<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Global Voices teny Malagasy &#187; Argentina</title>
	<atom:link href="http://mg.globalvoicesonline.org/category/world/americas/argentina/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://mg.globalvoicesonline.org</link>
	<description>Manangam-peo izao tontolo izao. Renao ve?</description>
	<lastBuildDate>Fri, 04 Dec 2009 07:34:52 +0000</lastBuildDate>
	<generator>http://wordpress.org/?v=2.8.4</generator>
	<language>en</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
			<item>
		<title>Fitondrana vohoka sy ny fonja: Ny fahasalamana sy ny zon&#039;ny vehivavy voafonja</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/26/3973/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/26/3973/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 26 Oct 2009 21:24:17 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Argentina]]></category>
		<category><![CDATA[Asongadina]]></category>
		<category><![CDATA[Brazil]]></category>
		<category><![CDATA[Ecuador]]></category>
		<category><![CDATA[Espaniola]]></category>
		<category><![CDATA[Fahasalamàna]]></category>
		<category><![CDATA[Kilonga]]></category>
		<category><![CDATA[Laos]]></category>
		<category><![CDATA[Ny maha-olona]]></category>
		<category><![CDATA[Peru]]></category>
		<category><![CDATA[Resadresaka Hanatsarana ny Tany]]></category>
		<category><![CDATA[Russia]]></category>
		<category><![CDATA[Saripika]]></category>
		<category><![CDATA[Spain]]></category>
		<category><![CDATA[U.S.A.]]></category>
		<category><![CDATA[Video]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>
		<category><![CDATA[Zon'olombelona]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=3973</guid>
		<description><![CDATA[Mbola tolona hatramin'izao ny hiantohana ny zon'ny vehivavy bevohoka manerantany, ary raha tarafina aza, dia voaramaso [ara-pahasalamana?] tafahoatra matetika ny vehivavy bevohoka voafonja. Inona avy moa ny dingana efa vita hanamarihana fa voakarakara tsara izy ireo, miaraka amin'ny [menaky ny] aina entin'izy ireo?]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/juliana-rincon-parra/">Juliana Rincón Parra</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/10/24/pregnancy-and-prisons-womens-health-and-rights-behind-bars/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><div id="single">
<p><a href="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/10/2044749780_4ade9e2e3f.jpg"><img title="2044749780_4ade9e2e3f" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/10/2044749780_4ade9e2e3f-300x225.jpg" alt="Image by daquella manera" width="300" height="225" /></a></p>
<p><strong>Manana ny zony feno ve ny vehivavy bevohoka rehetra, sa tsy manan-jò intsony rehefa voafonja?</strong></p>
<p>Izany no fanontaniana tonga ao amin&#39;ny tena rehefa mieritreritra ny zon&#39;ny vehivavy bevohoka voafonja hamelona sy hitaiza ny zanany raha voaheloka amin&#39;ny heloka sasantsasany izy:</p>
<ul>
<li> Tahaka ny ahoana moa amin&#39;izy ireo izany hoe bevohoka na mananjanaka [mbola kely] nefa voafonja izany?</li>
<li> Tsy maintsy hoe laharam-pahamehana ve izy ireo raha misy ny vehivavy hafa tsy voafonja tsy mahazo fanaraha-maso ara-pahasalamana?</li>
<li> Ny maha-reny ve no mandrava ny lalàna hafa rehetra mba iantohana ny zon&#39;ny vehivavy bevohoka?</li>
</ul>
<p><strong>Etazonia: Tsy azo ekena intsony ny fametahana menôty eo ampiterahana. </strong></p>
<p>Azonao eritreretina ve izany vehivavy hiteraka izany ka voapetaka menôty arakitra amin&#39;ny fandrianany ny tanany sy ny tongony? <a href="http://www.rhrealitycheck.org/blog/2009/10/06/in-labor-and-in-chains">Miteny amintsika</a> amin&#39;ity fomba fanao any Etazonia hatramin&#39;izao fotoana izao ity i <a href="http://www.rhrealitycheck.org/user/malika-sadaa-saar">Malika Saada Saar</a>, mpanorina sy tale mpanatanteraka ny <a href="http://www.rebeccaproject.org/">Tetikasa Rebecca miaro ny zon&#39;olombelona</a>, fa efa fahazarana any amin&#39;ny toera-pamonjana sasantsasany any Etazonia ny mametaka menôty ny vehivavy bevohoka mandritra ny fisafoana sy ny fiterahana, na dia mety hitera-doza amin&#39;ny fahasalaman&#39;ny reny sy ny zaza aza izany. Manaraka etoana ny <a href="http://www.youtube.com/watch?v=CWj1uHdxnt8">lahatsary fanadihadiana</a> miaraka amin&#39;ny lahatsoratra ho an&#39;ny <em>RH Reality Check</em>, tambajotran-tserasera iray miresaka sy manadihady ny zo sy ny fahasalamana ara-pananahana:</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="430" height="264" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/CWj1uHdxnt8&amp;hl=es&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="430" height="264" src="http://www.youtube.com/v/CWj1uHdxnt8&amp;hl=es&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p><strong>Inona no mitranga ho an&#39;ny zanaka voafonja rehefa teraka?</strong></p>
<p>Samy manana ny lalàny avy ny isam-pirenena momba ireny zaza teraka tany am-pamonjana ireny. Any Arzantina, ohatra, araka ny lazain&#39;ny <em>Ajintem</em>, fampahalalam-baovao an-tserasera mampahafantatra ny momba ny fifindra-monina, dia nisy <a href="http://portal.ajintem.com/archivo/80-argentina-prision-domiciliaria-para-embarazadas-y-madres.html">lalàna manokana</a> ho an&#39;ny vehivavy bevohoka voafonja nolaniana tamin&#39;ny herintaona, izay mametraka fa mahazo mamita ny saziny any amin&#39;ny fonenany saingy mahazo alalana vao mahazo mivoaka sady arahi-maso ny vehivavy manan-janaka latsaky ny dimy taona na manana zaza sembana. Mahasoa tsy ny reny ihany izany lalàna izany, satria tsy hahazo fikarakarana ara-pahasalamana azo antoka ho azy izy mandritra ny fotoana itondrany vohoka, fa ny zaza ihany koa, izay mety ho notezaina tao anatin&#39;ny tontolo tsy misy fahafahana sady tsizarizary ny sakafo sy ny fanaraha-maso ara-pahasalamana, na mety hotezaina lavitra an-dreniny, izay mety hiteraka olana maro isan-karazany ihany koa. Na izany aza dia hafatra ampitaina amin&#39;ny Mpitsara io hanarahany ny hevitry ny lalàna sy hanomezany alalana ireo vehivavy tsy tafiditra amina heloka miharo herisetra, ary hanomezana toky ihany koa ny mponina sivily fa tsy lalana malalaka ivoahana ny fonja tsy akory ny fitondrana vohoka.</p>
<p>Any amin&#39;ny nosy Canary indray, araka ny filazan&#39;ny bolongana <em>Prisiones y Penas</em>, izay miresaka ny momba sy ny lohahevitra mahakasika ny toera-pamonjana, dia mahazo alalana <a href="http://prisionesypenas.blogspot.com/2009/09/detenidas-con-hijos-en-carceles.html">hitazona ny zanany hatramin&#39;ny faha-3 taonany</a> hiray efitra aminy ao am-ponja ny vehivavy, saingy miaraka amin&#39;ireo vehivavy hafa miara-voafonja aminy ihany koa, izay tsy ny tontolo tsara indrindra. Avy amin&#39;izany dia efa nilazana ny vehivavy bevohoka na manana zaza latsaky ny 3 taona hiditra ny fonja fa tsy mahasoa ny zaza ny mitombo any ambadiky ny fefy vy, ka omena safidy izy ireo ny hamoaka ny zanany ho any amin&#39;ny fianakaviana. Tahaka izany ihany koa no mitranga any <a href="http://www.reuters.com/article/worldNews/idUSTRE5085ZV20090109">Peru</a> sy <a href="http://russiatoday.com/Top_News/2009-07-27/russia-s-prison-born-children-marked-for-life.html">Rosia</a>. Any Etazonia dia toera-pamonjana roa ihany no manome alalana tahaka izany, any New York sy any Nebraska, <a href="http://www.amnestyusa.org/women/custody/toomuchtime/pt_02/e_moms.html">araka izay nolazain&#39;ilay mpaka sary malaza Jane Evelyn Atwood</a> ao amin&#39;ny sary fanadihadiana misy fizarana 3 nataony ho an&#39;ny <a href="http://www.amnestyusa.org/women/custody/toomuchtime/"><em>Amnesty International</em>,  antsoiny hoe<em> Too Much Time</em>[na: <em>Ela loatra</em>],</a> izay nitsidihany toera-pamonjana ampolony manerantany sy nandraketany sy nanangonany fanadihadiana ny fiainan&#39;ny voafonja.</p>
