]]></category>

		<category><![CDATA[Politics]]></category>

		<category><![CDATA[War &#038; Conflict]]></category>

		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/17/1440/</guid>
		<description><![CDATA[Ho fotoana iray manandanja amin'ny tantara izy ity? Ho avy ve ny andro na ny taona hitantaranao fa izaho, Montather Al-Zeidi, mpanao gazety Irakiana, dia hitantara amin'ny zafikeliko fa efa notorahiko ny kiraroko ny  filohan'i Etazonia? Ho ahy moa dia nandeha nampatory ny zanako aho ny nikiry niantso ahy ny raiko fa tokony hamelona ny fahitalavitra avy hatrany aho.

Saiky sahalahala amin'izany avokoa ny soratra voalohany nataon'ny mpamaham-bolongana Irakiana indray, rehefa natoritory am-bolana vitsivitsy izay, mba hilazany ny heviny fotsiny.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<div style="border: thin dotted; padding: 10px; float: left; margin-right: 5px; max-width: 150px; font-size: 85%; text-align: center; line-height: 120%; background-color: #f6faff;"><img src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2008/12/iraqiheromuntazeralzeidi.jpg" border="0" alt="Iraqi+Hero+Muntazer+al+Zeidi+.jpg" width="125" height="320" /><br />
<a href="http://tales-of-iraq-war.blogspot.com/2008/12/bush-shoe-thrower-journalist-muntazer.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/tales-of-iraq-war.blogspot.com');">Muntazer al-Zeidi</a>, “olomangan&#39;ny vahoaka  Irakiana” nataon&#39;i <em>Carlos Latuff</em></div>
<p><a href="http://tales-of-iraq-war.blogspot.com/2008/12/bush-shoe-thrower-journalist-muntazer.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/tales-of-iraq-war.blogspot.com');">Muntazer al-Zeidi</a>, “Maherifon&#39;ny vahoaka irakiana” hoy <em>Carlos Latuff</em></p>
<p>Ho fotoana iray manandanja <a href="http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/middle_east/7782422.stm" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/news.bbc.co.uk');">amin&#39;ny tantara</a> izy ity? Ho avy ve ny andro na ny taona hitantaranao fa izaho, Montather Al-Zeidi, mpanao gazety Irakiana, dia hitantara amin&#39;ny zafikeliko fa efa notorahiko ny kiraroko ny  filohan&#39;i Etazonia? Ho ahy moa dia nandeha nampatory ny zanako aho ny nikiry niantso ahy ny raiko fa tokony hamelona ny fahitalavitra avy hatrany aho.</p>
<p>Saiky sahalahala amin&#39;izany avokoa ny soratra voalohany nataon&#39;ny mpamaham-bolongana Irakiana indray, rehefa natoritory am-bolana vitsivitsy izay, mba hilazany ny heviny fotsiny. Lasa lavitra aza i Abbas Hawazin <a href="http://abbashawazin.blogspot.com/2008/12/shoethrowing-enters-mainstream-culture.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/abbashawazin.blogspot.com');">maminany</a> sahady ho tafiditra ao anatin&#39;ny kolontsaina io ka tsara ny mitady kiraro sahaza mba hampidirana azy anaty kitapo, “Ka raha tàny ity avy izay anambarako ny fahatezerako imasom-bahoaka dia tokony ho tahaka iny no atao.”</p>
<p><strong>Resaka an&#39;arabe</strong></p>
<p><em>Last of Iraqis</em> namoaka ny isan-kerinandrony <a href="http://last-of-iraqis.blogspot.com/2008/12/sacred-shoe.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/last-of-iraqis.blogspot.com');">hizara ny heviny</a> amin&#39;ity tantara ity. “Eo amin&#39;ny fomban-drazana Irakiana na Arabo amin&#39;ny ankapobeny; iny ny ompa henjana indrindra azon&#39;ny olona atao…iny ny fanimbazimbana faratampony tsy vitan&#39;ny teny”, hoy izy nanoratra. Ary dia zarainy ny fijeriny amin&#39;ny arabe irakiana:</p>
<blockquote><p>Today I went to work as usual and all the people I saw were very very happy, it was like a national celebration…A female patient came to me for a filling and as we were waiting for the Anesthesia to take effect she said “do you know doc. That yesterday was an Eid to me; I haven&#39;t celebrated Eid for the past 3 years because the Americans “accidentally” killed my husband and son and Bush is the reason why they are here so yesterday some of my revenge has been taken” …all the staff said the same thing “A statue should be built for Muntathar” in fact many of them have used the photo of Muntathar as a background for their mobiles but the really beautiful thing that made me even happier was that no one referred to his sect or anything…they were all proud of him…So what will happen now? Will he be considered a terrorist? Will throwing a president with a shoe be a terrorist act?<br />
I think there will be two scenarios of what will happen…either he will continue his life in jail for countless charges and die there or he will be released within few weeks and after some time he will be dead and of course they will say for natural causes or he might die in an accident.</p></blockquote>
<div class="translation">Nankany am-piasana araka ny mahazatra aho androany ary hitako falifaly aok&#39;izany ny olona, tahaka ny misy fetim-pirenena izany&#8230;Nisy vehivavy iray izany hotsaboina ka teo am-piandrasana ny herin&#39;ny anestezia no nilazany hoe &#8220;mba fantatrao moa dokotera fa omaly ny Eid ho ahy ; tsy nankalaza ny  Eid aho telo taona mipaka izao fa nahafaty &#8220;tsinahy&#8221; ny vadiko sy ny zanako lahy ny Amerikana ary i Bush no nahatonga azy ireo eto ary omaly dia saiky vita avokoa ny valifatiko rehetra&#8221; &#8230;niteny avokoa ny ekipa rehetra fa &#8220;tokony hisy tsangambato atsangana ho an&#39;i Muntathar&#8221; ary dia maro amin&#39;izy ireo ihany koa no manao ny sarin&#39;i Muntathar ho sary lafika amin&#39;ny findainy fa ny tena zavatra mahafinaritra dia ny hafaliana ao amin&#39;izy ireo raha mpiara-mivavaka aminy ilay olona na zavatra tahatahaka izany&#8230; Tena manao azy ho rehareha avokoa ny rehetra&#8230;Fa inona izao no hitranga? Heverina ho mpampihorohoro ve izy? Moa ve ny fitorahana kiraro ny filoha dia asa fampihorohoroana?<br />
Heveriko fa roa ny tranga mety hisy&#8230;na hanohy ny fiainany any amponja izy noho ny heloka maro dia maro ary ho faty any na afahana izy afaka andro vitsivitsy ka any andro dia ho faty izy ka holazainy fa maty tsotra fotsiny izy na loza no nahafaty azy.</p>
</div>
<p><em>Hammorabi</em> <a href="http://hammorabi.blogspot.com/2008/12/george-w-bush-between-shoes-of.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/hammorabi.blogspot.com');">goes some way</a> to explain the anger behind the man who preferred a shoe to a well-worded question:</p>
<blockquote><p>This journalist have seen the US troops killing women and children since 1991, children died from the use of Depleted Uranium … because the USA has prevented importing such treatment under the 12 years sanction since 1991 Gulf war. He has seen the USA many times since 1991, destroying the Iraqi infrastructures, hospitals, mosques, houses, schools, universities, historical sites, factories, and so on. After the invasion in 2003 he has seen the American and their allies’ troops humiliating, assaulting and torturing the Iraq civilians in Abo-Ghreeb prison and in Basrah city by British troops. It is in front of his eyes and every Iraqi eyes the US soldiers and the American security companies such as Black Water killing the Iraqis, humiliating them, and behaving with arrogance and superiority … Iraq became the country of death, killing, lack of services, diseases such as cholera, corruption especially in oil, and division. Many and many other consequences since 1991 US wars in Iraq. All these in mind no wonder why the Iraqi journalist hit GWB with his shoes. GWB was wrong to say this is so the journalist wants to bring attention. It is not but it is the response after all these years of misery by the USA in Iraq.We feel that the journalist could have asked GWB some questions however that might pass unnoticed and he chose the way that he likes to express his anger against the US wars in this country.</p></blockquote>
<div class="translation">Efa nahita ny tafika Amerikana namono zaza amam-behivavy io mpanao gazety io hatramin&#39;ny 1991, zaza matin&#39;ny fakona oranioma &#8230; satria nitondra izany fomba fanao izany ny Amerikana nandritra ny 12 taona namaizana hatramin&#39;ny adin&#39;ny Helidrano tamin&#39;ny 1991. Efa imbetsaka ny nahitany ny Amerikana nandrava ny fotodrafitr&#39;asa, hopitaly, moske, trano, sekoly anjerimanontolo, toerana manantantara, ozinina irakiana sy izay tsy voatanisa. Taorian&#39;ny fananiham-bohitra tamin&#39;ny 2003 no nahitany ny tafika Amerikana sy ny mpiara-dia aminy manimbazimba, midaroka sy mampijaly ny sivily irakiana tao am-ponjan&#39;i Abo-Greeb sy izay nataon&#39;ny Anglisy tany an-tanànan&#39;i Bashorah. Eo imasony sy imason&#39;ny irakiana rehetra no ieboeboan&#39;ny tafika Amerikana sy ny mpiasan&#39;ny fiambenana tahaka ny Black Water (rano mainty) mianjonanjona, manao toeran-tsy zaka mamono ny Irakiana sy manao izay hahamenatra azy. Lasa firenen&#39;ny fahafatesana Iràka, famonoana olona, tsy fikarakarana, aretina tahaka ny cholera, kolikoly indrindra fa eo amin&#39;ny sehatry ny solika, ary fizarazarana. Maro dia maro ny fiantraikan&#39;ny ady nataon&#39;ny Amerikana teto Iràka hatramin&#39;ny 1991. Raha izany rehetra izany no ao an-tsaina tsy isalasalana raha nitoraka kiraro an&#39;i GWB ilay manao gazety Irakiana. Diso hevitra i GWB raha miteny fa ny mba hijerena azy no nahatonga iny mpanao gazety iny nanao iny fihetsika iny. Tsy izany fa iny no setrin&#39;ny fampahoriana rehetra nataon&#39;ny Amerikana an&#39;Iràka. Tsapantsika fa mety ho nanontany zavatra maro an&#39;i GWB ilay mpanao gazety nefa mety ho tsy voamarika izany ary dia nofidiany iny fihetsika iny hanehoany ny fahatezerany ny adin&#39;ny Amerikana ataony eto amin&#39;ity firenena ity.</div>
