<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Global Voices teny Malagasy &#187; Politika</title>
	<atom:link href="http://mg.globalvoicesonline.org/category/topics/politics/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://mg.globalvoicesonline.org</link>
	<description>Manangam-peo izao tontolo izao. Renao ve?</description>
	<lastBuildDate>Fri, 04 Dec 2009 07:34:52 +0000</lastBuildDate>
	<generator>http://wordpress.org/?v=2.8.4</generator>
	<language>en</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
			<item>
		<title>Horonantsary: Atsaharo ny herisetra atao amin&#039;ireo vehivavy maneran-tany</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/12/01/4319/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/12/01/4319/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 01 Dec 2009 06:23:22 +0000</pubDate>
		<dc:creator>candy</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Ankapobeny]]></category>
		<category><![CDATA[Chile]]></category>
		<category><![CDATA[Cyber-Activism]]></category>
		<category><![CDATA[Dominican Republic]]></category>
		<category><![CDATA[Espaniola]]></category>
		<category><![CDATA[Fahasalamàna]]></category>
		<category><![CDATA[Fanoherana]]></category>
		<category><![CDATA[Gender]]></category>
		<category><![CDATA[Kenya]]></category>
		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>
		<category><![CDATA[Mexico]]></category>
		<category><![CDATA[Peru]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Spain]]></category>
		<category><![CDATA[Video]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>
		<category><![CDATA[Zon'olombelona]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=4319</guid>
		<description><![CDATA[Anio, faha-25 Novambra no andro iraisam-pirenena Iadiana amin'ny Herisetra Atao amin'ny Vehivavy, ary amin'ny alalan'ny horonantsary no anehoan'ny olona maro  sy fikambanana maneran-tany ny fanirian'izy ireo hampiato ny herisetra ary koa ny ezaka entin'izy ireo hanamafisana fa manana tontolo afaka iainana am-piadanana ny vehivavy.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/juliana-rincon-parra/">Juliana Rincón Parra</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/fcandy/'>candy</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/11/25/video-end-violence-against-women-around-the-world/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><div id="single" class="entry">
<p>Anio, faha-25 Novambra no andro iraisam-pirenena Iadiana amin&#39;ny Herisetra Atao amin&#39;ny Vehivavy, ary amin&#39;ny alalan&#39;ny horonantsary no anehoan&#39;ny olona maro  sy fikambanana maneran-tany ny fanirian&#39;izy ireo hampiatoana ny herisetra ary koa ny ezaka entin&#39;izy ireo hanamafisana fa manana tontolo afaka iainana am-piadanana ny vehivavy.</p>
<div id="attachment_108214" class="wp-caption aligncenter" style="width: 310px;"><a href="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/11/2498526016_7512e16a87_b.jpg"><img class="size-medium wp-image-108214" title="words as violence must break SILENCE" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/11/2498526016_7512e16a87_b-300x113.jpg" alt="words as violence must break SILENCE by circo de invierno" width="300" height="113" /></a></p>
<p class="wp-caption-text"><small><a rel="cc:attributionURL" href="http://www.flickr.com/photos/circo_de_invierno/">Sary avy amin&#39;i  circo_de_invierno</a>, tao amin&#39;ny  Flickr mampiasa ny  <a href="http://creativecommons.org/licenses/by/2.0/">CC BY 2.0</a>.</small></p>
<p class="wp-caption-text">ny teny momba ny herisetra dia tsy maintsy hanafoana ny FAHANGINANA</p>
</div>
<div style="text-align: center;"><small><a rel="cc:attributionURL" href="http://www.flickr.com/photos/circo_de_invierno/">http://www.flickr.com/photos/circo_de_invierno/</a> / <a rel="license" href="http://creativecommons.org/licenses/by/2.0/">CC BY 2.0</a></small></div>