<p>Nahoana moa ny rafi-piarenana [fandraharahana ny fonja] any Etazonia amin&#39;ny ankapobeny no mtsy mamela ny vehivavy hitazona ny zanany hiaraka aminy? Nohazavain&#39;i Atwood fa tsy navela natao izany noho ny mety hisiana fanaovana takalon&#39; aina. Ao amin&#39;ny <a href="http://prisonphotography.wordpress.com/2009/10/07/women-behind-bars-jane-evelyn-atwoods-too-much-time/"><em>Prison Photography Blog</em> no hanaovan&#39;izy ireo izao filazana izao</a>:</p>
<blockquote><p>Tsy mahazo miditra ny fonja afa-tsy amin&#39;ny toerana roa  ny kilonga any Etazonia. Eo amin&#39;ny fiarovana no ambara fa anton&#39;izany: aina marefo lalandava sy mety ho lasa takalon&#39;ania mandrakariva izany kilonga any am-ponja izany. Mihanjahanja izany fanambarana izany rehefa itodihana ny rafi-piarenan&#39;ny firenen-kafa.</p></blockquote>
<p>Ny ango-panadihadian&#39;i Atwood ao amin&#39;ny songadin&#39;ny vohikalan&#39;ny <em>Amnesty International</em> no ilazany izany miteraka mipetaka menôty izany araka izay efa navoakan&#39;i <a href="http://www.amnestyusa.org/women/custody/toomuchtime/pt_02/f_vanbab.html">Vanessa&#39;s Baby</a> sy ny momba ny rafi-piarenana sy ny <a href="http://www.amnestyusa.org/women/custody/toomuchtime/pt_02/e_moms.html">fiainana maha-reny,</a> omban&#39;ny sary mandritra ny hamakiany ny lahatsoratra miresaka ny zavatra hitany tany am-pitsidihana fonja isan-karazany sy nakany saripika.</p>
<p><strong>Entina mifampiraharaha ve ny fitondrana vohoka?</strong></p>
<p>Nahoana no mampiroanahana tahaka izany ny zon&#39;ny vehivavy bevohoka voafonja? Ao amin&#39;ny <em>Russia Today</em>, televiziona Rosiana iray, <a href="http://russiatoday.com/Top_News/2009-07-27/russia-s-prison-born-children-marked-for-life.html">dia voatonona ity lohahevitra ity</a> rehefa noresahina ny momba ny zaza teraka sy nobeazina tany amin&#39;ny rafi-piarenana rosiana:</p>
<blockquote><p>Misy ny mihevitra fa manao izay hahabevohoka azy fotsiny ny reny sasantsasany hahamora kokoa ny fiainany any am-pamonjana. Miaina any amin&#39;ny Hopitaly, manana fotoana be dia be voarafitra ahafahana miaraka amin&#39;ny kilonga – tsara kokoa izany rehetra izany noho ny mipetraka anaty tranovato, hoy ny filazan&#39;izy ireo.</p></blockquote>
<p>Ary misy ny vehivavy taratra ihany fa ny fitondrana vohoka no lalana tokana ahafahana miala amin&#39;ny fanefana sazy, tahaka izay nitranga tamin&#39;ny volana jona teo, raha nogadraina sy nohelohina ho faty ny vehivavy anglisy iray  tany Laos noho ny raharaha zavamahadomelina fa bevohoka tany am-pigadrana izy, rehefa tsy mamono ho faty ny vehivavy bevohoka ny fitondrana any Laos. <a href="http://www.dailyexpress.co.uk/posts/view/105278/No-firing-squad-for-girl-who-fell-pregnant-in-jail"> Ny filazana</a> nataon&#39;ny <em>Daily Express</em>, gazety anglisy iray, no nahafantarana fa natsaika tamin&#39;ny fomba artifisialy ravehivavy mba hanavotana azy.</p>
<p><strong>Mitantara ny amin&#39;ny zanany sy ny fiainana voafonja araka ny fiteniny ny vehivavy</strong></p>
<p>Geraldin Rodríguez, Arzantiniana voafonja any Ekoatera noho ny fanondranana zava-mahadomelina no niresaka tamin&#39;i <a href="http://marcosbrugiati.blogspot.com/2009/07/carcel-de-mujeres.html">Marcos Brugiati</a>, mpanoratra sady nampiroborobo tamin&#39;ny famoahana an-tserasera ny resaka zavakanto <em><a href="http://www.indexarte.com.ar/noticias/562/las-rejas-de-la-carcel-el-arte-de-la-espera.htm">Plastica-Argentina</a></em>, ny tantaran&#39;ny fanaovana teathra any am-pigadrana, izany bevohoka any am-ponja ary ny nananany zaza. Nahazo alalana ny hitazona ny zanany hiaraka aminy izy saingy naleony mihalehibe  any ampahalalahana ny zanany:</p>
<blockquote><p>“Decidí que salga para vivir, tenía miedo que sufra de grande los traumas que hoy tengo. Se lo llevó al año mi hermano quien se hice cargo con su esposa”.</p></blockquote>
<div>Nanapa-kevitra aho fa aleoko mandeha izy mba hiaina, matahotra aho fandrao miaina ny takaitra izay iainako ihany koa izy. Herintaona taoriana dia nalain&#39;ny anadahiko sy ny vadiny izy hotezainy.</div>
<p>Migadra any amin&#39;ny <a href="http://www.nortecastilla.es/20080908/vida/quedarse-embarazada-prision-irresponsable-20080908.html">fonja Espaniola</a> i Juvinete, ary bevohoka rehefa nohidiana noho ny resaka fanondranana zava-mahadomelina. Nitantara ny fiainany tamina gazetim-paritra <a href="http://www.nortecastilla.es/20080908/vida/quedarse-embarazada-prision-irresponsable-20080908.html"><em>NorteCastilla</em></a> izy. Telo taona taorian&#39;ny niterahany ny zanany tany am-ponja dia tsy maintsy nosarahina taminy ny zaza, ary nalefa tany amin&#39;ny fianakaviana vonon-kandray ny zaza. Mifankahita amin-janany vavy isaky ny 15 andro i Juvinete ary mahazo alalana hivoaka 2 herinandro hiara-miaina aminy isaky ny roa volana. Saingy mety tsy hihatsara ny toe-draharaha: Mety halefa any amin&#39;ny firenena niaviany any Brezila manko i Juvinete, ary manahy ny mety ho fiantraikan&#39;izany fiovana izany amin-janany. Ary dia nanome soso-kevitra  ho an&#39;ny vehivavy rehetra mihevitra ny hitondra vohoka any am-ponja izy:</p>
<blockquote><p>-Intento convencerlas para que no se queden en estado dentro porque ver a un niño privado de libertad es muy duro, es irresponsable. Ellos no tienen que pagar nuestros errores.</p></blockquote>
<div>Miezaka aho ny mandresy lahatra azy ireo tsy ho bevohoka am-ponja izany fa manohina tokoa ny mahita ny kilonga tsy manam-pahafahana, maneho tsy fahaiza-mandray andraikitra izany. Tsy tokony hosaziana noho ny fahadisoantsika izy ireny.</div>
<p>Ao amin&#39;ny <em><a href="http://www.womenandprison.org/motherhood/kebby-warner.html">Woman and Prison</a></em>,[ny vehivavy sy ny fonja] vohikala natao hanairana ny mhatra amin&#39;ny vehivavy any amin&#39;ny toera-piarenana, no iresahan&#39;i <a href="http://www.womenandprison.org/motherhood/kebby-warner.html">Kebby Warner ny nitondrany vohoka</a> tany amin&#39;ny fonja amerikana, nitantarany ny nanaovana azy nandritra ny nitondrany vohokan niterahany sy ny taorian&#39;izany, rehefa nalaina taminy ny zanany. Toy izao ny notsongaina tamin&#39;izay nosoratany teo ampiterahana:</p>
<blockquote><p>Tsy misy mahazo miditra ao an&#39;efitra mandritra ny fiterahana. Tsy nahalala ny niterahako zazavavy akory ny fianakaviako raha tsy efa nandao ny hopitaly aho. Mipetraka ao an&#39;efitra ny mpiambina nandritra ny telo andro, saingy mimenomenona matetika ry zareo rehefa asain&#39;ny mpitsabo mpanampy hivoaka ny efitra. Efa reko ny tantara mampihorokoditra milaza fa petahina menôty eo am-pandrianany ny vehivavy. Faly tokoa aho fa tsy mba nanaovana izany. Maro tamin&#39;ny mpitsabo mpanampy no nikarakara ahy amin&#39;ny mahaolona fa tsy amin&#39;ny mahavoafonja ahy.</p></blockquote>
<p>Mbola misy tantara hafa azonao vakiana momba ny fitomboana miaraka amin&#39;ny havana any am-ponja sy ny fiantraikany isan-karazany amin&#39;ny zanaky ny  vehivavy voafonja koa ao amin&#39;ny <a href="http://www.womenandprison.org/motherhood/index.html">Women and Prison[vehivavy sy ny fonja].<br />
</a></p>
<p>Koa ahoana ary ny eritreritrao? Mahita ireo vehivavy bevohoka manerantany tsy mahazo fikarakarana ara-pahasalamana, mbola tokony hisy ve ny ezaka fanampiny omena ireo vehivavy voafonja? Misy ve ny fahasamihafana eo amin&#39;ny vehivavy mamita sazy sy ireo izay ivelan&#39;izany? Tokony hokarakaraina manokana ve izy ireo?</p>
<p><em><br />
Ny sary nampiasaina handravaka ny lahatsoratra dia “17 de noviembre” an&#39;i <a href="http://www.flickr.com/photos/daquellamanera/2044749780/">daquella manera.</a></em></div>
<h4><a title="Posts by Juliana Rincón Parra" href="http://globalvoicesonline.org/author/juliana-rincon-parra/">Juliana Rincón Parra</a></h4>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/26/3973/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Arzantina: Lany ny lalàna vaovao hifehy ny Media</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/20/3911/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/20/3911/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 20 Oct 2009 07:10:07 +0000</pubDate>