<p><em>Khalid Jarrar</em> <a href="http://secretsinbaghdad.blogspot.com/2008/12/shoe-incident.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/secretsinbaghdad.blogspot.com');">nifoha tamin&#39;ny torimasony nandritra ny enimbolana</a> hilaza ny fihetsem-pony ao amin&#39;ny takelany ao amin&#39;ny Facebook. Hoy izy:</p>
<blockquote><p>Believe it or not, a lot of people think that this guy, Montathar, regardless of the beating he probably is still having, deserves a statue in the middle of Baghdad. I am willing to fund it myself <img src='http://mg.globalvoicesonline.org/wp-includes/images/smilies/icon_biggrin.gif' alt=':D' class='wp-smiley' /> </p></blockquote>
<div class="translation">Izay tianareo na hino ianareo na tsia, maro no mihevitra fa, ankoatra izay daroka mbola mety hahazo azy amin&#39;izao fotoana izao, dia  mendrika ny hananganana tsangambato eo afovoan-tanànan&#39;i Baghdad i Montathar. Mazoto ny hanampy an&#39;izany aho <img src='http://mg.globalvoicesonline.org/wp-includes/images/smilies/icon_biggrin.gif' alt=':D' class='wp-smiley' /> </div>
<p>Olona iray izay tsy mieritreritra ny tahaka izany i <em>Nibras Kazimi</em> izay mijoro samirery amin&#39;ireo mamaham-bolongana Irakiana <a href="http://talismangate.blogspot.com/2008/12/george-bush-avenue.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/talismangate.blogspot.com');">miaro an&#39;i George Bush</a>:</p>
<blockquote><p>Personally, I got angry. Very angry.I will make a public promise: should I ever run into a certain reporter called Muntather al-Zaidi, presently of Al-Baghdadia TV, I will seriously consider beating the crap out of him… See, I will forever remain indebted to President George W. Bush. He is my hero. He liberated Iraq, and that&#39;s how I will always see it. Had there been no President Bush, then Saddam would still be Saddam.</p>
<p>The usual suspects are ecstatic over what happened, especially the US-based media and Iraq-watchers. I would like to beat them all up too, but I think that would be a tad bit excessive. The best revenge is to make them watch Iraq&#39;s democracy strengthen and prosper.</p></blockquote>
<div class="translation">Izaho manokana dia tezitra aho. Tena tezitra. Manao voady eo anatrehan&#39;ny rehetra aho: Andeha hihazakazaka (hijery) izany Muntather al-Zaidi, miasa ao amin&#39;ny Al-Baghdadia TV amin&#39;izao fotoana izao ve aho, heveriko fa nanao fahadalana tanteraka izy&#8230; jereo, tsy afa-trosa mandrakizay amin&#39;ny filoha George W. Bush aho. Izy no maherifoko. Izy no nanafaka an&#39;Iràka, ary izany no ijereko azy amin&#39;izao. Fa raha tsy nisyizany filoha Bush izany, dia mbola ho Saddam ihany no Saddam.<br />
Nitsamboamboatra nahita izany nitranga ny ahiahiana lalandava, indrindra fa ny fampahalalam-baovao Amerikana sy ny mpijery Irakiana. Izaho koa mba te-hidaroka azy rehetra, saingy heveriko fa ho tafahoatra izany. Ny valifaty tsara indrindra dia ny manamafy sy ny mampiroborobo ny demaokrasia.</div>
<p>Miady ny sain&#39;i<a href="http://baghdadtreasure.blogspot.com/2008/12/instead-of-roses-iraqi-throws-shoes-at.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/baghdadtreasure.blogspot.com');"><em>Baghdad Treasure</em> </a> eo anoloan&#39;ny fahamendrehan&#39;ny asa sy ny mahairakiana:</p>
<blockquote><p>As a journalist myself, I found what the reporter did was extremely wrong. Journalists have their voices and pens (and now the internet) to express whatever they want to protest against. However, I was kind of relieved. As an Iraqi citizen, I believe Bush deserved this ending that the entire world will remember and cherish. I mean what wrong the man had done was huge. His failure to prepare for an invasion aftermath caused Iraqis and Americans hundreds of thousands of souls, not to mention the destruction of an entire country, the millions who have migrated and the creation of terrorism in Iraq. Well, you know the rest. There is no need to go into details here…Anyways, now Bush has one last thing to have the world remember him with. If I were him… Nah, I’ll keep this to myself.</p></blockquote>
<div class="translation">Amin&#39;ny maha-mpanao gazety ahy, dia hitako fa tena tsy mety mihitsy ny nataon&#39;ity mpaka vaovao ity. Manana ny feony sy ny peniny (ary ny aterineto ankehitriny) ny mpanao gazety ahafahany maneho izay zavatra toheriny. Nefa nitraka koa aho. Amin&#39;ny mahairakiana ahy dia heveriko fa mendrika ny fiafarana tahaka iny i Bush mba hotsarovan&#39;izao tontolo izao sy hifalifaliany. ny tiako lazaina dia lehibe loatra ny fahadisoana nataony. Nitarika fahafatesana Irakiana sy Amerikana an-jato arivony ny tsy fahombiazany teo amin&#39;ny fikarakarana ny aorian&#39;ny ady, raha tsy lazaina ny fanapotehana ny firenena manontolo, ny fifindramonin&#39;olona an&#39;arivo arivony sy ny nahaterahan&#39;ny fampihorohoroana teto Iràka. Dia fantatrao ihany koa ny ambiny. Tsy ilaina intsony ny milaza ny antsipiriany eto&#8230; Fa izany eo ihany, Mba misy zavatra farany ahatsiarovana an&#39;i Bush faraparany izany izao tontolo izao e. Fa raha izaho izy&#8230; Nah, Aleo hotazoniko ho ahy ihany ny hevitro.</div>
<p><strong>Afaho i Montather</strong></p>
<p>Maro amin&#39;ny mpamaham-bolongana no mitodika amin&#39;ny mpanao gazety ka mitaky ny anafahana azy. Nanomboka ny <a href="http://raedinthemiddle.blogspot.com/2008/12/free-montather.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/raedinthemiddle.blogspot.com');">fanangonan-tsonia amin&#39;ny aterineto i</a> <em>Raed Jarrar</em> . Hoy ny sorany:</p>
<blockquote><p>Some of my contacts in Baghdad assured me that the Iraqi Journalist who threw the shoes at bush today was heavily beaten (you can actually hear him scream in pain in this released video)After beating him, the Iraqi authorities arrested Mr. Al-Zeidi.</p></blockquote>
<div class="translation">Maro amin&#39;ny olom-pantatro any Baghdad no nilaza tamiko fa tena voadaroka mafy tokoa ilay mpanao gazety irakiana nitoraka kiraro an&#39;i Bush (ary azonao henoina amin&#39;ity lahatsary ity ny kiakany). Fa tao aorian&#39;ny fidarohana azy dia nisambotra an&#39;Atoa Al-Zeidi ny mpitondra Irakiana.</div>
<p>Nanampy koa i <a href="http://arabwomanblues.blogspot.com/2008/12/another-iraqi-hero-muntather-al-zaeidee.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/arabwomanblues.blogspot.com');"><em>Layla Anwar</em> </a>:</p>
<blockquote><p>Feno alahelo sy ahiahy tokoa izahay mamerina ny voalazan&#39;ny <em><a href="http://quizfan.blogspot.com/2005/04/on-meaning-of-fateeha.html" style="border-bottom: thin dotted;" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/quizfan.blogspot.com');">Fateeha</a></em>, satria fantatray fa efa nanasonia ny fahafatesany i Muntather Al-Zaidi. Efa izay ny aminy.Niteny aza i Mama fa hampijaliana,amin&#39;ny ankapobeny dia amin&#39;ny alalan&#39;ny kiraro aloha, mialoha ny fanajedahana azy…</p>
<p>Na izany aza dia miantso ny manam-panahy rehetra aho, indrindra ny Mpanao gazety tsy voafetran&#39;ny sisintany, ny sendikà na ny vondrona mpanao gazety ay amin&#39;izao tontolo izao, Mba hihetsiketsika hanafaka an&#39;i Muntather mialoha ny hamonoana azy.</p></blockquote>
<p><strong>Ary Farany</strong></p>
<p><em>Ladybird</em> mitatitra fa <a href="http://www.roadstoiraq.com/2008/12/16/how-to-throw-shoes-on-bush/" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/www.roadstoiraq.com');">tsy azo ialana fa tsy maintsy misy ny lalao an-tsolosaina</a> (ahoana no itorahana kiraro an&#39;i Bush) teraka avy tamin&#39;iny toe-javatra iny. Nandrohy tamina gazety nôrveziana moa izy ho  “Fampianarana” ny mpilalao amin&#39;ny fikajiana ny zoro sy ny hery hanaovana azy (anatin&#39;ny lalao).</p>
<h4><a href="http://globalvoicesonline.org/author/salam-adil/" title="Posts by Salam Adil">Salam Adil</a></h4>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/17/1440/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Iràka: Tsy Amin&#39;ny Eid na Fotoana Hafa Manokana Mihitsy ny Saina</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/11/1430/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/11/1430/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 11 Dec 2008 20:50:23 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Arabic]]></category>