<p>UNIFEM, ao amin&#39;ny <a href="http://www.youtube.com/user/SayNoToViolence">Manaova Tsia amin&#39;ny Herisetra</a><a href="http://www.youtube.com/user/SayNoToViolence"> ao amin&#39;ny Youtube </a> dia efa nanao fanadihadiana ny <a href="http://saynotoviolence.org/">sasany amin&#39;ireo fanapahan-kevitra raisina maneran-tany</a> mba hampiatoana ny fanaovana herisetra noho ny tsy fitoviana. <a href="http://www.youtube.com/watch?v=Vzh-faI1QrM">Ny horonantsary voalohany</a> dia mampiseho ny Lisean-jazavavy Ngara ao Nairobi, Kenya, izay andrisihana ireo tovovavy hanao Tsia amin&#39;ny Herisetra, hijoro hitaky  ny zon&#39;izy ireo ary koa ny fomba hiadiana amin&#39;ny fanolanana, fanafihana, fandrahonana ary ireo endrika hafa hisehoan&#39;ny herisetra noho ny tsy fitoviana:</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="261" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/Vzh-faI1QrM&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="261" src="http://www.youtube.com/v/Vzh-faI1QrM&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Any Kenya koa, manana Toeram-Panarenana ireo niharan&#39;ny Herisetra ny tobim-pitsaboana nasionalin&#39;ny Kenyatta, izay azon&#39;ireo vehivavy sy ny zanany andehanana ary hikarakarana azy ireo noho ny herisetra nahazo azy ireo. Ato amin&#39;ity <a href="http://www.youtube.com/watch?v=cfc1TarQo3Q">horonantsary</a> manaraka ity, mitantara ny fiainana ao amin&#39;ilay toeram-pitsaboana izy ireo, ny tontolo iainana misy azy ireo, ary maneho hevitra koa ireo vehivavy niharan&#39;ny herisetra:</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="261" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/cfc1TarQo3Q&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="261" src="http://www.youtube.com/v/cfc1TarQo3Q&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Any Peru, eo am-pikarakarana fihetsiketsehana sy fanangonam-bahoaka ny<a href="http://www.youtube.com/watch?v=Pjfk3LoGIUg"> fikambanana Flora Tristan</a> ho ana endrika hafa inoany fa mety hiteraka herisetra: ny fandàvana ny fahazoana maimaim-poana ireo fomba fanabeazana aizana sy ny lalàna vaovao nanapaka fa ny pilin&#39;ny ampitso (fanabeazana aizana vonjimaika)  dia tsy tokony hozaraina maimaim-poana.  Hanao fanentanana ho fanabeazana izy ireo any amina toeram-pitsangatsanganana any Lima ka hanome fanampim-panazavàna momba ny fanabeazana aizana, ary koa hizara pilin&#39;ny ampitso sy fitaovana fanabeazana aizana ho mariky ny fanoherana:</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="344" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/Pjfk3LoGIUg&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="344" src="http://www.youtube.com/v/Pjfk3LoGIUg&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Raha ny momba ny Amerika Latina sy ny Karaiba indray, nandefa ity horonantsary ity ny UN-INSTRAW ho ampahany amin&#39;ny fanentanana fisarihan-tsaina :</p>
<blockquote><p>Latinoamérica y el Caribe es un lugar peligroso para las mujeres. Más de 50 por ciento de las mujeres de la región han sido objetos de agresiones. En la República Dominicana, por ejemplo, 1,453 mujeres fueron asesinadas entre los años 2000 y 2008. En el marco del Día Internacional para la Eliminación de la Violencia Contra la Mujer, UN-INSTRAW lanza un nuevo video sobre la seguridad de las mujeres latinas y caribeñas.</p></blockquote>
<div class="translation">Toerana mampidi-doza ho an&#39;ny vehivavy i Amerika Latina sy  Karaiba. Maherin&#39;ny 50 isan-jaton&#39;ny vehivavy any an-toerana no iharan&#39;ny herisetra. Any amin&#39;ny Repoblika Dominikana ohatra, vehivavy 1 453 no novonoina teo anelanelan&#39;ny taona 2000 sy ny taona 2008. Ho an&#39;ny Andro Iraisam-pirenena Iadiana amin&#39;ny Herisetra Atao amin&#39;ny Vehivavy dia nandefa horonantsary momba ny fandriampahaleman&#39;ireo vehivavy Latina sy Karibeana ny UN-INSTRAW .</div>