		<dc:creator>avylavitra</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Argentina]]></category>
		<category><![CDATA[Espaniola]]></category>
		<category><![CDATA[Lalàna]]></category>
		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>
		<category><![CDATA[Media]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=3911</guid>
		<description><![CDATA[Nolanian'ny Loholona Arzantina ny lalàana vaovao hifehy ny media mampiasa haino aman-jery, izay ahitàna fepetra vaovao maromaro momba ny Onjam-peo, ny cable, ny fampielezam-peo sy fahitalavitra avy amin'ny satelita.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/jorge-gobbi/">Jorge Gobbi</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/avylavitra/'>avylavitra</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/10/17/argentina-the-approval-of-a-new-media-law/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><div id="single" class="entry">Nolanian&#39;ny Loholona Arzantina ny lalàna vaovao hifehy ny media mampiasa haino aman-jery, izay ahitàna fepetra vaovao maromaro momba ny Onjam-peo, ny cable, ny fampielezam-peo sy fahitalavitra avy amin&#39;ny zanabolana. Fanampin&#39;izay, mametraka fatra farany ambany amin&#39;ny fandefàsana hira sy horonantsary vokatry ny tany ihany koa izy io. Ny lalàna teo aloha izay nifehy ity tsena ity hatrany amin&#39;ny fotoan&#39;ny jadona tao Arzantina dia nofoanana.</p>
<div id="attachment_101800" class="wp-caption aligncenter" style="width: 410px;"><a href="http://www.flickr.com/photos/blmurch/4002785773/"><img class="size-full wp-image-101800" title="leymedios" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/10/leymedios.jpg" alt="Photo of gathering of those that support the new media law by Beatrice Murch and used under a Creative Commons license." width="400" height="267" /></a></p>
<p class="wp-caption-text">Sarin&#39;ireo mpanohana ilay lalàna vaovao hifehy ny media, avy amin&#39;i  Beatrice Murch ary nampiasàna ny Creative Commons license.</p>
</div>
<p>Nandritra ny fifanakalozan-kevitra momba ilay lalàna, maro ireo fanakianana nivoaka tamin&#39;ireo foibe fampielezam-peo sy fahitalavitra maro. Ny vondrona media malaza ao amin&#39;ny firenena, Clarin, izay tsy maintsy hamotsotra ny sasany amin&#39;ireo fantsona fahitalavitra, fampielezam-peo sy ampahany amin&#39;ny mpanjifany nisoratra anarana hampiasa cable, dia nandrakotra tamin&#39;ny lafiny miiba [nanakiana] ilay lalàna ary nanao toy izany koa ny media sasany. Kanefa, na dia teo aza ny adihevitra teny anivon&#39;ny media, tsy nisy kosa ny fanoherana goavana natao teny an-dalambe, izay zavatra nitranga nandritry ny  <a href="http://globalvoicesonline.org/2008/07/18/argentina-senate-rejects-tax-hike-on-agricultural-export">adihevitra tamina&#39;ny 2008  momba ny fampakàrana ny haba aloa amin&#39;ny vokatry ny fambolena</a>. Fehiny, fandresena azo mora ny an&#39;ny governemanta nanoloana ny Loholona. Aorian&#39;ny 10 Desambra, havaozina ny Kaongresy ary ho very seza ao amin&#39;ireo Sampana roan&#39;ny Kaongresy ireo ny Sampana mpanatanteraka amin&#39;izao fotoana.</p>
<p>Ao amin&#39;ny  blaogy <a href="http://aristotelizar.com/web/2009/10/15/ley-de-medios-y-estado-mayor"><em>Aristotelizar [es]</em></a>, mifantoka betsaka amin&#39;ny fomba nandaniana ilay lalàna tao amin&#39;ny Kaongresy ry zareo:</p>
<blockquote><p>El tratamiento de la ley de medios arroja nuevas luces sobre el modo de gobernar del matrimonio presidencial que continúa erosionando la ya escasa credibilidad de las instituciones. Esta es una ley arcaica que se nutre del ideario del primer peronismo, a pesar de que el mundo ha cambiado y mucho, desde entonces.</p></blockquote>
<div class="translation">Ny fomba nikirakiràna ilay lalàna hifehy ny media dia maneho ny fomba fitondràn&#39;ny filoham-pirenena mivady ny tany sy fanjakana, izay vao mainka mikiky ny fitokisana efa manify an&#39;ireo sampan-draharaham-panjakana. Lalàna efa nilaozan&#39;ny vaninandro izy ity ary mamoky firehana <a href="http://fr.wikipedia.org/wiki/P%C3%A9ronisme">Peronism</a>, na dia efa hita izao aza fa niova ny tontolo hatramin&#39;izay no mankaty.</div>
<p>Ao amin&#39;ny blaogy <em>Nanopoder [es]</em> , <a href="http://www.nanopoder.com.ar/2009/10/predicciones-sobre-la-nueva-ley-de.html">dia efa maminany ny fiantraikany hanao tohivakana ry zalahy</a>, ratsy daholo, amin&#39;ny fampihàrana ilay lalàna. Feno fomba fijery miiba ihany koa momba ilay lalàna hifehy ny media ( na ny fomba nandaniana azy tao amin&#39;ny Kaongresy, fara faharatsiny) ao amin&#39;ny <em><a href="http://unalumnodiferente.blogspot.com/2009/10/ley-de-medios-aprobada.html"> Un Alumno Diferente [es]</a>, </em><em><a href="http://scolaro.blogspot.com/2009/10/hecha-la-ley.html">El Atrilero [es]</a></em>, sy  <em><a href="http://el-observatorio-politico.blogspot.com/2009/10/argentina-con-total-desparpajo-fue.html">El Observatorio Político [es]</a></em>.</p>
<p>Avy amin&#39;ny lafiny ahitàna ireo mahita ny fahalanian&#39;ity lalàna vaovao ity ho zavatra miabo, dia  <a href="http://alcentroyadentro.blogspot.com/2009/10/seguimos-reflexionando-sobre-la-nueva.html">manambara</a><em> i Al Centro y Adentro [es]</em> :</p>
<blockquote><p>La instalación del debate sobre una nueva ley de medios audiovisuales en el parlamento tuvo otro efecto en la población. Las franjas más progresistas de la población acompañaron, militándolo, el proyecto de ley que envió el Poder Ejecutivo al Legislativo. Esta vez la centroizquierda y casi todo el campo popular apoyaron la iniciativa del Gobierno (…). Las élites dominantes no pudieron imponer sus intereses particulares (…) en contra de la voluntad general.</p></blockquote>
<div class="translation">Vokatra hafa mihitsy no nentin&#39;ny fametrahana ny adihevitra mikasika ilay lalàna vaovao mifehy ny media mampiasa ny haino amanjery teo anivon&#39;ny Parlemanta teny anivon&#39;ny sarambabem-bahoaka. Ny ankabeazan&#39;ireo olona any amin&#39;ny lafy mpikatsaka fivoarana dia nanohana, mavitrika, ilay volavolan-dalàna nalefan&#39;ny Mpanatanteraka tany amin&#39;ny Sampana mpanao lalàna. Tamin&#39;ity fotoana ity dia ny Afovoany Ankavia [left center] sy ny ankamaroan&#39;ny sarangam-piarahamonina rehetra no indray nanohana ny fanapahan-kevitry ny governemanta (…). Ireo Sangany mitàna toerana betsaka dia tsy nisy afaka nametraka ny momba ny tombontsoan&#39;izy ireo manokana (…) hisedra ny filàn&#39;ny besinimaro.</div>
<p>Lahatsoratra maro hafa mankasitraka ity lalàna ity no azo jerena ao amin&#39;ny  <a href="http://bessone.blogspot.com/2009/10/ley-de-medios-aprobacion-y-un-homenaje.html">Francisco José Bessone&#39;s blog [es]</a>, <a href="http://arteybrujeria.blogspot.com/2009/10/ley-de-medios-adjudicada-k.html"><em>Arte y Brujería [es]</em></a>, <a href="http://sinzonceras.blogspot.com/2009/10/historica-jornada-popular-ya-tenemos.html">Sin Zonceras [es]</a>, <em>sy <a href="http://findelcapitalismo.blogspot.com/2009/10/habemus-ley-de-medios-de-la-democracia.html">Fin del Capitalismo ¿Salvaje? [es]</a></em>.</p>
<p>Nisy fifanakalozana fomba fijery lava be tokoa tao amin&#39;ny Twitter, izay azo aràhana amin&#39;ny alàlan&#39;ny teny fototra  <a href="http://search.twitter.com/search?q=%23leydemedios">#leydemedios [es]</a> sy <a href="http://search.twitter.com/search?q=%23leymedios">#leymedios [es]</a> (lalànan&#39;ny media).</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/20/3911/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Arzantina: Misaona an&#039;i Mercedes Sosa mpihira</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/10/3813/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/10/3813/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 10 Oct 2009 07:29:32 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Lila</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Argentina]]></category>
		<category><![CDATA[Mozika]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>
		<category><![CDATA[Zavakanto & Kolontsaina]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=3813</guid>