		<category><![CDATA[Arts &#038; Culture]]></category>

		<category><![CDATA[English]]></category>

		<category><![CDATA[Entertainment]]></category>

		<category><![CDATA[Feature]]></category>

		<category><![CDATA[Iraq]]></category>

		<category><![CDATA[Religion]]></category>

		<category><![CDATA[War &#038; Conflict]]></category>

		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/11/1430/</guid>
		<description><![CDATA[
Eo ampanamarihana ny Eid Al Adha, amin&#39;izao fotoana izao ny Miozolomana manerantany,  fetim-pivavahana izay manamarika ny faneken&#39;i Abrahama hanao sorona ny zanany (naotin&#39;ny mpandika teny malagasy: Ismaela io ho an&#39;ny Silamo fa Isàka kosa ho an&#39;ny Jiosy sy ny Kristiana) sy ny famaranana ny fivahiniana masina atao any Lameka ( Hajj) . Miray saina [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<div id="single" class="entry">
<p>Eo ampanamarihana ny <a href="http://www.answers.com/Eid%20Al%20Adha" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/www.answers.com');">Eid Al Adha</a>, amin&#39;izao fotoana izao ny Miozolomana manerantany,  fetim-pivavahana izay manamarika ny faneken&#39;i Abrahama hanao sorona ny zanany <em>(naotin&#39;ny mpandika teny malagasy: Ismaela io ho an&#39;ny Silamo fa Isàka kosa ho an&#39;ny Jiosy sy ny Kristiana</em>) sy ny famaranana ny fivahiniana masina atao any Lameka (<a href="http://www.answers.com/Hajj" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/www.answers.com');"> Hajj)</a> . Miray saina kosa mandritra izany ny mpamaham-bolongana fa tsy ao amin&#39;izany mihitsy ny fo amam-panahiny.</p>
<p>Irakiana <a href="http://arabwomanblues.blogspot.com/2008/12/another-eid.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/arabwomanblues.blogspot.com');"><em>Layla Anwar</em></a> miteny fa tsy hitany mihitsy izay antony hifalifaliana. Hoy ny sorany:</p>
<blockquote><p>You know something, I have stopped celebrating holidays, special occasions and the rest…<br />
What I mean is that my festivities are kept to a strict minimum.<br />
I don&#39;t do anything for the Eid, neither for Christmas. However, my family keeps the Eid tradition alive and I comply.</p></blockquote>
<div class="translation">(Ataoko) mahalala zavatra ianao, Nijanona tsy hankalaza fety, fotoana manokana na zavatra hafa aho androany&#8230;<br />
Ny tiako lazaina dia ny kely indrindra amin&#39;ny fifaliana no ataoko.<br />
Tsy manao na inona na inona aho amin&#39;ny Eid, toy izany koa amin&#39;ny Krismasy. Na izany aza, mitazona ny fomban&#39;ny Eid ny fianakaviako ka dia manaraka aho.</div>
<p>Mivoaka sy miverivezy manodidina ary manome ny vaovao farany momba ny Eid any Baghdad i <a href="http://baghdadentist.blogspot.com/2008/12/eid-in-baghdad.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/baghdadentist.blogspot.com');"><em>Baghdad Dentist </em></a>, ary dia manoratra momba ny fifamangian&#39;ny fianakaviana sy ny fanatrehana mariazy, izay voaelingelina noho ny fisian&#39;ny ady manodidina. Nampiany ary:</p>
<blockquote><p>.at about 6p.m. i went to the wedding party of our neighbour. it was a nice one.every one was dancing and laughing. i saw many boys and girls who grew up. my sister&#39;s family stayed,the next day we went to manny neighborhoods in baghdad just hanging over. at night we went to Al-Rubei&#39;y street. i like it because the shops are great and its the only one without concrete barriers on pavements and the people their are more motivated than other where you find trush,concrete barriers,just like chaos!!.there were horrible traffic jams everywhere bcoz of the checkpoints.</p></blockquote>
<div class="translation">Tokony ho tamin&#39;ny 18:00 dia nanatrika ny mariazin&#39;ny mpifanolo-bodirindrina taminay aho. Nahafinaritra ity indray mitoraka ity. Mandihy sy mihomehy ny rehetra. Hitako nihalehibe ny zaza maro. Nipetraka ny fianakavian&#39;ny anabaviko, ny ampitso dia nandeha tamin&#39;ny toerana maro manodidina an&#39;i Baghdad izahay mba (handany andro). Rehefa tonga ny alina dia nankeny amin&#39;ny lalana Al-Rubei&#39;y izahay.  Tiako ny eto noho ny halehiben&#39;ny fivarotana sy eto ihany no misy lalana fandehanana tsy misy sakana (bariera) ka mahatonga ny olona ho marisika kokoa noho ny mankany amin&#39;ny toerana hafa feno fisavana, tena sakana, tahaka ny korontana!! Feno fitohanan&#39;ny fiarakodia eny rehetra eny noho ny toeram-pisavana maro dia maro.</div>
<p>Mpamaham-bolongana hafa <a href="http://afamilyinbaghdad.blogspot.com/2008/12/blog-post.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/afamilyinbaghdad.blogspot.com');"><em>Faiza Al Arji</em></a> no miresaka ny dika ara-panahin&#39;ny Eid. Hoy izy:</p>
<div class="arabic">عندما كنت صغيرة , كنت اظن ان العيد هو فقط ملابس جديدة وحلوى وزيارة الاقارب او مدينة الالعاب ,<br />
والى<br />
عهد قريب من حياتي بقيت افكر ان العيد هو فقط طقوس دنيويه مثل ترتيب البيت<br />
وشراء شكولاته وحلويات وعصير للضيوف والذهاب للصالون حتى اقص شعري وارتب<br />
مظهري وشراء ملابس جديدة لافراد العائله جميعهموالان ابتسم على سذاجتي تلك , لم اكن افهم ما معنى هذه المناسبات روحيا , ما هو المغزى الروحي من وراء هذه الطقوس ..<br />
بالنسبة لي الان صرت ارى الاعياد هي مناسبات للاستغفار وذكر الله وشكره على نعمه التي لا تعد ولا تحصى..<br />
وهي مناسبات للتقرب الى الله والشعور بسعادة هذا القرب والأنس بالله<br />
ولا<br />
يهمني كثيرا الشكولاته ولا زيارة الصالون ولا الملابس الجديدة ولا زيارات<br />
الناس والثرثرة والكلام الفارغ عن الدنيا ومكاسبها ومظاهرها او قال وقيل<br />
عن فلان وفلانه ..</p>
</div>
<div class="translation">Fony aho mbola tanora dia noeritreretiko ho akanjo vaovao, vatomamy ary fifamangian&#39;ny mpihavana ary fandehanana any amin&#39;ny toeram-pilalaovana ny dikan&#39;izany hoe Eid. Hatramin&#39;ny vao haingana izay, dia mbola noeritreretiko ho fomba tahaka ny fanadiovana ny trano, fividianana sôkôlà, vatomamy sy ranom-boankazo ho an&#39;ny vahiny ary fandehanana mankany amin&#39;ny mpanao volo hanapahana ny volo, fotoana hanaovana izay mahamanja ny tena ary fividianana akanjo vaovao hoan&#39;ny fianakaviana ny fieritreretako ny Eid. Ankehitriny mitsiky aho amin&#39;ny fahadondronako. Tsy fantaro ny lanja ara-panahin&#39;ny fotoana, sy ny  antony ara-panahy hanaovana ilay fombafomba. Izao vao fantaro fa fotoana fangataham-pamelan-keloka amin&#39;ny Allah, Fahatsiarovana Azy ary fisaorana Azy noho ny Fitahiany ity fotoana ity. Fotoana hanakaikezana an&#39;Andriamanitra ity fotoana ity ary hifaliana amin&#39;izany fifanakaikezana izany. Tsy miraharaha intsony izany sôkôlà sy fandehanana mankany amin&#39;ny mpanao volo, na akanjo vaovao sy famangiana olona sy fifosafosana izany intsony aho.</p>
</div>
<p><a href="http://iraqi-signor.blogspot.com/2008/12/your-days-are-happy.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/iraqi-signor.blogspot.com');"><em>Iraqi Signor</em></a>, izay miaina any Londres, kosa dia sahirana mitady fifaliana amin&#39;ny fotoam-pankalazana. Miresaka amintsika ny niainany nandritra ny Eid fahazaza izy nanao hoe:</p>
<blockquote><p>This was how I celebrated Eid more than a decade ago. Today, as hard as I try and as desperately as I search, I cannot find much happiness in such communal festivities. People always asked me why I never look happy whenever there&#39;s something to celebrate; my robotic response is something along the lines of “Who said I&#39;m not happy? I am, but I&#39;m not going to dance about it, am I?”</p></blockquote>
<div class="translation">Toy izany no fomba nakalazako ny Eid ampolo taona lasa izay. Ankehitriny, na dia miezaka tokoa aza aho mitadidy, dia tsy mahita fifaliana amina fety iraisana tahaka itony. manontany ahy foana ny olona fa tsy hitany faly mihitsy aho na dia misy zavatra ankalazaina aza; ny valy fahazarana ataoko moa dia mitovitovy hatrany amin&#39;ny hoe &#8221; Iza no miteny fa tsy faly aho? faly aho, fa tsy izany no andehanako mandihy, sa tsy maintsy?</div>
<p>Nampiany moa hoe:</p>
<blockquote><p>Eid is embarrassing; Christmas is cold and birthdays are, well, check the archive. True happiness needs no occasion and we should be forever grateful to be alive and to have one another.</p></blockquote>
<div class="translation">Mahasanganehana ny Eid; Mangatsiaka ny Krismasy ary toy izany koa ny fahaterahana, eny e, hamarino ny tahiry. Tsy mila fotoana manokana ny fifaliana ary tsy tokony hanadino ny fisaorana mihitsy isika mandrakizay noho ny fahavelomantsika sy manana iray hafa.</div>
<p>Ho avy faingana ve ny hankalazan&#39;ny Irakiana Eid isan&#39;andro?</p>
<p><a href="http://globalvoicesonline.org/author/amira-al-hussaini/" title="View all posts by Amira Al Hussaini">Amira Al Hussaini</a></p>
</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/11/1430/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Ezypta: Antso ho fahatsiarovana an&#39;i Saddam Hussein</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/10/1425/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/10/1425/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 10 Dec 2008 08:34:02 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Arabic]]></category>