<div class="translation"></div>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="261" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/ev1zix0yqG0&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="261" src="http://www.youtube.com/v/ev1zix0yqG0&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;color1=0x234900&amp;color2=0x4e9e00" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Any Espana, <a href="http://www.youtube.com/watch?v=7x59FDIeIcM">nandray anjara tamin&#39;ny seminera faha-dimy momba ny Fiarovan-tena amin&#39;ny herisetra ireo vehivavy</a>, ka tamin&#39;izay no nanoroana azy ireo ny fomba hiarovany tena raha miatrika toe-javatra mampidi-doza ry zareo. Ny kendrena amin&#39;io fanofanana io dia ny hahafahan&#39;izy ireo mampalemy mandritra ny fotoana fohy ilay mpanao herisetra mba hahafahan&#39;izy ireo mandositra ny loza.</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="344" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/7x59FDIeIcM&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="344" src="http://www.youtube.com/v/7x59FDIeIcM&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Ary avy any Chile, ilay <a href="http://www.myspace.com/coflaproducciones">mpanao Hip Hop COFLA</a> dia namoaka hira mitondra ny lohateny hoe Femicide. Raha eritreretina <a href="http://www.feministing.com/archives/002622.html">hampirisika ny herisetra atao amin&#39;ny vehivavy ny tononkira hip hop matetika</a>, ity mpanakanto ity kosa <a href="http://www.youtube.com/watch?v=tuBBX514sYo">namoaka hira</a> manameloka ny fomban&#39;ireo lehilahy manomboka amin&#39;ny  fanomezana tokim-pitiavana sy fiarovana ary tonga amin&#39;ny herisetra, daroka na famonoana mihitsy aza:</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="344" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/tuBBX514sYo&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="344" src="http://www.youtube.com/v/tuBBX514sYo&amp;hl=es_ES&amp;fs=1&amp;" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Nisy ezaka toy izany ve tany amin&#39;ny faritra na firenena misy anao? Mba ampafantaro anay amina fandefasan-kevitra ny fihetsiketsehana ataon&#39;ny fiaraha-moninao mba hanakanana ny herisetra atao amin&#39;ny vehivavy!</p></div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/12/01/4319/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Ejipta: Ny filoha Moubarak sy ny fiandrianan&#039;i Ejipta</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/28/4305/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/28/4305/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 28 Nov 2009 09:18:18 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Lila</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Cyber-Activism]]></category>
		<category><![CDATA[Egypt]]></category>
		<category><![CDATA[Fahalalahàna miteny]]></category>
		<category><![CDATA[Fifandraisana iraisam-pirenena]]></category>
		<category><![CDATA[Fifidianana]]></category>
		<category><![CDATA[Governance]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=4305</guid>
		<description><![CDATA[MpanoratraMarva Rakha  &#183; Nandika Lila &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Taorian&#39;ny lalao nifanandrinan&#39;i Ejipta sy Alzeria tany Soudan dia nanao fihetsiketsehana tany Zamalek nanoloana ny ambasady Alzeriana tao Le Caire ny mpankafy baolina kitra ejipsiana ny alakamisy alina sy ny zoma tolakandro. Ny zanaka lahin&#39;ny filoha, Alaa Moubarak, no nandranitra tao amin&#39;ny [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/marwa-rakha/">Marva Rakha</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/lila/'>Lila</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/11/24/egypt-president-mubarak-and-the-egyptian-dignity/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Taorian&#39;ny