		<description><![CDATA[MpanoratraJorge Gobbi  &#183; Nandika Lila &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Anankiray tamin&#39;ireo vaovao lehibe tamin&#39;ny faran&#39;ny herinandro lasa teo ny fahafatesan&#39;ilay mpihira arzantina Mercedes Sosa tamin&#39;ny 04 oktobra, anankiray amin&#39;ireo mpihira manana ny maha izy azy any Amerika Latina.   Nambaran&#39;ny fampahalalam-baovao rehetra tany Arzantina ity vaovao ity, ary nandefa mivantana [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/jorge-gobbi/">Jorge Gobbi</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/lila/'>Lila</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/10/07/argentina-mourning-the-death-of-folk-singer-mercedes-sosa/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Anankiray tamin&#39;ireo vaovao lehibe tamin&#39;ny faran&#39;ny herinandro lasa teo ny fahafatesan&#39;ilay mpihira arzantina Mercedes Sosa tamin&#39;ny 04 oktobra, anankiray amin&#39;ireo mpihira manana ny maha izy azy any Amerika Latina.   Nambaran&#39;ny fampahalalam-baovao rehetra tany Arzantina ity vaovao ity, ary nandefa mivantana ny fiandrasam-paty nandritra ny tontoloandron&#39;ny alahady ny fampahalalam-baovao maro.</p>
<div id="attachment_100016" style="width: 410px;"><a href="http://www.flickr.com/photos/29835102@N00/3984723042/"><img title="ms2" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/10/ms2.jpg" alt="Photo by Basilievich and used under a Creative Commons license." width="400" height="266" /></a> Saripikan&#39;i Basilievich arovan&#39;ny Creative Commons</div>
<p>Araka ny efa nampoizina dia mpitoraka bilaogy maro no niresaka ny fahalasanan&#39;ity mpanakanto ity.  Namoaka lahatsary sy hira ny ankamaroan&#39;izy ireo ho fahatsiarovana azy. Ny hafa kosa nanoratra fohifohy mikasika ity andro manjombona ity. Ohatra, tao amin&#39;ny bilaogy <em><a href="http://entrecolycollechuga.blogspot.com/2009/10/mercedes-sosa-solo-le-pido-dios.html">La Cocina Plural [es]</a></em>, no nanoratan&#39;i Tomy:</p>
<blockquote><p>Tus acciones, tus palabras, tus canciones y tu voz despertaron alguna conciencia social…( algunas siguen dormidas), te echaremos de menos para siempre, que descanses allí donde estés</p></blockquote>
<div>Ny hetsika nataonao, ny teninao, ny hiranao sy ny feonao no namoha fahatsiarovan-tena sosialy… (mbola rendremana aza ny sasany), hahatsiaro anao foana izahay, mandria am-piadanana na aiza na aiza hisy anao.</div>
<div id="attachment_100017" style="width: 410px;"><a href="http://www.flickr.com/photos/blmurch/3980836216/"><img title="ms1" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/10/ms1.jpg" alt="Mourning waiting in line to pay their respects to Mercedes Sosa. Photo by blmurch and used under a Creative Commons license." width="400" height="267" /></a> Filaharam-pisaonana hanome mari-panajana an&#39;i Mercedes Sosa. Saripikan&#39;i blmurch arovan&#39;ny Creative Commons license.</div>
<p>Namoaka famintinana fohy nilaza ny zava-nisy tamin&#39;ny andro nahafatesany ny bilaogy sasany. Ny bilaogy <em><a href="http://lacarabina.wordpress.com/2009/10/05/mercedes-sosa-murio-durante-la-madrugada-del-domingo">La Carabina [es]</a></em> no nanoratra fa:</p>
<blockquote><p>desde que se conoció su muerte (producida en la madrugada del domingo), sus admiradores han guardado pacientemente horas de fila para acceder al velatorio organizado en el salón de los Pasos Perdidos del Congreso, un honor sólo reservado para las más importantes personalidades políticas y culturales.</p></blockquote>
<div>Vao naheno ny fahafatesany ireo mpankafy (tamin&#39;ny alahady vao maraina be) dia nandeha nilahatra nandritra ny ora maro hahazo hiditra ao amin&#39;ny fiandrasana azy ao amin&#39;ny Salle des Pas Perdus an&#39;ny kongresy, izay fanomezam-boninahitra natokana ho an&#39;ny mpanao politika ambony sy ireo mpanakanto malaza ihany</div>
<p>Nahazo hafatra be dia be ny vohikalan&#39;ity mpihira ity taloha sy taorian&#39;ny nahafatesany, satria niharatsy hatrany ny toe-pahasalamany. Nanoratra teny fampionona ao amin&#39;ny takelaka Facebook an&#39;i Mercedes Sosa koa ireo mpankafy azy.</p>
<div>
<h4><a title="Posts by Jorge Gobbi" href="http://globalvoicesonline.org/author/jorge-gobbi/">Jorge Gobbi</a></h4>
</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/10/3813/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Arzantina: Manao izay hanakatonana bolongana ny vondrona media Clarín</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/08/09/2946/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/08/09/2946/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 09 Aug 2009 08:08:44 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Argentina]]></category>
		<category><![CDATA[Espaniola]]></category>
		<category><![CDATA[Lalàna]]></category>
		<category><![CDATA[Media]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=2946</guid>
		<description><![CDATA[MpanoratraJorge Gobbi  &#183; Nandika Jentilisa &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 

Volana vitsivitsy lasa izay ny Global Voices no namoaka lahatsoratra miresaka momba ny vondrona fampahalalam-baovao marolafy arzantina hoe Clarín izay nanery ny YouTube hanakatona ireo mpikambana mampiasa ny rakikira an-tsary avy amin&#39;ny programany vaovao ka mampiasa ireny ho toy ny hoe azy [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/jorge-gobbi/">Jorge Gobbi</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/08/08/argentina-clarin-media-group-closes-blog/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><div id="single" class="entry">
<p>Volana vitsivitsy lasa izay ny Global Voices <a href="http://globalvoicesonline.org/2009/05/27/argentina-clarin-media-group-forces-removal-of-videos/">no namoaka lahatsoratra miresaka momba ny vondrona fampahalalam-baovao marolafy arzantina hoe Clarín</a> izay nanery ny YouTube hanakatona ireo mpikambana mampiasa ny rakikira an-tsary avy amin&#39;ny programany vaovao ka mampiasa ireny ho toy ny hoe azy ny rakikira, nefa ny ankamaroany dia mitsikera ny vondronasa Clarín. Ankehitriny, manomboka manenjika ny bolongana <em><a href="http://www.quetepasaclarin.com/"><em>Qué Te Pasa Clarín? [es]</em></a></em> (Inona no mahazo anao ry Clarín), izay mitsikera ny fomba fampitany vaovao, araka ny lalàna indray io vondronasa io.</p>
<p>Manery ny bolongana hikatona ity fitoriana ity noho ny filazana ny nikitikitihany marika voapetraka. Mikatona, farafaharatsiny vonjimaika, ny bolongana ankehitriny noho ny mety hisian&#39;ny fitakiana onitra na sazy ekonomika hafa ataon&#39;ny rafi-pitsarana Arzantina aminy. Na izany aza dia mihevitra nympamaham-bolongana Arzantina fa antony hafa no nametrahana fitoriana.</p>
<p>Araka ny filazan&#39;ny mpanangana ny bolongana <em>Inona no mahazo anao ry Clarín? [es]</em>, dia notazonina ny pejy ankapobeny, tsy nalefa an-tserasera ny ambiny “noho ny fitoriana nataon&#39;ny iray amin&#39;ny orinasa mandrafitra ny vondrona Clarín tamin&#39;ny bolongana sy ny fanerena mahazo azy ireo hametra ny fidiana amin&#39;ny votoaty rehetra nivoaka nandritra ny telo volana farany.”</p>
<p>Nilaza ny bolongana <em><a href="http://alt1040.com/2009/08/al-grupo-clarin-no-le-gusta-que-le-critiquen">ALT1040 [es]</a></em>, fa “nitaky ny hanakatonana ny bolongana ny vondrona (Clarín) satria marika voapetraka ny teny hoe Clarín ka tsy misy olon-kafa mahazo mampiasa azy ho sehatra. Ny antony mazava dia ny hampangina mpanao gazety iray mpitsikera azy ireo.” Ao amin&#39;ny bolongana <em><a href="http://mundo-perverso.blogspot.com/2009/08/urgente-censuraron-que-te-pasa-clarin.html">Mundo Perverso [es]</a></em>, no anoratan&#39;i Diego F. :</p>
<blockquote><p>La cuestión es que la gente del pequeño y mediano monopolio ha decidido llevar un paso más allá el embate contra los blogs y ahora luego de aprietes e intimaciones judiciales obligaron a dar de baja el sitio. Así como lo leen: un hecho de censura consumado. Utilizando su poder económico y sus equipos de abogados se la agarraron contra los que denunciamos sus tropelías.</p></blockquote>