		<category><![CDATA[Egypt]]></category>

		<category><![CDATA[English]]></category>

		<category><![CDATA[Governance]]></category>

		<category><![CDATA[History]]></category>

		<category><![CDATA[Ideas]]></category>

		<category><![CDATA[International Relations]]></category>

		<category><![CDATA[Iraq]]></category>

		<category><![CDATA[Law]]></category>

		<category><![CDATA[Politics]]></category>

		<category><![CDATA[Protest]]></category>

		<category><![CDATA[War &#038; Conflict]]></category>

		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/10/1425/</guid>
		<description><![CDATA[
Amin&#39;izao tsingerintaona faharoa namonoana ny filoha Irakiana teo aloha Saddam Hussein izao, ary noho ny fiaraha-mientan&#39;ny fiaraha-monina Irakiana any Kairo, dia niantso hanao hahatsiarovana ny Filoha irakiana teo aloha ny antoko politika dimy any Ezypta.
Taorian&#39;ny nanatsongana lahatsoratra tao amin&#39;ny Gazety Al Youm 7, no nanoratra ny  Ezypsiana iray:
Believe it or not they want to [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<div id="single" class="entry">
<p>Amin&#39;izao tsingerintaona faharoa namonoana ny filoha Irakiana teo aloha Saddam Hussein izao, ary noho ny fiaraha-mientan&#39;ny fiaraha-monina Irakiana any Kairo, dia niantso hanao hahatsiarovana ny Filoha irakiana teo aloha ny antoko politika dimy any Ezypta.</p>
<p>Taorian&#39;ny nanatsongana lahatsoratra tao amin&#39;ny Gazety <a href="http://www.youm7.com/News.asp?NewsID=55336" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/www.youm7.com');">Al Youm 7</a>, no nanoratra ny  <a href="http://anegyptian81.blogspot.com/2008/12/five-egyptian-parties-demand-honorizing.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/anegyptian81.blogspot.com');">Ezypsiana iray</a>:</p>
<blockquote><p>Believe it or not they want to honor a psycho terrorist assassin like Saddam who thought of himself as a kind of prophet or a god. Imagine if one day one of these parties ruled Egypt, how are they going to rule? For sure their regime will follow the footsteps of Saddam - “the patriot hero” as they call him. What will other nations think of us when they read such a news? Where is state security police? Why didn&#39;t they arrest them? Guess whom these parties hate? They hate president Mubarak.</p>
<p>Mr. president I wish you longer years of ruling, you are much much better.</p></blockquote>
<div class="translation">Mahazo mino ahy ianareo na tsia fa te-hanome voninahitra mpamono olona mpampihorohoro tahaka an&#39;i Saddam izay mieritreritra ny tenany ho karazana mpaminany na andriamanitra ry zareo. Eritereto hoe hitondra an&#39;i Ezypta, hono, ireto antoko ireto indray andro any, ho tahaka ny ahoana re ny fomba fitondrany amin&#39;izany fotoana izany e! Ny tena azo atokisna dia hanaraka ny dian&#39;i Saddam - &#8220;ilay tia tanindrazana mahery fo&#8221; - araka ny iantsoany azy izy ireo. Inona moa izao no eritreretin&#39;ny firenen-kafa antsika raha mahita izao vaovao izao izy ireo? Fa aiza ny mpitandro ny filaminana? Fa nahoana moa no tsy samborina ireo? Ankamantatra ity: iza moa no tena halan&#39;izy ireo? Ny filoha Mubarak no tsy tiany.<br />
Atoa Filoha, ho ela fitondrana ity firenena ity anie ianao, ianao no tsara kokoa.</div>
<p>Naneho ny heviny tamin&#39;ity tranga iray ity ihany koa i <a href="http://voice-of-egypt.blogspot.com/2008/12/blog-post_08.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/voice-of-egypt.blogspot.com');">Voice of Egypt </a>:</p>
<div class="arabic" style="text-align: right;">مين دول؟ حد سمع عنهم قبل كده؟<br />
و أنا بقول هم ما بيعارضوش ليه؟ طبعاً مش فاضيين<br />
ده صدام حسين اللي ارتكب أبشع الجرائم ضد الإنسانية، عاملينله مؤتمر و بيخلدوا ذكراه و واصفينه بالشهيد البطل رمز الصمود و مش بعيد يطالبوا ان نحطله تمثال في ميدان رمسيس.. الواحد ما شفهمش يعني بيعملوا مؤتمرات قبل كده علشان الديمقراطية و لا قانون الطواريء و لا المعتقلين و لا رغيف العيش حتي!<br />
أيها السادة رؤساء أحزاب المعارضة.. جتكم القرف</div>
<div class="translation">
<p>Fa iza ireo olona ireo? Efa nisy naheno ny momba ireo ve ianareo? Naninona no tsy heno mihitsy ny feon&#39;izy ireo tao amin&#39;ny fanoherana fa tsy maninona, Nahoana izy ireo no manohitra ny zava-drehetra raha toa ka manao famelabelaran-kevitra ho fahatsiarovana sy ho fanajana olon-doza tahaka an&#39;i Saddam Hussein? lazainy fa maritiora hoe izy, mahery fo, ary olomangan&#39;ny fahazakana (mankany amin&#39;ny hevitry ny fandeferana). Tsy ho gaga aho raha mitaky ny hananganana tsangambato eo amin&#39;ny Lalana  Ramses izy ireo. Tsy mbola naheno antoko politika nanao famelabelaran-kevitra miresaka ny momba ny demaokrasia, ny lalàna momba ny fahamehana, ny voafonja, na ny tsy fisian&#39;ny mofo dipaina akory izahay hatramin&#39;izao.</p>
<p>Andriamatoa isany … mpitarika ireo antoko ireo … mahamenatra ianareo!</p>
</div>
</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/10/1425/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Ezypta: Nandà ny hihaona amin&#39;ny filoha Bush i Wael Abbas</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/05/1407/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/05/1407/#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 05 Dec 2008 10:00:34 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Arabic]]></category>