lalao nifanandrinan&#39;i Ejipta sy Alzeria tany Soudan dia nanao fihetsiketsehana tany Zamalek nanoloana ny ambasady Alzeriana tao Le Caire ny mpankafy baolina kitra ejipsiana ny alakamisy alina sy ny zoma tolakandro. Ny zanaka lahin&#39;ny filoha, Alaa Moubarak, no nandranitra tao amin&#39;ny fahitalavitra. Ny marainan&#39;ny asabotsy 21 novambra dia nikabary tao amin&#39;ny fivorian&#39;ny parlemanta (anankiroa: Antenimieram-bahoaka sy ny Filankevitra Shura) ny filoha Moubarak, ary nandritra izany na dia tsy niteny nivantana an&#39;i Alzeria aza izy dia nilaza fa ny fiandrianan&#39;ny Ejipsiana dia mifamatotra amin&#39;ny fiandrianan&#39;i Ejipta ary nivoady fa tsy handefitra mihitsy manoloana ireo maniratsira azy i Ejipta.</p>
<p><img title="mubarak 1" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/11/mubarak-1.jpg" alt="mubarak 1" width="769" height="482" /></p>
<p><a href="http://www.youtube.com/watch?v=tS5uti4yBEo">Ny Kabarin&#39;i Mubarak</a></p>
<p><a href="http://www.facebook.com/profile.php?id=517526799&amp;ref=ts"><em>Sarah Carr</em> </a>tsy resy lahatra tamin&#39;ny kabarin&#39;i Moubarak:</p>
<p><img title="Sarah Carr" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/11/mubarak-41.jpg" alt="Sarah Carr" width="499" height="153" /></p>
<div>Moubarak: “andraikitry ny firenentsika ny mampanaja ny mahaolona ireo terantanintsika any ivelan&#39;ny firenena. Manara-maso ny zon&#39;izy ireo isika ary miampanga ny herisetra sy ny fanitsakitsahana atao amin&#39;izy ireo&#8221; - dia mbola notohizany fa voahosihosy teo ambany fiahiantsika tato anatin&#39;ny faritr&#39;i Ejipta izany!</div>
<p><a href="http://www.facebook.com/Joussa?ref=ts"><em>Jasmine Aladdin</em> </a>mitazana fotsiny</p>
<p><img title="Jasmine Aladdin" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/11/mubarak-5.jpg" alt="Jasmine Aladdin" width="560" height="214" /></p>
<div class="translation">Iriko fatratra Andriamatoa filoha fa tsy resabe fotsiny izany hampiaka-pofona ny sasany. Iriko koa ny hampiatoan&#39;ny Ejipsiana any ivelany fanomezana anarana ratsy any ivelany an&#39;i Ejipta amin&#39;ny fanitsahana ny reharehany  fa hoe izay no fanorenany ny fiainany! Inona izany no avelantsika ankoatra ny fiandrianantsika?</div>
<p><a href="http://www.facebook.com/sharif.hafez?ref=ts"><em>Sharif Hafez</em> </a>mpanao famakafakana politika no mahatsikaritra ny fahendren&#39;ny filoha Moubarak raha niangavy ny parlemanta ho tony izy</p>
<p><img title="Sharif Hafez" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/11/mubarak-6.jpg" alt="Sharif Hafez" width="527" height="93" /></p>
<div class="translation">Lesona politika marina iny ho an&#39;ny rehetra; ny politika mantsy dia tsy ny fieritreretanao am-pahatezerana akory, fa ny fahaizanao tony sy milamina rehefa miteny - tsy mila faharesena hafa intsony isika!</div>
<p><a href="http://www.facebook.com/perwin.essam.ali?ref=ts"><em>Perwin Ali</em> </a>tsy faly tamin&#39;ny lohatenin&#39;ny BBC!</p>
<p><img title="Perwin Ali" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/11/mubarak-3.jpg" alt="Perwin Ali" width="535" height="198" /></p>
<div class="translation">Hay efa manomboka mahatsikaritra ny tandrefana, saingy heveriko fa mbola tsy mbola tsara ny fiheviny&#8230;jereo fotsiny ny lohateny! Ahoana no fandraisanao azy? Efa tsy resaka baolina intsony e. Raha midaroka ny resy ny mpandresy TAORIAN&#39;NY nahareseny azy dia TSY resaka baolina mihitsy io.</div>
<p><em>Dr. As`ad AbuKhalil</em> - Tezitra amin&#39;ny mpanao lalàna Egiptiana ny Arabo tezitra amin&#39;ny &#8220;fitehafana&#8221;</p>