<div class="translation">Ny olana dia nanapa-kevitra ny handeha lavitra kokoa noho ny ady amin&#39;ny bolongana ireto tompomenakely ireto ka maneritery amin&#39;ny alalan&#39;ny fitsarana sy mandrahondrahona ihany koa hanakatona ny vohikala. Araka ny hamakiana azy dia hita fa mandady ny trambon&#39;ny sivana. Enjehin&#39;izy ireo noho ny fahefany ara-toe-karena sy ny fananany ekipana mpisolovava izay mitatitra ny fihoaram-pahefana ataon&#39;izy ireo.</div>
<p>Nanokatra bolongana vaovao antsoina hoe <em><a href="http://www.guotpasshornet.blogspot.com/">Guotpasshornet [es]</a></em> indray ireo nanangana ny <em>Inona no mahazo anao ry Clarín?</em> hanangonany izay fiantraikan&#39;ity raharaha ity, toy ny rohin&#39;ireo vohikala hafa miresaka momba ity lohahevitra ity. Efa misy lisitra lava dia lava voarindra moa ary mbola hiampy isan&#39;andro izany.</p>
<p>Niainga avy tamin&#39;ny fifandraisana marisarisa nisy teo amin&#39;ny governemanta arzantina sy ny vondrona Clarín moa ny anaran&#39;ny bolongana. Ny fehezantenin&#39;ny filoha teo aloha <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Nestor_Kirchner">Néstor Kirchner</a> nandritra ny kabary nilazany ny tsy fankasitrahany ny fomba fitateran&#39;ny gazetin&#39;ny Clarín ny fitantanan&#39;ny governemantan&#39;ny vadiny Cristina Fernández de Kirchner manao hoe, “Inona no mahazo anao ry Clarín, Sorena angaha ianao?” no nakana ny anaran&#39;io bolongana io.</p>
<h4><a title="Posts by Jorge Gobbi" href="http://globalvoicesonline.org/author/jorge-gobbi/">Jorge Gobbi</a></h4>
</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/08/09/2946/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Iran: Voafonja ny mpianatra manohitra ny fandevenana ireo maty maritiora</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/02/26/1720/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/02/26/1720/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 26 Feb 2009 12:21:04 +0000</pubDate>
		<dc:creator>koloina</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Ankapobeny]]></category>
		<category><![CDATA[Argentina]]></category>
		<category><![CDATA[Cyber-Activism]]></category>
		<category><![CDATA[Fahalalahàna miteny]]></category>
		<category><![CDATA[Fanabeazana]]></category>
		<category><![CDATA[Fanoherana]]></category>
		<category><![CDATA[Farsi]]></category>
		<category><![CDATA[Governance]]></category>
		<category><![CDATA[Grika]]></category>
		<category><![CDATA[Iran]]></category>
		<category><![CDATA[Iraq]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Tantara]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>
		<category><![CDATA[Zon'olombelona]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=1720</guid>
		<description><![CDATA[Mihoatra ny 70 ireo mpianatra avy ao amin’ny anjerimanontolo Amir Kabir tao Teheran no voasambotra androany, Talata 24 Febroary, rehefa nanao ny fihetsiketsehana  manohitra ny famindrana razana maty maritiora tsy fantatra anarana tamin’ny adin’ny Iraka sy Iran izay alevina ao amin’ny toeran’ny anjerimanontolo. Jereo ny horonantsarin'ireo mpanao fihetsiketsehana sy ny fihetsika voalohany ao amin'ny tontolon'ny bolongana (blogosphere)]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/hamid-tehrani/">Hamid Tehrani</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/koloina/'>koloina</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/02/24/iran-students-protesting-against-martyrs-re-burial-are-jailed/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><div class="hidden-trigger" onclick="Effect.toggle('hidden-categories','blind')"><img title="see all categories" src="http://globalvoicesonline.org/_p/img/tmpl/clear.gif" alt="" /></div>
<div id="single" class="entry">
<p><img class="alignleft size-full wp-image-57955" title="ak11" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/02/ak11.jpg" alt="ak11" width="320" height="240" /></p>
<p>Mihoatra ny 70 ireo mpianatra avy ao amin’ny anjerimanontolo Amir Kabir tao Teheran <a href="http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/7907276.stm">no voasambotra</a> androany, Talata 24 Febroary, rehefa nanao ny fihetsiketsehana  manohitra ny famindrana razana maty maritiora tsy fantatra anarana tamin’ny <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Iran%E2%80%93Iraq_War">adin’ny Iraka sy Iran</a> izay alevina ao amin’ny faritry ny anjerimanontolo. Efa nampiely sary sy horonantsary maro dia maro mahakasika ity hetsik’izy ireo ity ny mpianatra ao amin’ny tranok’lam-baovao antsoina hoe <a href="http://www.autnews.com/">Amir Kabir News</a>. Nitatitra ity toe-draharaha ity ny mpitoraka bolongana maro, izay mampiseho karazana firehan-kevitra ary mitondra tantara manokana.</p>
<p>Eto ambany dia misy ny horonantsary misy ny fihetsiketsehana tao amin’ny anjerimanontolo Amir Kabir, koa tamin’izany no nitondran’ireto mpianatra fanoharana ny governemanta iranianina ho toy ny Afghan Taliban ary nohiraihirain’izy ireo ny teny hoe:”Ambany miaraka amin’ny Taliban!”</p>
<p><object width="425" height="344" data="http://www.youtube.com/v/-BXKkLzbWak&amp;hl=cs&amp;fs=1" type="application/x-shockwave-flash"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/-BXKkLzbWak&amp;hl=cs&amp;fs=1" /><param name="allowfullscreen" value="true" /></object></p>
<p>Ao anatin’ity horonantsary hafa ity kosa dia naseho ireo miaramila “manao haza lambo ny mpianatra mpanao fihetsiketsehana”, araky ny vaovao avy amin’ny  <a href="http://www.autnews.com/">Amir Kabir News</a>:</p>
<p><object width="425" height="344" data="http://www.youtube.com/v/UytG8wByRIQ&amp;hl=cs&amp;fs=1" type="application/x-shockwave-flash"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/UytG8wByRIQ&amp;hl=cs&amp;fs=1" /><param name="allowfullscreen" value="true" /></object></p>
<p><a href="http://jdaneshjouee.blogspot.com/2009/02/blog-post_4709.html">Navoaka</a>n’ny mpitoraka blaogy maro, toy I Jdaneshjoo ny fanambarana nataon’ny Fikambanan’ny mpianatra Silamo avy amin’ny anjerimanontolo Amirk Abir mahakasika ity raharaha vao haingana ity. Tsy eken’ity fikambanana mpianatra ity mihintsy ny fanapahan-kevitry ny mpitondra fanjakana amin’ny fandevenana ireto maty maritiora tsy fantatra anarana ao amin’ny tany itoeran’ny anjerimanontolo, eritreretiny ihany koa fa fialana olana ho an’ny mpitandro ny filaminana izany mba hijanonan’izy ireo maharitra ao amin’ny anjerimanontolo, izay entina hamoretana ireo hetsika ataon’ny mpianatra.</p>
<p>Milaza I Ghomar Asheghane fa tian’ny mpitondra fanjakana avadika ho fasana ny toeram-pianarana eny amin’ny anjerimanontolo,  ary <a href="http://ghomaaar.blogspot.com/2009/02/blog-post_23.html">nanampy</a> ny resany izy [fa]:<em></em></p>
<div class="translation">Tsy afangaron’izy ireo akory ny anjerimanontolo sy ny fasana fa kosa ny tiany atao dia ny hamadika ny toeram-pianarana ho lasa fasana. Rehefa arahana ny vaovao dia betsaka ny mpianatra no tafiditra am-ponja, voarara tsy mahazo mandeha eny amin’ny anjerimanontolo ny mpianatra hafa…. Tsy avela mampianatra intsony ny profesora misongadina sasany ao amin’ny anjerimanontolo izay manana ny lenta ara-tsiantifika avo dia avo teo amin’ny tantarany ary [ny filoha] Ahmadinejad dia tsy miraika akory mifanena amin’ny mpianatra ary mamangy ny anjerimanontolo amin’ny andro fety, izay mampibaribary fa efa tonga ho fasana ny anjerimanontolo.</div>
</div>
<div id="single" class="entry">Milaza I Jomhour fa manohitra ity tetik’asa ity ny mpianatra satria nampiasain’ny mpitondra fanjakana ireo maty maritiora tamin’ny  ady mba ho fitaovana ahazoana ny tombotsoan’izy ireo  ara-politika. <a href="http://jomhour.info/2009/02/24/post-574.html">Manampy</a> ny resany izy fa ny tranok’ala  vaovaon’ny conservative Farsi dia mampiely tantara manao fiantsiana, ary tamin’ny farany dia voadaroka sy voasambotra ny mpianatra.</div>