		<category><![CDATA[Breaking News]]></category>

		<category><![CDATA[Cyber-Activism]]></category>

		<category><![CDATA[Egypt]]></category>

		<category><![CDATA[Freedom of Speech]]></category>

		<category><![CDATA[Governance]]></category>

		<category><![CDATA[Human Rights]]></category>

		<category><![CDATA[International Relations]]></category>

		<category><![CDATA[Iraq]]></category>

		<category><![CDATA[Politics]]></category>

		<category><![CDATA[U.S.A.]]></category>

		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/05/1407/</guid>
		<description><![CDATA[Mpamaham-bolongana Ezypsiana iray antsoina hoe Wael Abbas no nilaza tao amin'ny bolongany fa nolaviny ny fanasana hihaonana amin'ny (filoha Amerikana George Herbert Walker) Bush. Nandika ny lahatsorany avy amin'ny teny arabo i Marwa Rakha.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<div id="single" class="entry">
<p>Nilaza tao amin&#39;ny <a href="http://misrdigital.blogspirit.com/archive/2008/12/04/i-turned-down-an-invitation-to-meet-bush.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/misrdigital.blogspirit.com');">bolongany</a> ny mpamahana ezypsiana iray <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Wael_Abbas" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/en.wikipedia.org');">Wael Abbas</a> izay mpikatroka ihany koa fa nolaviny ny hihaona amin&#39;ny filoha Bush.</p>
<p>Izao ary ny nosoratan&#39;i Abbas:</p>
<div class="arabic">
<p style="text-align: right;">تلقيت مكالمة تليفونية من موظف كبير في السفارة الأمريكية أول أمس لدعوتي لمقابلة الرئيس الأمريكي جورج دابليو بوش - أيوة هو لسه رئيس لحد ما أوباما يمسك  - والصراحة أنا إستفوجئت بالدعوة دي وتذكرت إن بوش كان قابل مدون عراقي من فترة كده بس هو يقابل مدون عراقي يمكن علشان هما محتلين العراق لكن عايز يقابلني انا ليه؟ لو المقابلة في اطار ان انا صحفي او حتى مدون وهاعمل انترفيو حصري مع بوش وافرمه في الأسئلة يبقى اشطة لكن مقابلة بوش في حد ذاتها ليست شرف اقابل بوش ليه؟</p>
<p style="text-align: right;">بوش مش رئيس جمهورية بلدي ولا ولي أمري ولا ولي امر العالم كما هو متخيل. بوش مش رمز لأي حاجة كويسة أصلا علشان حد يتشرف أو يتكرم بمقابلته. مقابلة بوش تلطخ أي شريف وليست تشريف أو تكريم. انا مالياش حاجة عند بوش ولا طالب منه حاجة ولا في ايده اي حاجة ليا وحتى لو في ايده انا مش عايزها وانا اصلا ضد فكرة اي تدخل امريكي في مصر لا بالخير ولا بالشر - انا عايزه يكف اذاه بس ويبطل مساعدة ومساندة النظام المصري. سيبكم من غزو العراق والبلاوي الكتير التانية اللي بوش عملها في العالم كله انا كفاية عليا ان بوش يقول مبارك رجل سلام. انا لم ارفض هذه الدعوة لخوفي من الانتقاد او بمعنى اصح الشرشحة بتاعة بعض التيارات السياسية لان بصراحة احنا في مصر لا عندنا تيارات سياسية ولا بطيخ من بابه ولان ببساطة كمان هاقابل بوش بتاع ايه مش علشان انا قليل لا بالعكس علشان بوش ده ايه اصلا بوش مش نلسون مانديلا ولا غاندي ولا الام تريزا الله يرحمها ولا حتى بانكي مون اللي زي قلته</p>
<p style="text-align: right;">انا الصراحة لو كانت جات لي دعوة لمقابلة اوباما - ومحدش يزعل مني - كنت ها ارحب جدا على الاقل الحق قبل ما اوباما يمسك ويوسخ الدنيا وتبتدي الناس تنتقده ببساطة لاني ها اقابل رمز تاريخي للتغيير في امريكا ورمز لرئيس دولة منتخب ديمقراطيا بجد والناس بتحبه وعندها امل فيه وده نموذج نتمنى نشوفه في كل دول العالم بداية بمصر وممكن كمان اتجرا واقول ان انتخاب اوباما من اهم الاشياء منذ حركة الحقوق المدنية للسود ورموزها زي مارتن لوثر كينج ومالكوم اكس<br />
لكن بوش ده رمز لإيه؟ انا باشتغل على الحريات السياسية والفردية وعلى مقاومة القمع والعنف والديكتاتورية بوش بيرمز لإيه في اللي باشتغل عليه؟</p>
<p style="text-align: right;">الادارة الامريكية القديمة للاسف عارفة انها رايحة وبتشتغل بمبدأ يا رايح كتر من الفضايح وبتعمل انها بتكرم عدد من المناضلين في حين انها في الحقيقة بتلوثهم وعايزة تنسب الفضل في نضالهم ونجاحهم لنفسها قبل ما تمشي. أنا باحب الشعب الأمريكي والشعب الأمريكي هو اللي بيحتضني ويكرمني وليست الإدارة الأمريكية</p>
<p style="text-align: right;">وربما أمريكا ليست النموذج الامثل في حرية الصحافة ولا الاحزاب السياسية<br />
لكن تجربة المجتمع المدني الامريكية جديرة بالاهتمام</p>
</div>
<div class="translation">Naharay antso avy amin&#39;ny mpiasa ambony ao amin&#39;ny masoivoho amerikana aho omaly nanasa ahy hihaona amin&#39;ny filoha Bush - eny, mbola izy tokoa aloha no filoha mandra-pametraka amin&#39;ny fomba ofisialy an&#39;Atoa Obama. Amin&#39;ny fo tsotra no ilazako fa gaga aho saingy tsaroako ny fa efa nihaona tamina mpamaham-bolongana Irakiana koa i Bush. Mety hoe nahaliana azy ny hihaona amin&#39;ny mpamaham-bolongana Irakiana noho ny fanafihana any Iràka saingy nahoana kosa moa izy no hitady fihaonana amiko? Raha toa moa mifandraika amin&#39;ny maha-mpanao gazety ahy sy amin&#39;ny maha-mpamaham-bolongana ahy no iresahany amiko mba hanontaniako zavatra maro aminy dia milamina avy eo tsy ho heninkaja mihitsy ny hihaonana aminy. Inona moa no ilako fihaonana aminy?Tsy filohako na raiko akory i Bush; Tsy izy koa no mpiambina ara-dalàna an&#39;izao tontolo izao araka ny eritreretiny. Tsy mba mariky ny zavatra iray maha-te-hidera i Bush ka hanome voninahitra ny olona rehetra mihaona aminy; Hanimba ny laza tsaran&#39;ny olona marina iray ny fihaonana amin&#39;i Bush - tsy hisy ahazoana rehareha avy amin&#39;izany. Tsy nitrosa tamin&#39;i Bush aho ary tsy manan-trosa aminy ihany koa ary raha misy aza ny zavatra mety ilaiko avy aminy, dia tsy mila izany intsony aho. Manohitra amin&#39;ny heriko manontolo ny fitsabahan&#39;ny Amerikana amin&#39;ny raharaha an-tokatranon&#39;i Ezypta aho na na hitondra zava-tsoa izany na hitondra voka-dratsy. Ny hany tadiaviko aminy dia ny hitandroany ny fandriampahalemany sy ny hampiatoany ny fanohanany ny fitondrana Ezypsiana. Aleo tsy resahina ny fananihana an&#39;Iràka sy ny voina rehetra nentiny manerana izao tontolo izao, fa efa mihoatra ny zaka kosa ny iantsoan&#39;i Bush ny filoha Mubarak ho  “olon&#39;ny fandriampahalemana”.<br />
Tsy noho ny tahotry ny ho voatsikera no andavako ny fanasany ka hiaina hanambaka (hisongona?) ny antoko politika sasany satria afaka manambara amim-pilaminana isika fa tsy manana fifandraisana akaiky na amin&#39;ny antoko iza na antoko iza eto Ezypta. Fa tsotra ny antony tsy mahaliana ahy hiresaka amin&#39;olona tahaka an&#39;i Bush - tsy tahaka an&#39;i Nelson Mandela na i Gandhi na ny Mera Teresa izy - handry am-piadanana anie ny Mera.<br />
Raha toa moa izy ity fanasana avy amin&#39;i Obama - tsy misy ompa izany - dia ho nanaiky tamim-pifaliana tokoa aho. Farafaharatsiny mba nahazo fahafinaretana hihaona amin&#39;ilay olona mialoha ny handraisany ny asany izay handoto ny tanany. Ankehitriny dia tia azy ny olona ary tiako ny hihaona aminy raha mbola tia azy ny olona. Mety ho heninkaja amin&#39;ny fihaonana amina olomangan&#39;ny fiovana amin&#39;ny tantara Amerikana aho. Izany no ohatry ny filoha tena nofidiana tamin&#39;ny fomba demaokratika. Izany no ohatry ny zavatra tianay ho hita manerana izao tontolo izao, manomboka eto Ezypta izany. Mety ho sahisahy loatra aza aho miteny hoe ny fandresen&#39;i Obama indray no mari-pamantarana vaovao taorian&#39;ny hetsika nataon&#39;ny Amerikana Afrikana nitaky ny zony miaraka amin&#39;ireo mpitarika azy  - izay tononina anarana hoe Martin Luther King sy Malcolm X. fa mba iza moa ity Bush ity ary inona no ahafantarana azy na isoloany tena? Miasa ho amin&#39;ny fahafahana politika eo amin&#39;ny tsirairay aho ary manohitra ny tsindrihazolena, ny herisetra, ary ny jadona koa amin&#39;ny lafiny manao ahoana amin&#39;ny tolona ataoko moa no ilako an&#39;i Bush?<br />
Mahafantatra ny ekipa teo aloha fa kely sisa ny fotoana iasany ka nanapa-kevitra izy ireo hanasaritaka kely mialoha ny ialany. Nanapa-kevitra izy ireo ny hanome voninahitra mpikatroka vitsivitsy nefa ny tena marina dia manilika azy ireo i Amerika. Te-hahazo tombony eo amin&#39;ny tsy fitovian-kevitra sy ny fahombiazana azony izy ireo mandra-pahatongan&#39;ny faha-15 minitra mampitsahaketrika ny lazan&#39;izy ireo. Tiako ny Amerikana amin&#39;ny maha-olona azy sy isaky ny mitsidika an&#39;i Amerika aho, satria manohana ahy sy ny hevitro ireo Amerikana ireo…. Mety hoe tsy i Amerika no vahaolana fakantahaka indrindra momba ny fahafahan-gazety sy fahafahan&#39;ny antoko politika saingy mahaliana hatrany ny mandinika sy manadihady ny fiaraha-monim-pireneny.</p>
</div>
</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/05/1407/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Iràka: 150 isan&#39;andro ny fiezahana hipiraty ny bolongany</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/09/06/1177/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/09/06/1177/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 06 Sep 2008 20:52:41 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Cyber-Activism]]></category>

		<category><![CDATA[English]]></category>

		<category><![CDATA[Freedom of Speech]]></category>

		<category><![CDATA[Internet &#038; Telecoms]]></category>

		<category><![CDATA[Iraq]]></category>

		<category><![CDATA[Roundups]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=1177</guid>
		<description><![CDATA[“Nihoatra ny 50 ny fikasana hipiraty azy tao anatin&#39;ny 30 mn, nihoatra ny 50 ny fikasana hipiraty ity bolongana ity. Izany no nitranga tao anatin&#39;ny 4 andro izay raha nanodidina ny 3 isan&#39;andro teo ho eo. Izany hoe mahatratra 150 ny fiezahana hipiraty azy isan&#39;andro. Hmmmm….Te-hahafantatra izay antony aho,” hoy ny fanontaniana&#39;ilay mpamaham-bolongana Irakiana Layla Anwar.
]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>“Nihoatra ny 50 ny fikasana hipiraty azy tao anatin&#39;ny 30 mn, nihoatra ny 50 ny fikasana hipiraty ity bolongana ity. Izany no nitranga tao anatin&#39;ny 4 andro izay raha nanodidina ny 3 isan&#39;andro teo ho eo. Izany hoe mahatratra 150 ny fiezahana hipiraty azy isan&#39;andro. Hmmmm….Te-hahafantatra izay antony aho,” hoy ny fanontaniana&#39;ilay mpamaham-bolongana Irakiana <a href="http://arabwomanblues.blogspot.com/2008/09/to-hacker.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/arabwomanblues.blogspot.com');">Layla Anwar</a>.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/09/06/1177/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Ukraine: Fanazarantenan&#39;ny manampahaizana Irakiana</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/29/1187/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/29/1187/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 29 Jul 2008 07:57:55 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Disaster]]></category>