<p>Inona no asan&#39;ny mpanao lalàna ejipsiana afa-tsy ny mitehaka ny kabarin&#39;ny filoha? Naman&#39;ny dadako ny sasany amin&#39;izy ireo ary nitehaka an&#39;i Nasser, avy eo nitehaka ho an&#39;i Sadat, ary izao indray mitehaka ho an&#39;i Moubarak. Fantatrao ve fa i Mustafa Khalil, ilay nitondra ny fanelanelanana tamin&#39;i Egipta hihavana amin&#39;i Israely dia tsy nivadika tamin&#39;i Nasser, ambanin&#39;i Nasser?</p>
<p><em>Zeinobia</em> <a href="http://egyptianchronicles.blogspot.com/2009/11/what-about-dignity-of-egyptians-inside.html">maniry</a> ny fiandrianan&#39;i Egiptiana ao Egipta</p>
<blockquote><p>Nolazain&#39;i Moubarak tamin&#39;ny kabariny nanoloana ny parlemanta sy ny Filankevitra Shura fa andraikitry ny fanjakana ny misahana ny Ejipsiana ivelan&#39;i Ejipta ary ny fiandrianan&#39;izy ireny dia avy amin&#39;ny fiandrianai Ejipta!!</p>
<p>Tsy hitako izy holazaina afa-tsy ny hoe :Andriamatoa Filoha, tsy niseho izao zavatra rehetra izao raha tena manana fiandrianana ny Ejipsiana sady omena toerana tsara ao Ejipta!!? Azafady mba teneno amin&#39;ireo noratrain&#39;ny polisy izany, azafady teneno indray izany amin&#39;ireo Ejipsiana an&#39;arivony any ivelany izay hiharan&#39;ny fanalam-baraka noho ny politika nataonao nandritra ny 28 taona izao. Andriamatoa filoha, azafady mba teneno amin&#39;ireo fianakavian&#39;ny niharam-boina sy namoy havana manodidina an&#39;i Israely izany, ho an&#39;ireo tao anatin&#39;ny fiaramanidina 990, ho an&#39;ireo tao anatin&#39;ny sambo Al Salam sy tao amin&#39;ny Badr I.</p></blockquote>
<h4><a title="Posts by Marwa Rakha" href="http://globalvoicesonline.org/author/marwa-rakha/">Marwa Rakha</a></h4>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/28/4305/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Malezia-Singapore: averina dinihana ny fifanarahana momba ny rano</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/26/4293/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/26/4293/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 26 Nov 2009 07:24:27 +0000</pubDate>
		<dc:creator>avylavitra</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Fifandraisana iraisam-pirenena]]></category>
		<category><![CDATA[Governance]]></category>
		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>
		<category><![CDATA[Malaysia]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Singapore]]></category>
		<category><![CDATA[Tontolo_iainana]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=4293</guid>
		<description><![CDATA[Singapore dia màka efa ho ny antsasaky ny filàny rano any amin'ny mpifanolo-bodirindrina aminy, Malaysia. Miisa roa goavana ny fifanarahany momba ny rano amin'i Malezia. Ny iray amin'ireny fifanarahana ireny dia ho tapitra afaka roa taona. Ny Praiminisitra teo aloha, avy amin'ny alalàan'ny blaoginy, dia manontany raha toa ny governemanta amin'izao fotoana mba mihevitra ny hamerina indray ny dinika mba hahatongavana amin'ny tolotra tsaratsara kokoa]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/mong/">Mong Palatino</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/avylavitra/'>avylavitra</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/11/22/malaysia-singapore-water-agreements-under-review/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><div id="single">
<p>Noho ny habeny sy ny toerana misy azy,i  Singapore dia màka efa ho ny antsasaky ny filàny rano any amin&#39;ny mpifanolo-bodirindrina aminy, Malaysia. Miisa roa goavana ny <a href="http://infopedia.nl.sg/articles/SIP_1533_2009-06-23.html">fifanarahany momba ny rano</a> amin&#39;i Malezia.</p>
<p><strong>Ny fifanarahan&#39;ny 1961</strong> provides ny fivarotana galonan-drano tsy voadio 350 tapitrisa isan&#39;andro amin&#39;ny vidiny 3 cents Maleziana ny 1,000 galona. Nanaiky koa i  Singapore fa hamatsy an&#39;i  <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Johor">Johor</a> (fanjakana Maleziana iray ao akaikin&#39;i Singapore) isan&#39;andro amina rano voadio amin&#39;ny sanda  50 cents ny 1,000 galona. <strong>Hifarana amin&#39;ny 2011 ity fifanarahana ity</strong>.</p>