<div class="entry">Manana fomba fijeriny hafa ny mpitoraka bolongana Hezbollah ary <a href="http://hezbollah.parsiblog.com/850235.htm">miteny </a>izy fa ny sasany amin’ireo mpianatra – izay mianatra eny amin’ny anjerimanontolo ka misaotra ny fanohanana ara-bola avy amin’ny fitondram-panjakana – dia nanomboka nihirahira hoe “Ambany miaraka amin’ny mpanao didy jadona”, “Ambany miaraka amin’ny Basijis”….Sady manao sarin-teny ihany, no manampy resaka ny mpitoraka blaogy manao hoe: eny fa na dia amin’izao andro izao aza dia mahamenatra ny miresaka momba ireo maty maritiora. Dia nofeheziny hoe:”Tsy fantatro aloha hoe aiza ho aiza no mety misy antsika ankehitriny ary inona no mety efa nitranga teo amin’ny tantarantsika raha toa ka tsy nandeha tamin’ny ady ireto olona maty maritiora”</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/02/26/1720/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>1</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Isiraely: Sary fanao amin&#039;ny rindrina Arzantiana any amin&#039;ny Kibbutz</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/21/1445/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/21/1445/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 21 Dec 2008 08:21:39 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Argentina]]></category>
		<category><![CDATA[Ethnicity]]></category>
		<category><![CDATA[Fantina]]></category>
		<category><![CDATA[Israel]]></category>
		<category><![CDATA[Zavakanto & Kolontsaina]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/21/1445/</guid>
		<description><![CDATA[ &#183; Nandika Jentilisa &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 

Israeli Mom no mitantara ny famangiany ny Kibbutz (karazana tanàna kely toy ny koperativa mahazaka tena) Or HaNer, izay maneho manokana ny hosodoko an-drindrina be velarana noforonin&#39;ireo mpanakanto Arzantineana Daniela Almeida sy Jose Kura. “Tamin&#39;ny taona 2007 no nanasana an&#39;i Kura sy Almeida hitsidika [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em> &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2008/12/20/israel-kibbutz-features-argentinean-murals/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><div id="single" class="entry">
<p><em>Israeli Mom</em> no mitantara ny famangiany ny Kibbutz (karazana tanàna kely toy ny koperativa mahazaka tena) Or HaNer, izay maneho manokana ny hosodoko an-drindrina be velarana noforonin&#39;ireo mpanakanto Arzantineana Daniela Almeida sy Jose Kura. “Tamin&#39;ny taona 2007 no nanasana an&#39;i Kura sy Almeida hitsidika ny kibbutz (natsangan&#39;ny mpifindra-monina jiosy avy any Arzantina) hanao hosodoko an-drindrina ny andavanandrom-piainana isan-karazany ao amin&#39;ny kibbutz,” <a href="http://www.israelimom.org/pictures/282/the-wall-murals-in-kibbutz-or-haner.html">hoy</a> <em>Israeli Mom</em>.</p>
<p><img class="aligncenter" src="http://www.israelimom.org/wp-content/uploads/2008/12/cimg0894-450x337.jpg" alt="Wall Murals (Sourced from www.israelimom.org)" /></p>
</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/12/21/1445/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Herinandron&#039;ny fampahalalana ny moana marenina: fomba hafa hampitan-kafatra</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/09/23/1036/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/09/23/1036/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 23 Sep 2008 09:40:22 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Argentina]]></category>
		<category><![CDATA[Espaniola]]></category>
		<category><![CDATA[Fanabeazana]]></category>
		<category><![CDATA[Fiteny]]></category>
		<category><![CDATA[Haisoratra]]></category>
		<category><![CDATA[Myanmar (Burma)]]></category>
		<category><![CDATA[Spain]]></category>
		<category><![CDATA[U.S.A.]]></category>
		<category><![CDATA[Video]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>
		<category><![CDATA[Zavakanto & Kolontsaina]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=1036</guid>
		<description><![CDATA[ &#183; Nandika Jentilisa &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Moa fantatrao fa maro amin&#39;ny moana izay mampita hevitra amin&#39;ny alalan&#39;ny fipeliky ny tanana, no mihevitra io fipeliky ny tanana io ho fiteniny voalohany ary ny teny voasoratra kosa ho fiteniny faharoa? Tsy nahalala aho manko fa soa ihany fa nahita ireo lahatsary ampolony [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em> &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2008/09/22/deaf-awareness-week-a-different-type-of-book-signing/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Moa fantatrao fa maro amin&#39;ny moana izay mampita hevitra amin&#39;ny alalan&#39;ny fipeliky ny tanana, no mihevitra io fipeliky ny tanana io ho fiteniny voalohany ary ny teny voasoratra kosa ho fiteniny faharoa? Tsy nahalala aho manko fa soa ihany fa nahita ireo lahatsary ampolony nasehon&#39;ny avy ao amin&#39;ny fikambanan&#39;ny moana manerantany, teo aho vao naheno ny momba io sy lohahevitra hafa tsy fantatro teo aloha. Hotontosaina mandritra ny herinandro farany amin&#39;ny volana septambra ny herinandro iraisam-pirenena natokana ho an&#39;ny moana marenina, ka mandritra izany fotoana izany no handefasako lahatsary mikasika ny moana marenina manerana ny tany, koa mino aho fa ainga tsara hahalalanao bebe kokoa momba io kilema iray io sy ny fiainan&#39;ireo olona miaina anatin&#39;io fahalemana io ireolahatsary manaraka ireo.(lahatsoaratra nadika jerena)<br />
Avy amin&#39;i Manos Cuenteras avy any Arizantina (mpiresaka amin&#39;ny alalan&#39;ny tanana)[es] ny lahatsary voalohany. Manararaotra ny Androm-pirenena ho an&#39;ny moana marenina tany Arizantina ry zareo hilazany amin&#39;ny mpamaky azy fa hivoaka tsy ho ela boky fitantarana amin&#39;ny alalan&#39;ny tanana sy amin&#39;ny teny Esipaniolona ho an&#39;ny ankizy. Ao amin&#39;ny fanehoan-kevitra momba ny rakikira an-dahatsary Esipaniolona mampiseho ireo olona mandika ny boky be mpividy manerantany tahaka ny Andrin&#39;ny tany (Pilliers de la Terre), Harry Potter, Rômeô sy Zolieta ary ny boky hafa ho amin&#39;ny firesahan-tanana Esipaniolona, no hanazavan&#39;ny mpampiasa ny YouTube ny fahasahiranan&#39;ny moana marenina mamaky sorateny satria tsy mifandraika loatra amin&#39;ny fiteniny andavanandro ny vakiany ao.<br />
Tsy teny iraisam-pirenena moa ny tenin&#39;ny tanana fa miankina amin&#39;ny teny ambava ihany. Maro ny firenena samy manana ny fanaovany azy ary matetika no tena samihafa tanteraka tahaka ny an&#39;ny Britanika sy ny any Etazonia na dia mitovy fiteny aza ireo firenena roa ireo. Azonao jerena eto ihany ny fampahafantarana bebe kokoa momba ny tenin&#39;ny tanana, ary hotantarain&#39;ny mpampiasa YouTube mergfkt amintsika ihany koa ny tantaran&#39;ny resaka amin&#39;ny alalan&#39;ny tanana Amerikana sy ny fiaraha-monin&#39;ny moana marenina amin&#39;ny ankapobeny.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/09/23/1036/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Arzantina:Nolavin&#039;ny loholona ny fampiakarana ny haba amin&#039;ny fanondranana ny vokatry ny fambolena</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/24/1162/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/24/1162/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 24 Jul 2008 02:04:11 +0000</pubDate>
		<dc:creator>avylavitra</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Argentina]]></category>
		<category><![CDATA[Asongadina]]></category>
		<category><![CDATA[Espaniola]]></category>
		<category><![CDATA[Fambolena]]></category>
		<category><![CDATA[Fanoherana]]></category>
		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=1162</guid>
		<description><![CDATA[MpanoratraJorge Gobbi  &#183; Nandika avylavitra &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Ny 17 jolay 2008 teo dia nolavin’ny Antenimieran-doholona Arzantina ny volavolan-dalàna natolotry ny Filoha Cristina Fernández de Kirchner mba hampiakarana ny haba alaina amin’ny fanondranana ny vokatry ny fambolena.