		<category><![CDATA[Education]]></category>

		<category><![CDATA[Energy]]></category>

		<category><![CDATA[Environment]]></category>

		<category><![CDATA[Governance]]></category>

		<category><![CDATA[International Relations]]></category>

		<category><![CDATA[Iraq]]></category>

		<category><![CDATA[Roundups]]></category>

		<category><![CDATA[Science]]></category>

		<category><![CDATA[U.S.A.]]></category>

		<category><![CDATA[Ukraine]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/29/1187/</guid>
		<description><![CDATA[Chernobyl and Eastern Europe no nanoratra fa “Mpampianatra 3 avy any Texas sy mpianatra Irakiana 27 no manao fanazarantena amin&#39;ny fomba fanadiovana manala sisantaratra mampididoza” nandritra ny volana jona lasa teo tany Pripyat (Ukraine): “Eny, zavatra mahaliana azo atao amin&#39;i Pripyat - ny fanazarana ny Irakiana  ny tekinikam-panadiovana ny tanàna izay tsy vitan&#39;ny mpitondra tanteraka [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><em>Chernobyl and Eastern Europe</em> <a href="http://www.chernobylee.com/blog/2008/07/iraqi-scientists-trained-in-pr.php" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/www.chernobylee.com');">no nanoratra</a> fa “Mpampianatra 3 avy any Texas sy mpianatra Irakiana 27 no manao fanazarantena amin&#39;ny fomba fanadiovana manala sisantaratra mampididoza” nandritra ny volana jona lasa teo tany Pripyat (Ukraine): “Eny, zavatra mahaliana azo atao amin&#39;i Pripyat - ny fanazarana ny Irakiana  ny tekinikam-panadiovana ny tanàna izay tsy vitan&#39;ny mpitondra tanteraka nandritra ny 23 taona lasa izao. Fa raha tsy izany, efa hitan&#39;ny Irakiana aloha hoe ahoana moa no mety hahazo ny tanànany aoriana kely ao [raha tsy ampy ny fitandremana].”</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/29/1187/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Irak : Mainty - Lokon&#39;ny hirifiry</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/06/16/1065/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/06/16/1065/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 16 Jun 2008 22:00:08 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Pissoa</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Gender]]></category>

		<category><![CDATA[Ideas]]></category>

		<category><![CDATA[Indigenous]]></category>

		<category><![CDATA[Iraq]]></category>

		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>

		<category><![CDATA[War &#038; Conflict]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=1065</guid>
		<description><![CDATA[Efa zatra mitondra fitafiana mainty ny vehivavy Irakianina amin&#39;izao - lokon&#39;ny alahelo sy fisaonana hoy ny voalazan&#39;ny Inside Iraq. Misy ihany nefa eny anivon&#39;ny haizina eny vehivavy milaza fa manao fitafiana volon-tany, maitso na mavokely mihitsy aza !
Araka ny voalazan&#39;i Correpsondent  Jenan dia :
Black is the favorite color for Iraqi women&#39;s clothing–not because they [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Efa zatra mitondra fitafiana mainty ny vehivavy Irakianina amin&#39;izao - lokon&#39;ny alahelo sy fisaonana hoy ny voalazan&#39;ny <a href="http://washingtonbureau.typepad.com/iraq/2008/06/black-iraqi-wom.html" target="_blank" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/washingtonbureau.typepad.com');">Inside Iraq</a>. Misy ihany nefa eny anivon&#39;ny haizina eny vehivavy milaza fa manao fitafiana volon-tany, maitso na mavokely mihitsy aza !</p>
<p>Araka ny voalazan&#39;i Correpsondent  Jenan dia :</p>
<blockquote><p>Black is the favorite color for Iraqi women&#39;s clothing–not because they like it, but because they are used to wearing it. For decades Iraqi women have suffered from wars, sometimes losing their loved ones. That has caused them to wear black to show their deep grief.</p></blockquote>
<div class="translation">Ny mainty no mahazo vahana indrindra amin&#39;ny fitafian&#39;ny vehivavy Irakianina - tsy hoe izay akory no tian&#39;izy ireo, fa efa zatra mitafy toy izany izy. Ampolon-taonany no niainan&#39;ny vehivavy irakianina tao anatin&#39;ny ady, indraindray namony ny olona tiany izy. Maneho ny fahorian&#39;izy ireo ny fanaovana fitafiana mainty.</div>
<p>Mampiroborobo ny tsenan&#39;ireo mpivarotra ny fomba tahaka izany. Hoy ihany i Jenan :</p>
<blockquote><p>Even Iraqi merchants import black clothes more than any other color, to meet demands of the marketplace.</p></blockquote>
<div class="translation">Manafatra akanjo mainty maro, mihoatra ny loko hafa, mihitsy ireo mpivarotra irakianina mba hamaliana ny hetahetan&#39;ny olona eny an-tsena.</div>
<p>&#8220;Inona koa ny fepetra hafa tokony arahin&#39;ny vehivavy irakianina rehefa mifidy ny fitafiany ?&#8221; hoy ny fanontanian&#39;i Jenan, izay valiany ihany hoe :</p>
<blockquote><p>The most widely used, as explained earlier, is black. Besides for mourning, black is also used in our traditional costume called an aba (gown).</p></blockquote>
<div class="translation">
<p>Ny mainty no tena ampiasaina araka ny voalaza teo aloha. Ankoatra ny fisaonana, dia ampiasaina koa ny mainty rehefa manao ny fitafiana nentin-drazana antsonina hoe &#8220;aba&#8221; (akanjo lava).</p>
</div>
<p>Mitantara ny zavatra niainany miaraka amin&#39;ny reniny, izay nanao akanjo mainty hatreny an-doha ka hatreny amin&#39;ny ratsa-tongony nandritra ny 28 taona, i Jenan. Izao no nolazainy :</p>
<blockquote><p>Ever since 1980 until today I see my mom wearing black clothes from the top of her head to her toes. She first started wearing back after the death of my father 28 years ago, and she has never changed it even once, despite whatever happiness has happened in our family. My mom is like millions of Iraqi women who lost their husbands, brothers, sons or other loved ones.</p>
<p>Once I aasked my mom to put at least a white scarf on her head instead of a black one,. She replied: “It is shameful wearing colorful clothes if you have lost your beloved.” My mom was convinced that women who lost their loved ones shouldn’t wear any color but black.</p></blockquote>
<div class="translation">Hatramin&#39;ny taona 1980 no nahitako ny reniko mitafy mainty hatreny an-tampon-dohany ka hatrany amin&#39;ny ratsa-tongony. Tamin&#39;ny nahafatesan&#39;ny raiko, 28 taona lasa izay, no nanomboka nitafy tahaka izany izy ary tsy mbola niova mihitsy hatramin&#39;izay, na dia indray mandeha aza - na inona na inona hafaliana nisy tao amin&#39;ny fianankavianay. Tahaka ny vehivavy irakianina an-tapitrisany izay namoy ny vadiny, anadahiny, zanany lahy na ireo tiany hafa ny reniko.</p>
<p>Nangataka ny reniko aho indray mandeha mba hanao, farafarahatsiny, saron-doha fotsy fa tsy mainty. &#8220;Henatra lehibe ny mitafy fitafiana milokoloko rehefa namoy olona tiana ianao&#8221;, hoy izy. Resilahatra ny reniko fa tsy tokony hanao fitafiana ankoatra ny loko mainty ny vehivavy namoy olona tiana.</p>
</div>
<p>Mba ahoana kosa i Jenan ? Tiany ve izany ? Izao no nambarany :</p>
<blockquote><p>As for myself, I like to wear different colors. I especially like brown and green–and sometimes even pink! It doesn&#39;t have to be a special occasion for me to wear pink, just whenever I feel like it. Besides abas, we wear veils, and they should be color-coordinated with the other color you are wearing.</p>
<p>Underneath the aba, you can wear any color you wish, but for the veil which goes over and around your head, it should be harmonious with the color of your aba. You should also wear only black sandals with your black aba. With other colors of clothes, you can wear different shoes of different colors.</p></blockquote>
<div class="translation">Izaho dia tia manao akanjo miloko hafa. Ny volon-tany no tena tiako, dia ny maitso - indraindray aza mavokely ! Tsy mila antony manokana aho vao manao akanjo mavokely fa rehefa izay fotsiny no tiako. Ankoatra ny &#8220;aba&#8221; dia misarona voaly koa izahay, ary tokony mifanaraka amin&#39;ny lokon&#39;ny akanjo ny lokony.</p>
<p>Mahazo manao izay loko tiana ao ambanin&#39;ny &#8220;aba&#8221;, fa ny voaly izay hasarona ny loha dia tsy maitsy mifanaraka amin&#39;ny lokon&#39;ny &#8220;aba&#8221;. Kapa mainty ihany koa no tokony anaovana miaraka amin&#39;ny &#8220;aba&#8221; mainty. Raha hafa ny lokon&#39;ny akanjo dia afaka manao kiraro hafa loko koa.</p>
</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/06/16/1065/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Kristiana any Iraka</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/04/25/896/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/04/25/896/#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 25 Apr 2008 10:27:57 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Tomavana</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[French]]></category>