<p>Ny fifanarahana tamin&#39;ny 1962 dia nanome alàlana an&#39;i Singapore hisintona rano tsy voadio avy amin&#39;ny reniranon&#39;i Johor. Ho setrin&#39;izay, mahazo famatsiana rano voadio isan&#39;andro avy any Singapore i  Johor. Fifanarahana manan-kery mandritry ny 99 taona.</p>
<p>Hifarana ilay fifanarahana voalohany amin&#39;ny 2011, <a href="http://chedet.co.cc/chedetblog/2009/11/water.html">Dr. Mahathir Mohamad, </a><a href="http://chedet.co.cc/chedetblog/2009/11/water.html"> Praiminisitra teo aloha </a> dia manontany ao amin&#39;ny blaoginy be mpanaraka tokoa raha toa ny governemanta amin&#39;izao fotoana mba mihevitra ny hamerina indray ny dinika momba &#8216;ilay fifanarahana mba hahatongavana amin&#39;ny tolotra tsaratsara kokoa:</p>
<blockquote><p>Tsy lavitra mihitsy ny 2011. Efa nihevitra ny hanalava na tsia  ny fifanarahan&#39;ny 2011 ve isika na hamerina hidinika fifanarahana vaovao iray momba ny rano? Hanao mahantra be fiantrana eto indray ve isika ka hivarotra rano tsy voadio amin&#39;ny  3 cents ny 1000 galona ho an&#39;ny mpanankarena mifanolo-bodirindrina amintsika?</p>
<p>Ny be fiantrana sy tsy be fanontaniana manindritsindrona dia làlana iray tsara ahazoana sakaiza. Nefa kosa mitondra inona amin&#39;ny vahoakan&#39;i Malezia.</p></blockquote>
<p>Kent Moo, mpitoraka blaogy, dia manamarika ny mpitondra teo aloha dia nanainga “<a href="http://kentmoo88.blogspot.com/2009/11/dr-m-on-selling-water-to-rich-pak-lahs.html">onjan&#39;eso</a> momba ny resaka fivarotana rano amin&#39;i  Singapore, ary izany fomba fanao izany dia mandrendrika ny mpandimby azy, Abdullah Ahmad Badawi.”</p>
<p>Ny hafatra nampidirin&#39;i Mahathir ao amin&#39;ny blaoginy, toy ny mahazatra, dia niteraka fanamarihana maro. i Abang Din dia mankasitraka ny <a href="http://chedet.co.cc/chedetblog/2009/11/water.html#comment-92220">famerenana indray ny dinika momba ny tolotra rano</a>:</p>
<blockquote><p>Tsy dia mifanaraka loatra amin&#39;ny tokony ho izy ny hanohizana mamatsy rano tsy voadio an&#39;i Singapore raha tsy mifanaraka velively amin&#39;izany ny tombontsoa azo avy aminy. Asa fandraharahana no ataontsika eto, dia aleo ho asa fandraharahana tokoa. Mazava loatra fa tsy maintsy mijery ny fifandraisantsika amin&#39;i Singapore isika, nefa tsy ao anaty safidy kosa ny hanohy fifanarahana sadasada tsy misy dikany.</p>
<p>Antenaiko fa hijery akaiky an&#39;io olana io ny governemantan&#39;i Malezia mba tsy hanome laza ratsy ny vahoakan&#39;i Malezia. An&#39;ny Maleziana rehetra ny rano tsy voadio, noho izany kendreho ho ara-drariny sy araka ny tokony ho izy ny fanapahan-kevitra.</p></blockquote>
<p>Ifanonline koa dia mihevitra fa ny vidin-drano hotapahana mandritry ny fifanarahana dia tokony hahitàna taratra <a href="http://chedet.co.cc/chedetblog/2009/11/water.html#comment-92224">ny sanda mihatra eny an-tsena amin&#39;izao fotoana</a></p>
<blockquote><p>Fahatsapana faran&#39;izay tsotra iraisan&#39;ny rehetra io. Na iza na iza doa tokony hahafantatra daholo fa raha misy fifanarahana vaovao hivarotana rano amin&#39;i Singapore, dia tokony hisy vidiny vaovao mifanaraka amin&#39;ny hita eo amin&#39;ny tsena amin&#39;izao fotoana. Malezia sy Singapore dia afaka miresaka ara-pomba diplaomatika momba io resaka rano io hahatongavana amina fifanarahana momba izay ho vidin-drano vaovao. Tsotra be izany izao, rehefa tsy lanin&#39;ny vavonin&#39;i Singapore ny vidiny, i Malezia kosa tsy tokony ho be filirony ka hivarotra ny rano amin&#39;ny vidiny varoboba.</p></blockquote>
<p>Weesg dia mino hoe <a href="http://chedet.co.cc/chedetblog/2009/11/water.html#comment-92267">vahaolana tsy mitanila</a> io raha toa ka tsy havaozina ilay fifanarahana voalohany mba hahaizan&#39;i Singapore mianatra mizaka tena.</p>