Nizara mitovy ho antsasany avy ny vato narotsak’ireo loholona, 36 nandany ary 36 nitsipaka, [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/jorge-gobbi/">Jorge Gobbi</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/avylavitra/'>avylavitra</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2008/07/18/argentina-senate-rejects-tax-hike-on-agricultural-export/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Ny 17 jolay 2008 teo dia nolavin’ny Antenimieran-doholona Arzantina ny volavolan-dalàna natolotry ny Filoha <a href="http://fr.wikipedia.org/wiki/Cristina_Fern%C3%A1ndez_de_Kirchner ">Cristina Fernández de Kirchner</a> mba hampiakarana ny haba alaina amin’ny fanondranana ny vokatry ny fambolena.</p>
<p>Nizara mitovy ho antsasany avy ny vato narotsak’ireo loholona, 36 nandany ary 36 nitsipaka, i Julio Cobos, Filoha lefitra arzantina, izay voatendrin’ny Lalam-panorenana noho izany toerany izany ho filohan’ny antenimieran-doholona, ary tsy mifidy raha tsy sendra fitoviam-bato, dia nifidy ny hitsipaka ny governemanta izay misy azy rahateo.</p>
<p>Ity fifidianana ity, izay ny ampitson’io dia narahan’ny fanajanonana ilay “marimaritra 125″ avy amin’ny mpitondra arzantina, dia fandresena iray ho an’ny “tantsaha”, izay ivondronan’ireo tompom-pananana vaventy, ireo mpiompy madinika, ary ireo orinasa manofa tany mba hambolena soza, izay manome ny ampahatelon’ireo fanondrànana avy aty Arzantina ka amidy lafo noho ny fiakaran’ny filàna eran-tany. Ity tsy fahombiazan’ny filoha ity dia fiandohan’ny olana pôlitika anaty izay tsy mbola fantatra izay ho vokany ho an’ny Governemanta arzantina, izay raha ny tokony ho izy dia mbola manana telo taona hiasana.</p>
<p>Ny blaogy <a href="http://www.vivaelcampo.com/%C2%A1viva-la-patria/2008/07/17/#more-119">Viva el Campo</a> [<em>amin’ny teny espagñola</em>] dia nankalaza ity fanapahan-kevitra ity tamin’ny kiaka hoe “Ho ela velona anie ny tanindrazana”, ary mitatitra ny fotoana tao amin’ny Antenimieran’doholona izay nitsipaka ity volavolan-dalàna ity.</p>
<p>I <a href="http://paroagropecuario.blogspot.com/2008/07/la-victoria-esta-llena-de-padres-la.html">Paro Agropecuario</a> [<em>amin’ny teny espagñola</em>] dia mandefa antso ho fanangànana firenena mendrika iray, ary maniry ny mba hamitàn-dramatoa Filoha ny fe-potoam-piasana nahalàny azy – na dia avy amin’ny fanoherana aza ny tenany -, valin-teni-na tia tanindrazana ho setrin’ireo fiampangàna fikotrehana “fanonganam-panjakana” voizin’ireo mpomba ny governemanta rehefa miresaka ny mpanao fihetsiketsehana mitsipaka ity fanavaozana ity.</p>
<p>I <a href="http://blogs.clarin.com/ciudadanos-participando/2008/7/17/a-kirchner-llego-su-waterloo">Ciudadanos Participando</a> [<em>amin’ny teny espagñola</em>] dia nanoratra hoe “Nahazo ny anjara Waterloo-ny i Kirchner ”.</p>
<p><a href="http://mendietaelrenegau.blogspot.com/2008/07/y-ahora-ahora-s-qu-hacemos.html">Mendieta el Renegau</a> [<em>amin’ny teny espagñola</em>], mankasitraka ny fisiam-pomba fijery maro ao anatin’ny antokon’ny maro an’isa, dia mangataka ny mba handraisana amin’ny fo tony ilay fanapahan-kevitr’i Julio Cobos [izay tsy mba péroniste, toa an-dramatoa Filoha, fa tena mpiara-mitolona ilaina tokoa], ary tsy miala ao anaty Governemanta.</p>
<p>I <a href="http://homo-economicus.blogspot.com/2008/07/preguntas.html">Homo Economicus</a> [<em>amin’ny teny espagñola</em>] dia manontany tena ny amin’izay ho fiantraikan’ity fanajanoana ny volavolan’ny governemanta ity eo amin’ny lafiny toekarena, indrindra indrindra eo amin’ny vidin-tsakafo [be tombom-barotra, ny fambolena soza ka nàka ny toeran’ny fambolena vokatra fihinana hafa].</p>
<p>Ny <a href="http://desdegambier.blogspot.com/2008/07/perdimos-nosotros.html">Blog del Ingeniero</a> [<em>amin’ny teny espagñola</em>] dia mihevitra fa raha ny zava-misy marina dia samy voa ny rehetra ao anatin’ity fifandirana lava efa ho efa-bolana ity. Ao amin’ny <a href="http://artepolitica.com/lugar-para-putear-al-cleto/">Arte Política</a> [amin’ny teny espagñola], mpikambana iray no nandefa antso ao anatin’ny hàfany ny mba handranitan’ireo mpandray anjara (hanompàna) an’i “Cleto” (Julio Cobos) : na dia teo aza ny lohateniny feno fandranitana (”Pejy iray ho fanompàna an’i Cleto”), ity hafatra ity dia toerana iray iadian-kevitra momba ny anjara noraisin’i Cobos tamin’ny tsy fampandaniana ilay volavolan’ny fitondrana.</p>
<p>Ny gazety <em>La Nación</em> dia manana takelaka amin’ny Aterineto mitondra ny lohateny “<a href="http://soycorresponsal.lanacion.com.ar/">Soy Corresponsal</a> “, ka ireo mpamaky azy dia afaka mametraka lahatsoratra sy sary ao: ny fifidianana nataon’ny Antenimieran-doholona no mitàna toerana betsaka ao, isan’andro vaky.</p>
<p>Tsy dia misy ambara firy ireo blaogy amin’ny fiteny anglisy, nefa na izany aza dia misy azo vakiana momba azy ity ihany ao amin’ny <em><a href="http://understandargentina.blogspot.com/2008/07/kirchner-reign-has-ended-cobos.html">Understanding Argentina</a></em>; <em><a href="http://www.bythefault.com/2008/07/17/cristina-fernandez-de-kirchner-rebuffed-on-her-export-taxes-gano-el-campo/">By The Fault</a></em> sy <em><a href="http://www.opendemocracy.net/article/argentina-a-crisis-of-riches">Open Democracy</a></em>.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/24/1162/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>2</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Niara-niravoravo nohon&#039;ny fahafahan-dRtoa Ingrid Betancourt ny faritry Amerika iray manontolo</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/04/1094/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/04/1094/#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 04 Jul 2008 08:51:11 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Tomavana</dc:creator>
				<category><![CDATA[Ady & Fifandirana]]></category>
		<category><![CDATA[Argentina]]></category>
		<category><![CDATA[Asongadina]]></category>
		<category><![CDATA[Bolivia]]></category>
		<category><![CDATA[Colombia]]></category>
		<category><![CDATA[Ecuador]]></category>
		<category><![CDATA[Espaniola]]></category>
		<category><![CDATA[Guatemala]]></category>
		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>
		<category><![CDATA[Ny maha-olona]]></category>
		<category><![CDATA[Paraguay]]></category>
		<category><![CDATA[Peru]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=1094</guid>
		<description><![CDATA[MpanoratraEduardo Avila  &#183; Nandika Tomavana &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Niara-niravoravo tamin&#39;ny vahoaka Kôlômbiana ny faritry Amerika Atsimo [Latina] iray manontolo raha vao nahare ny vaovao fa Rtoa Ingrid Betancourt sy olona 14 hafa izay nalaina sy notazonina an-keriny no avotra. Rtoa Betancourt, teratany Amerikana 3 sy miaramila Kôlômbiana 11 no indray afaka taorian&#39;ny andram-panavotana nampitondraina [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/eduardo-avila/">Eduardo Avila</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/tomavana/'>Tomavana</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2008/07/04/americas-region-celebrates-rescue-of-betancourt-and-other-hostages/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Niara-niravoravo tamin&#39;ny vahoaka Kôlômbiana ny faritry Amerika Atsimo [Latina] iray manontolo raha vao nahare ny vaovao fa <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Ingrid_Betancourt">Rtoa Ingrid Betancourt</a> sy olona 14 hafa izay nalaina sy notazonina an-keriny no avotra. Rtoa Betancourt, teratany Amerikana 3 sy miaramila Kôlômbiana 11 no indray afaka taorian&#39;ny andram-panavotana nampitondraina ny anarana teti-panorona hoe “Jaque.” Mpiblaogy avy amin&#39;ny firenen-drehetra any Amerika Atsimo no indray miara-miravoravosy mizara ireo fihetseham-pony.</p>
<p><strong>Ekoatera</strong> - <em>Cronica Cero </em><a href="http://cronicacero.blogspot.com/2008/07/libre-libre-ingrid-mil-veces-libre.html">manoratra ny lafiny fanoharana [icon, icône] mikasika an-dRtoa Betancourt</a> :</p>
<blockquote><p>LIBRE. Así, con mayúsculas. (…) Betancourt alcanzó una imagen mundial, universal. (…) Abrimos periódico con ella y nos regocijamos con su liberación, nos hermanamos con los colombianos, con aquellos que buscan la paz antes que la confrontación. Betancourt es un ícono de la lucha contra el secuestro. Hoy, Colombia amanece diferente. Creo que el mundo, el que se relacionó y conmovió con su historia, también</p></blockquote>