		<category><![CDATA[Iraq]]></category>

		<category><![CDATA[Lebanon]]></category>

		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>

		<category><![CDATA[Refugees]]></category>

		<category><![CDATA[Religion]]></category>

		<category><![CDATA[War &#038; Conflict]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2008/04/25/896/</guid>
		<description><![CDATA[Taorian&#39;ny famonoana ny Eveka Kristiana tany Mossoul, Frencheagle [voromahery Frantsay] izay Frantsay sady Libaney dia mizara ny fanahiany mikasika ny toe-draharaha iainan&#39;ny Kristiana any Iraka :
[&#8230;] l’assassinat de l’évêque chaldéen de Mossoul amène au devant de la scène les difficultés rencontrées par une communauté chrétienne d’Irak, aujourd’hui estimée à 200 000 membres contre plus d’un [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Taorian&#39;ny famonoana ny Eveka Kristiana tany Mossoul, <em>Frencheagle</em> [voromahery Frantsay] izay Frantsay sady Libaney dia mizara ny <a href="http://blog.libnanews.com/frenchy/?p=470" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/blog.libnanews.com');">fanahiany mikasika ny toe-draharaha iainan&#39;ny Kristiana</a> any Iraka :</p>
<blockquote><p>[&#8230;] l’assassinat de l’évêque chaldéen de Mossoul amène au devant de la scène les difficultés rencontrées par une communauté chrétienne d’Irak, aujourd’hui estimée à 200 000 membres contre plus d’un million du temps de Saddam Hussein. Cette communauté est décimée par la politique menée d’une part par une administration d’occupants américains, privilégiant plutôt les communautés dominantes comme les kurdes ou les chiites au pouvoir aujourd’hui, incapables d’assurer la sécurité hier et un gouvernement irakien fantoche qui est incompétent dans le domaine de la sécurité des citoyens, incompétent à assurer le respect simple de sa souveraineté notamment durant l’offensive turque contre les kurdes [&#8230;]</p>
<p>On sont donc passés Madame Mitterrand si prompte à défendre les kurdes par le passé?</p>
<p>Bernard Kouchner, porteur de sac de riz humanitaire?</p>
<p>Ou sont donc passés les PeaceCorps, et autres ONG?</p>
<p>Ou est donc passé cette fameuse volonté américaine à protéger la Liberté, j’oubliais la la liberté et la démocratie c’est de se taire et de les laisser faire, même plus la peine d’aborder ce sujet.</p></blockquote>
<p class="translation">“[&#8230;] ny famonoan&#39;ny sasany ny eveka Kaldeana-ny tanànan&#39;i Mossoul dia manala sarona ireo fahasarotana andava&#39;andro izay iainana&#39;ireo Kristiana Irakiana, tombanana ho miisa 200&#8242;000 ry zareo ankehitriny raha mbola 1 tapitrisa [million] tamin&#39;ny fitondran&#39;i Saddam Hussein. Ny mambran&#39;ity antokom-pivavahana ity dia noviravirain&#39;ireo pôlitika andaniny sy ankilany Amerikana sy fitondrana any Irakiana ankehitriny. Ny amerikana izay nanome vahana ireo antokom-pivavahana maro an&#39;isa toy ny Kiorda [kurdes] sy ny Shiita izay eo amin&#39;ny fitondrana ankehitriny anefa tsy mahefa miaro ny vahoaka, ary ny governemanta Irakiana saribakoly indray izay tsy manana traikefa amin&#39;ny lafiny fandriampahaleman&#39;ny mponina ao aminy, tsy mahefa na dia ny fametrahana ny fizakan-tenan&#39;ny firenena aza indrindra nandritra ny fanafihan&#39;ireo Tiorka tany amin&#39;ny faritra nonen&#39;ireo Kiorda [&#8230;]</p>
<p class="translation">Lasa aiza ireo Ramatoa Mitterrand [vadin&#39;itompokolahy filoham-pirenena Frantsay fahiny] izay maika ery fahiny hisolovava sy hiaro ireo <em>kurdes</em> ?”</p>
<p class="translation">Lasa aiza ry Ministra Bernard Kouchner, mpilanja gonin-bary ho fanampiana ara-tsakafo ?”</p>
<p class="translation">Lasa aiza ireo mpiasa antsitrampo hoan&#39;ny fandriampahalemana [PeaceCorps] sy ireo fikambanana tsy miankina amin&#39;ny fanjakana [ONG] ?”</p>
<p class="translation">Lasa nidify aiza izato fikasan&#39;ny Amerikana ny hiaro ny fahafahana ? Hay adinoko fa ity fahafahana sy demôkrasia ity dia midika fahanginana sy fikipiana amin&#39;izay ataon&#39;ny sasany ka tsy mila resahina akory aza na ny momba izany lohahevitra izany.”</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/04/25/896/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>SIDA – Zava-pady sy mahamenatra ho an’i Arabo</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/04/20/863/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/04/20/863/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 20 Apr 2008 16:07:07 +0000</pubDate>
		<dc:creator>avylavitra</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[Arabic]]></category>