<blockquote><p>Manontany aho hoe nahoana no mipongatra izany ankehitriny. i Singapore efa nanao tsilian-tsofina fa hanadaboka ilay fifanarahana voalohany momba ny rano amin&#39;ny 2011. Rehefa mahatsapa i Malezia fa tsy izy mihitsy ny vidin-drano, ary i Singapore kosa faly hanadaboka ny fifanarahana, tsy tombontsoan&#39;ny andaniny sy ny ankilany ve izany? Raha tsy manana ranoVOADIO sahaza i  Singapore aorian&#39;ny 2011, an&#39;i Singapore manokana izany, sa tsy izany? Toy ny olona iray mikikitra mively soavaly maty.<br />
Izany eo ihany, faly aho hoe nandà ny tsy hanalava ilay fifanarahan&#39;ny 2011 i Malezia. Tsara ho an&#39;ny firenena roa tonta izany. Afaka mianatra mizaka tena koa i Singapore.</p>
<p>Tsara ny hampahalalàna ny olona fa rehefa fifanarahana dia fifanarahana (dia fifanarahana). Mianara manaiky an&#39;izay. Fidio am-pahendrena ny mpitondra anareo.</p></blockquote>
<p>Ny Ministeran&#39;ny Fampahalalam-baovao, Fifandraisana sy ny Zavakanto any Singaporedia namoaka  <a href="http://www.dfw-singapore.com/water_talks_final.pdf">bokikely iray tamin&#39;ny 2003</a> mba ho fanampim-panazavana momba ny resaka manodidina ny fifanarahana rano   Malezia-Singapore. Ao anatin&#39;io bokikely io, Singapore dia manindry mafy fa mifandanja tsara ny fifanarahana tamin&#39;ni Malezia raha ny tolotra rano no atao resaka.</p>
<blockquote><p>Ny olana momba ny rano tsy resa-bola fotsiny fa ny fisian&#39;i Singapore ho firenena manana fiandrianana mihitsy. Ireo Fifanarahana momba ny Rano dia tafiditra ao anatin&#39;ny Fifanarahana Fisintahana izay miantoka ny maha firenena manana ny fiandrianany an&#39;i Singapore. Raha azon&#39;i Malezia ovàna araka izay itiavany azy ny votoatin&#39;ny Fifanarahana momba ny Rano, dia mampametra-panontaniana koa ny momba ny fizakantenan&#39;i  Singapore. Izay no tena fototry ny fifandirana.</p>
<p>Ny olana dia tsy ny hoe ohatrinona no alohantsika, fa ny hoe ahoana no fomba nanapahana ny fanitsiana ny sanda. Ny Fifanarahana momba ny Rano dia ahitàna andalana manokana mikasika ny hoe rehefa fotoana manao ahoana no azo anitsiana ny sandany ary ahoana no hikajiana ny fanitsiana. Ny fanitsiana ny sanda dia tsy araka izay maha-diavolana ny fon&#39;ny andaniny na ny ankilany manokana. Raha toa MAlezia faka manova samirery ny votoatin&#39;ny fifanarahana nekeny an-tsitrapo, aiza ny hasin&#39;ireo fifanekena? Izay fifanarahana amin&#39;ny ho avy rehetra hataontsika miaraka amin&#39;i Malezia dia tsy hisy hanana ny lanjany.</p></blockquote>
<p>Rajan Rishyakaran dia <a href="http://rajanr.wordpress.com/2009/11/14/the-singapore-water-agreements-mahathirs-failure/">manakiana an&#39;i Mahathir avy any Malezia</a> ho nampikatso ny fifampidinihana teo amin&#39;i Singapore sy Malaysia</p>
<blockquote><p>Nahoana i  Singapore no tokony hanaiky handoa vola bebe kokoa amin&#39;ny rano raha tsy mahazo na inona na inona ho tambiny ry zareo?</p>
<p>Ekena tanteraka, na tamin&#39;ny vidin&#39;ny rano tsy voadio tamin&#39;ny andron&#39;i  Mahathir aza, mbola mora kokoa ny vidin&#39;ny rano tsy voadion-dry zareo Maleziana raha mitaha amin&#39;ny fizakan-tena: saingy ny hilefitra amin&#39;ny fangatahan&#39;i Mahathir dia fiandohana ohatra ratsy any  Singapore. Noho ny tsy fahaizan&#39;i Mahathir mitady marimaritra iraisana, ny fanaovan-javatra tsy amim-piheverana sy ny tsy fananany faharetana miaraka amin&#39;i  Singapore, samy maty antoka izao i  Singapore sy Malezia.</p></blockquote>