<p class="translation">AFAKA. Amin&#39;ny sorabaventy ohatr&#39;izao. (…) Nanjary fanoharana manerana izao tontolo izao Rtoa Betancourt. (…) Nosokafanay ny gazety dia hitanay ny fahafahany, miombom-pifaliana amin&#39;ireo rahalahy sy anabavy Kôlômbiana izahay, ireo indrindra izay nikatsaka ny fandriam-pahalemana talohan&#39;ny fifanoherana. Fanoharana mikasika izay ny ady amin&#39;ny fakana olona an-keriny Rtoa Betancourt ankehitriny. Nifoha amin&#39;ny rivotra vaovao ry zareo Kôlômbiana androany. Ary heveriko ho toy izany koa izao tontolo izao, izay nitatitra ny tantarany sy tohin&#39;izany.</p>
<p><strong>Bolivia</strong> - <em>Carlos Gustavo Machicado Salas</em> avy ao amin&#39;ny <em>Guccio&#39;s</em> kosa <a href="http://guccios.blogspot.com/2008/07/un-da-feliz-para-el-mundo.html">mamakafaka ny fanambarana izay nataon-dRtoa Betancourt dieny izy afaka</a> :</p>
<blockquote><p>para mi lo más importante es el mensaje de amor y perdón que nos dio Ingrid, que rezo por los muertos y por los guerrilleros y además les ofreció su perdón. Después de las penurias y los maltratos que tuvo que vivir uno pensaría que solo tendría odio y rencor en su alma, pero no al contrario irradia una paz espiritual y un apego a Dios increíble. Realmente algo muy lindo y que a todos nos debería hacer reflexionar en relación a cual debe ser nuestra actitud frente a la vida.</p></blockquote>
<p class="translation">raha ny amiko manokana dia ny fitoriana fitiavana sy famelan-keloka nataon&#39;i Ingrid no lehibe indrindra, ny nilazany fa mivavaka hoan&#39;ireo rehetra nodimandry sy ireo mpiada anaty akata izy, sy ny namotsorany sahady ny helok&#39;izy ireo. Taorian&#39;ny fahasarotana sy ny herisetra izay nosedrainy, dia mety ho nihevitra isika fa fankahalàna sy lolom-po no nameno ny fanahiny, mifanohitra tamin&#39;izany anefa, fahatoniana ara-panahy sy fifikirana mafy mahagaga amin&#39;Andriamanitra, no taratra mamiratra avy ao aminy. Tena zavatra mahagaga loatra izay tokony hisarika antsika tsirairay handini-tena mihitsy izao.</p>
<p><strong>Arzantina</strong> - <em>Marian B</em> ao amin&#39;ny <em>Miscellaneous, Nonsensical and Unnecessary Ramblings</em> koa dia <a href="http://maberks.blogspot.com/2008/07/ingrid-estoy-escuchando-su-discurso-en.html">manindry mikasika ny fanambaran-dRtoaBetancourt</a> :</p>
<blockquote><p>Estoy escuchando su discurso en el aeropuerto y le tengo envidia a los colombianos por contar nuevamente con una política excelente, excepcional e<br />
increíble como ella. A Colombia le va a ir increíblemente bien si se presenta para las elecciones y la eligen.</p></blockquote>
<p class="translation">Eo am-pihainoana ny kabariny eto amin&#39;ny seranam-piaramanidina aho dia velom-paniriana ireo Kôlômbiana aho ny ahafahany indray miantehitra amina pôlitisiana tsara sy tokana an-tany ary mahatsikaiky toa azy. Tombotsoa lehibe hoan&#39;i Kôlômbia mihitsy raha toa ka mirotsaka ho kandida sy voafidy amin&#39;ny fifidianana filoham-pirenena manaraka izy.</p>
<p><strong>Gatemalà</strong> - <em>Prensa Negra</em> ravo satria <a href="http://prensanegragt.blogspot.com/2008/07/liberada-ingrid-betancourt.html">tsy nisy nidiran&#39;ny filoham-pirenena Venezoelana Hugo Chávez ity fanavotana ity</a> :</p>
<blockquote><p>Se logro el rescate de Betancourt, sin duda alguna, el secuestro mas controversial de los ultimos años de las FARC, y lo mejor de todo sin la ayuda de Chavez por que si hubiera tenido algo que ver con esto quien le oyera la trompa ahora al pizado!.</p></blockquote>
<p class="translation">Tsy misy fihambahambana fa ny fanavotana an-dRtoa Betancourt, vokatry ny fakana an-keriny nataon&#39;ny mpiady anaty akatan&#39;ny FARC no niteraka adihevitra indrindra nandritra izay taona maro lasa izay. Ary mahafinaritra fa tanteraka tsy nisy nitsofotsofohan&#39;i Hugo Chavez izany, raha tsy izany dia efa nieboebo indray eran&#39;izao tontolo izao ny lehilahy !</p>
<p><strong>Però</strong> - <em>Menoscanas</em> mikasika izay mety ho <a href="http://menoscanas.blogspot.com/2008/07/golpe-las-farc.html">fiantraikan&#39;izany amin&#39;ny vondron-tafika mpiady anaty akatan&#39;ny FARC</a> :</p>
<blockquote><p>Sonrisas de los ex rehenes evidencian uno de los golpes más duros a las FARC debido a que todos los ojos del mundo se encuentran sobre Colombia en este momento. El caso de Ingrid Betancourt es el más reconocido y las sonrisas y abrazos entre los ex rehenes y el reencuentro con sus seres queridos nos muestra como luego de largas pesadillas, uno puede despertar.</p></blockquote>
<p class="translation">Ny tsikitsiky mandravaka ny tavan&#39;ireo olona nohafahana dia mampiharihary fa isan&#39;izay fahavoazana lehibe indrindra nosedrain&#39;ny vondron-tafika mpiady anaty akata FARC hatramin&#39;izay izy ity nohon&#39;ny mason&#39;izao tontolo izao izay voasarika hijery ny zava-misy any Kôlômbia. Ny ohatry Rtoa Ingrid Betancourt no isan&#39;izay mazava indrindra ary ireo tsikitsiky sy orokoroka izay ifampizaran&#39;ireo olona voatana an-keriny nohafahana sy ireo fianakavian&#39;ny tsirairay dia mampiseho fa afaka taitra amin&#39;ny torimaso ihany, na dia tao aorian&#39;ny nofiratsy maharitra aza.</p>
<p><em>Diana Zorrilla</em> of <em>Morena Escribe [es]</em> <a href="http://morenaescribe.blogspot.com/2008/07/ingrid-betancourt-ya-es-libre.html">writes</a>:</p>
<blockquote><p>Ella se convirtió en el ícono del flagelo que han infligido las FARC al pueblo colombiano y su liberación junto con la de los otros catorce es una importante victoria moral para Colombia</p></blockquote>
<p class="translation">Nanjary fanoharana mikasika ny kapoka karavasy izay nataon&#39;ny FARC ny vahoakan&#39;i Kôlômbia Rtoa Ingrid Betancourt, ary ny fanafahana azy sy ireo olona 14 hafa mpiray fakana an-keriny taminy dia fandresena ara-môraly lehibe hoan&#39;i Kôlômbia.</p>
<p><strong>Paragoay</strong> — <em>Edwin Britez</em> ao amin&#39;ny <em>Derecho Viejo [es] </em>wrote about Betancourt earlier in December, and <a href="http://www.abc.com.py/blogs/post_view.php?bl_id=429&amp;id=d5e67ced15e86d994718b27caa9de6e7">returns with the good news spread throughout the country</a>:</p>
<blockquote><p>Me reconforta saber que hoy mucha gente salió a las calles de Asunción, por lo menos a expresar su contento con bocinazos, por la libertad de Ingrid. Muchas de ellas son mujeres. Hoy, todos somos de alguna manera, un poco más libres que antes.</p></blockquote>
<p class="translation">Nankaheritena ahy ny nahita fa nohon&#39;ny fanafahana an-dRtoa Ingrid Betancourt, dia mponina maro no nivoaka tany an-dalambe mba hanambara ny hafaliany amin&#39;ny alalan&#39;ny fampandrenesan&#39;ny fiarakodia. Vehivavy ny maro tamin&#39;izy ireny. Azo ambara fa androany, dia mihoatra ny omaly ny fahafahantsika tsirairay.</p>
<p><span style="font-size: x-small;"><a href="http://www.flickr.com/photos/24633196@N00/2428674098/">Sary tapaka</a> nindramina tamin&#39;i <em>Pixiduc</em></span></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/07/04/1094/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Arzantina: Tsy masaka izany fiaran-dalamby haingam-pandeha izany</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/05/18/983/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/05/18/983/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 18 May 2008 13:48:10 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Argentina]]></category>
		<category><![CDATA[Espaniola]]></category>
		<category><![CDATA[Fantina]]></category>
		<category><![CDATA[Travel]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=983</guid>
		<description><![CDATA[ &#183; Nandika Jentilisa &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Efa vonona ny soritr&#39;asa fampitohizana amin&#39;ny alalan&#39;ny fiaran-dalamby haingam-pandeha ny tanànan&#39;i Buenos Aires sy Rosario ary Córdboa izay mitentina 4 miliara dollars ety ampanombohana. Manolotra lisitra lavabe ny antony ilazany fa hevitra tsy masaka io soritr&#39;asa io ary hanimba vondron&#39;olona maro isan-kazarany. [es]
]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em> &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://www.globalvoicesonline.org/2008/05/17/argentina-high-speed-train-a-bad-idea/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Efa vonona ny soritr&#39;asa fampitohizana amin&#39;ny alalan&#39;ny fiaran-dalamby haingam-pandeha ny tanànan&#39;i Buenos Aires sy Rosario ary Córdboa izay mitentina 4 miliara dollars ety ampanombohana. Manolotra lisitra lavabe ny antony ilazany fa hevitra tsy masaka io soritr&#39;asa io ary hanimba vondron&#39;olona maro isan-kazarany. [es]</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2008/05/18/983/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>