		<category><![CDATA[Bahrain]]></category>

		<category><![CDATA[Egypt]]></category>

		<category><![CDATA[English]]></category>

		<category><![CDATA[Health]]></category>

		<category><![CDATA[Humanitarian]]></category>

		<category><![CDATA[Indigenous]]></category>

		<category><![CDATA[Iraq]]></category>

		<category><![CDATA[Jordan]]></category>

		<category><![CDATA[LGBT]]></category>

		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>

		<category><![CDATA[Media]]></category>

		<category><![CDATA[Palestine]]></category>

		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<category><![CDATA[Yemen]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2008/04/20/863/</guid>
		<description><![CDATA[Ny SIDA, syndrome immunodéficitaire acquis mahafaty, dia tsy firesaka any amin&#39;ny tontolo Arabo. Saika ity teny mampivarahontsana ity anefa no novoizin&#39;ireo blaogy maro tamin&#39;ity herinandro ity – avy any Jordana, Iraka, Palestina, Bahran sy Yemena.
Hareega, jordaniana mpitoraka blaogy, izay mpitsabo no anton&#39;asany, dia mitatitra &#8216;resaka manafintohina nifanaovany tamin&#39;olom-pantany iray momba ny asany ao amin&#39;ny toeram-pitsaboana [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Ny <a href="http://www.answers.com/AIDS" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/www.answers.com');">SIDA</a>, syndrome immunodéficitaire acquis mahafaty, dia tsy firesaka any amin&#39;ny tontolo Arabo. Saika ity teny mampivarahontsana ity anefa no novoizin&#39;ireo blaogy maro tamin&#39;ity herinandro ity – avy any Jordana, Iraka, Palestina, Bahran sy Yemena.<br />
<a href="http://hareega.blogspot.com/2008/04/uncomfortable-conversation.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/hareega.blogspot.com');">Hareega</a>, jordaniana mpitoraka blaogy, izay mpitsabo no anton&#39;asany, dia mitatitra &#8216;resaka manafintohina nifanaovany tamin&#39;olom-pantany iray momba ny asany ao amin&#39;ny toeram-pitsaboana miady amin&#39;ny VIH:</p>
<blockquote><p>Nanontany ny namana iray, &#8221; Nanao ahoana ny asanao tamin&#39;ity volana ity &#8220;<br />
&#8221; Tsara, in-telo isan-kerinandro aho no nisahana ny VIH &#8220;<br />
&#8221; VIH? SIDA izany?&#8221;<br />
&#8220;Eny&#8221;<br />
&#8220;Tandremo&#8221;<br />
&#8220;Tandremo amin&#39;ny ahoana?&#8221;<br />
Toy ny adala no fijeriny ahy, &#8221; Mitandrema amin&#39;ity VIH ity&#8221;<br />
&#8221; Nahoana aho no tokony hitandrina?&#8221;<br />
&#8220;ie, tandremo, VIH anie io e, SIDA&#8221;<br />
&#8220;Ka maninona aho no tsy maintsy mitandrina e? Tsy niara-nandry tamin&#39;ireo marariko aho tao amin&#39;ny toeram-pitsaboana &#8220;<br />
&#8221; Fantatro izany ry ilay adalabe ity a, nefa tandremo ihany, Sida anie io e &#8220;<br />
&#8220;Tsy hoe niara-nitsindrona zava-mahadomelina tamin&#39;ny iray tamin&#39;izy ireo aho &#8220;<br />
&#8221; Fantatro fantatro, nefa tandremo ihany e&#8221;<br />
&#8221; Amin&#39;ny inona e?&#8221;<br />
&#8220;Henoy, tsy lalim-pahaizana amin&#39;ny resaka siansa aho (mazava be izany), nefa tokony mba hitandrina ihany ianao , na izaho no tsy maintsy hitandrina noho ny aminao &#8220;</p></blockquote>
<p><em>Hareega</em> no manohy:</p>
<blockquote><p>Hatramin&#39;ny 1 janoary 2008, tranga VIH vaovao miisa 22 no tsikaritra teto Jordana. Ny fahalalàn’ny olona momba ny VIH eo amin’ny Jordaniana, indrindra fa ireo &#8220;nahazo fahaizana&#8221;: Aotra, miiba aza.</p></blockquote>
<p>Ilay irakiana <em><a href="http://uncensoredarabwomanblues.blogspot.com/2008/04/kiss-of-death.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/uncensoredarabwomanblues.blogspot.com');">Layla Anwar</a></em> koa dia tezitra mafy tamin&#39;ny fomba nentina namboraka ity lohahevitra ity teo amin&#39;ny tontolo Arabo – na dia hita aza ny <a href="http://www.undp.org/hiv/pa_arab.htm" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/www.undp.org');">fihombon&#39;ny aretina</a> ao anatin&#39;ny faritra. Teo ampijerena fandaharana iray momba izany tao amin&#39;ny fahitalavitra, dia izao no tsapan&#39;ny mpitoraka blaogy:</p>
<blockquote><p>Volana maro lasa, izay nijery fandaharana tao amin&#39;ny Al-Jazeerah momba ny VIH sy aretina hafa azo avy amin&#39;ny firaisana aty amin&#39;ny tontolo Arabo. Tamim-pahamalinana tokoa no niezahan&#39;ny mpamokatra ilay fandaharana nitondràna ity resaka &#39;saro-pady sy mahamenatra’ ity, ka nanolorany azy ho toy ny fandaharana ara-pinoana sy nanasàny mpanolotra ivelany izay manampahaizana manokana amin&#39;ny resaka fahasalamana sy ny fandalinam-pinoana, dia ny théologie islamique.</p></blockquote>
<p>Manazava i <em>Layla</em>:</p>
<blockquote><p>Mitombo ireo mitondra ny otrik&#39;aretina VIH aty amin&#39;ny tontolo Arabo. Tsy misy mino izany ny olona nefa izany no zava-misy. Haintsika rehetra ny fomba fifindran&#39;ny VIH sady fantatsika fa ny firaisana azo antoka sy ny sivana amin&#39;ny toby fitehirizana ra dia adidy.<br />
Tsy dia izay loatra no tena nanintona ny fifantohan-tsaiko tao amin&#39;ilay fandaharana. Ny tena nahasarika ny saiko dia hoe ny VIH sy ny areti-mifindra azo avy amin&#39;ny firaisana dia mirongatra koa eny anivon&#39;ireo fanambadiana lahy sy vavy (hétérosexuels) aty amin&#39;ny tany Arabo fa tsy mijanona fotsiny eny anivon&#39;ireo mitovy nefa mifanambady (homosexuals).<br />
Manampahaizana manokana momba ny aretin-koditra sy ny aretina mirongatra ilay nasaina. Ary ao anatin&#39;ny sehatry ny asany dia mahita tranga maro be izy (izay tsy voalaza any anatin&#39;ny antontan&#39;isa ho an&#39;ny daholobe) mahakasika olon-droa izay ny ankamaroany dia mpivady ara-dalàna, voan&#39;ny aretina azo avy amin&#39;ny firaisana ary indrindra fa ny VIH. Amin&#39;ny 99%- ny tranga dia avy amin-dralehilahy vadiny no nahavoa an&#39;ilay ramatoa. Vady izay tsy niaro tena nandritry ny firaisana ara-nofo ivelan&#39;ny tokantrano, tamin&#39;ny vehivavy hafa ary indraindray aza dia tamin&#39;ny lehilahy hafa. Amin&#39;ny 99%-ny tranga, ny lehilahy izay mihevitra azy ho matanjaka no mandà ny hevitra fiarovan-tena, izany hoe ny fampiasàna fimailo (préservatifs).<br />
Noho izany , rehefa nody Ing.Lavatongotra, tonga avy nanao raharaham-barotra, na avy any amin&#39;ny fitsangatsanganany nandritry ny alina dia nanolotra oroka mahafaty ho am-badiny/na izay olona miaraka aminy.</p></blockquote>
<p>Hoy i <em>Layla</em> momba ilay zava-pady mahamenatra:</p>
<blockquote><p>Mazava ho azy fa fantatrao hoe tena zava-pady mahamenatra tokoa ho an&#39;ny tontolo Arabo ny amin&#39;io resaka iray io. Betsaka ny finiavana mody tsy hijery azy ity ary maro ny ezaka ho fanamarinana azy, ka manjary toy ny hoe &#8221; ny fiaraha-monintsika silamo dia tsy itrangan-javatra toy izany&#8221;,&#8221; fafao dia asitriho any ambany tsihy any, ary aza avela ho fantatry ny mpifanolo-bodi-rindrina akory” - no mety hosainin&#39;ny olona.. etc. Matevina loatra ny rindrin&#39;ny fomban-drazana sy ny kolontsaina ka mampanano-sarotra ny firesahana ity zavatra iray ity eny imasom-bahoaka izay lazaina mihitsy fa &#8220;resaky ny mitongilana, vetaveta sy tsy ara-moraly”&#8230;<br />
Mandritra izay fotoana izay, maty an-katakonana sy mangingiana any ireo voan&#39;ny SIDA, ahiboka anaty efitra feno henatra sy fahatsiarovan-tena ho olon-doza.</p></blockquote>
<p><em><a href="http://arabwomanprogressivevoice.blogspot.com/2008/04/people-like-you-should-be-burnt-alive_15.html" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/arabwomanprogressivevoice.blogspot.com');">Amal A.</a></em>, avy any Palestina, dia manindry mafy ny resaka SIDA, raha milaza ny loniloniny amin&#39;ny nataon&#39;ny fitsarana tamin&#39;ny tranga iray tany Egypta, raha hoy ity procureur iray nilaza tamin&#39;ny olona iray isan&#39;ny tafiditra amin&#39;ny raharaha, raha nilaza taminy ilehio fa mitondra ny otrikaretina VIH : &#8221; Mendrika hodoroana velona ny olona tahaka anareo. Tsy mendrika ny hiaina ianareo.&#8221;</p>
<blockquote><p>Mila manana fonja maro i Egypta raha handefa any am-ponja ireo lehilahy Egyptiana manambady lehilahy rehetra,. (&#8230;) Ny fanaovana ny SIDA ho toy heloka bevava mira fahapotehana!!! Ny fanaovana zanak&#39;Ikalahafa sy fijerena ireo mitondra ny otrikaretina VIH sy voan&#39;ny SIDA ho toy ny demony dia tsy hanampy ny fiarovana ny Egyptiana. Saingy eto tsy resaka hoe fiarovana ny Egyptiana tsy ankanavaka, fa momba ny mpisolo vaika ny fitondrana malemy hanamafy ny fahefany amin’izao rehetra .</p></blockquote>
<p>Saingy efa manomboka miova miandàlana ny zava-drehetra ary efa mba tsara aloha izay. Hankany Le Caire i <em><a href="http://butterflybahrain.wordpress.com/2008/04/07/independent-artistsbloggers-responding-to-aids-in-the-arab-region/" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/butterflybahrain.wordpress.com');">Butterfly</a></em> avy any Barhain atsy ho atsy hanatrika ny “Mpanakanto mahaleotena/Mpitoraka blaogy mandinika ny SIDA any amin&#39;ny faritra Arabo” (Independent Artists/Bloggers Responding to AIDS in the Arab Region).</p>
<blockquote>
<p align="right">وستضم الورشة مجموعة من المدونين والمبدعين العرب في مجال التصوير وصناعة الافلام السينمائية وغيرها من الفنون الإعلامية.<br />
هذه هي المرة الأولى التي سيتسنى لي فيها حضور فعالية تخص برنامج الامم المتحدة الانمائي في البحرين، كما ستكون المرة الأولى ايضا التي ستتاح لي فيها فرصة اللقاء بالمدونين والمبدعين العرب من مختلف الاقطار العربية. وسأشارككم بالطبع بما سأكتشفه من اسرار ودهاليز تتعلق بهذا المرض المخيف الذي لايزال الحديث عنه محظورا في معظم دولنا العربية.</p>
<p class="translation">Ny atrikasa dia hitarihana ny mpitoraka blaogy sy ireo Arabo mpamorona amin&#39;ny tontolon&#39;ny sary, fanatontosana sarimihetsika sy fomba fampitam-baovao hafa manana endrika ara-taokanto.. Voalohany izao no mba hanatrehako hetsika karakarain&#39;ny UNDP Sampan&#39;asan&#39;ny Firenena Mikambana momba ny Fampandrosoana any Bahrain sy hihaonana amin&#39;ireo mpitoraka blaogy ary mpanakanto maro avy amin&#39;ny tany Arabo. Ho zaraiko aminareo izay zava-miafina azoko any momba ity aretina mampivarahontsana ity na dia voarara aza ny miresaka momba azy ity amin&#39;ny ankamaroan&#39;ny firenena Arabo.</p>
</blockquote>
<p>Ary farany nefa tsy izay maivan-danja indrindra, <em><a href="http://armiesofliberation.com/archives/2008/04/12/zindanis-herbal-aids-cure/" onclick="javascript:pageTracker._trackPageview ('/outbound/armiesofliberation.com');">Armies of Liberation</a></em>, manome rohy mankany amin&#39;ny loharanom-baovao momba ny zava-tsy mampino hitsaboana ny Sida amin&#39;ny zava-maniry, hita tany Yemena izay ambara fa manana ny fanàfana amin&#39;ity virus mahafaty ity.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/04/20/863/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
		<item>
		<title>Iràka: Mitohy ny ady eo amin&#39;ny andian&#39;olomaro sy ny fanjakana</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/04/18/856/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/04/18/856/#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 18 Apr 2008 01:13:56 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
		
		<category><![CDATA[English]]></category>

		<category><![CDATA[Iraq]]></category>

		<category><![CDATA[Roundups]]></category>

		<category><![CDATA[War &#038; Conflict]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2008/04/18/856/</guid>
		<description><![CDATA[“Mitohy ny ady eo amin&#39;ny andian-jiolahy (fomba filazany azy io raha mpiady anaty akato kosa amin&#39;ny fiteny hafa) sy ny fanjakana, ary mbola ho ela no ahataperan&#39;izany. Mitohy ihany koa ny filazana ampahibemaso avy amin&#39;ny andaniny sy ny ankilany nefa tsy misy mampanantena vahaolana diplaomatika amin&#39;ity raharaha ity hamahana ny olana,” izany no tatitry Iraq [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>“Mitohy ny ady eo amin&#39;ny andian-jiolahy (fomba filazany azy io raha mpiady anaty akato kosa amin&#39;ny fiteny hafa) sy ny fanjakana, ary mbola ho ela no ahataperan&#39;izany. Mitohy ihany koa ny filazana ampahibemaso avy amin&#39;ny andaniny sy ny ankilany nefa tsy misy mampanantena vahaolana diplaomatika amin&#39;ity raharaha ity hamahana ny olana,” izany no tatitry Iraq the Model, momba ny toe-draharaha miseho farany any an-tanindrazany.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/04/18/856/feed/</wfw:commentRss>
		</item>
	</channel>
</rss>