<p>Ny fiankinan-dohan&#39;i Singapore amin&#39;ny rano hafarana dia nanery azy hanamafy ny teknolojia vaovao mba hamokarana ny filàny manokana ara-drano. Nanangana ny  <a href="http://blog.nus.edu.sg/theringatmountdoomeg1471/2009/10/12/newater/">NEWater</a> (avy amin&#39;ny ranony efa niasa) izy ary tsy ela akory izay dia nanangana ny  <a href="http://www.asiasentinel.com/index.php?option=com_content&amp;task=view&amp;id=1525&amp;Itemid=181&amp;limit=1&amp;limitstart=1">ozinina lehibe indrindra any Azia ho fanasarahana ny rano sy ny sira avy amin&#39;ny ranomasina</a>.</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/26/4293/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Filipina: Dokambarotra kandidà ho filoham-pirenena amin&#039;ny fahitalavitra</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/24/4280/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/24/4280/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 24 Nov 2009 18:17:02 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Lila</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Fifidianana]]></category>
		<category><![CDATA[Governance]]></category>
		<category><![CDATA[Media]]></category>
		<category><![CDATA[Philippines]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Video]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=4280</guid>
		<description><![CDATA[MpanoratraMong Palatino  &#183; Nandika Lila &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Hisy fifidianana filoham-pirenena any Filipina amin&#39;ny taona ho avy. Efa nanomboka ny fotoan&#39;ny fifidianana amin&#39;ny famenoana ireo antontan- taratasy filatsahana any amin&#39;ireo biraom-panjakana manerana ny firenena.
Ho fanairana sy fampahafantarana ny mpifidy mikasika ny firotsahana ho fidiana manao fandaharana sy mandoa ny vola [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/mong/">Mong Palatino</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/lila/'>Lila</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/11/22/philippines-tv-ads-of-presidential-candidates/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Hisy fifidianana filoham-pirenena any Filipina amin&#39;ny taona ho avy. Efa nanomboka ny fotoan&#39;ny fifidianana amin&#39;ny famenoana ireo antontan- taratasy filatsahana any amin&#39;ireo biraom-panjakana manerana ny firenena.</p>
<p>Ho fanairana sy fampahafantarana ny mpifidy mikasika ny firotsahana ho fidiana manao fandaharana sy mandoa ny vola mifandraika amin&#39;izany ireo mpifaninana ho filoham-pirenena. Sarimihetsika maro momba ireo mpilatsaka ho fidiana ireo no efa nandeha tamin&#39;ny fahitalavitra nandritra ny volana vitsivitsy izay. Efa tafiditra ao amin&#39;ny YouTube avokoa ireny fandaharana ireny.</p>
<p><em>Pinoy Picks!</em> no namoaka ny lisitr&#39;ireo mpilatsaka ho fidiana. Tsy afa-po amin&#39;ny fanangonana ireo anarana ireo ny bilaogin&#39;i Shalapog:</p>
<blockquote><p>Rehefa mifoha ianao amin&#39;ny maraina dia tsapanao fa mihamanakaiky ny fotoana. Hitanao izany eny an-dalana rehetra eny, amin&#39;ny hirahira ao amin&#39;ny radio, ny fahasahiranan&#39;ny olona mijery ny lisitra sy mampiditra izany amin&#39;ny dokam-barotra ao amin&#39;ny fahitalavitra. Hita eo ireo&#8230; azo fidiana ho filoham-pirenena!</p>
<p>Fifidianana 2010, tsy dia mamparisika ahy loatra satria tsy mahafa-po ahy ireo mpilatsaka ho fidiana sy ny laharany ao amin&#39;ny rejistra. Tsy dia mahay politika aho, na dia nianatra siansa politika aza tany am-pianarana. Na izany aza fantatro hoe hanao ahoana ny firenena miaraka amin&#39;izay ho filoha manaraka eo.</p></blockquote>
<p>Indreto ny fandaharana mikasika ireo mpilatsaka ho fidiana:</p>
<p>Manindry mafy ny amin&#39;ny fanombohany amm-panetren-tena ny loholona Manny Villar :<br />
<object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="344" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="344"></embed></object></p>
<p>Manao izay hampalaza azy ny loholona Chiz Escudero<br />
<object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="340" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="340"></embed></object></p>
<p>Mila fahaiza-manao sy fahaizana ny governemanta hoy ny sekreteran&#39;ny fiarovana, kandidan&#39;ny fitantanana Gilbert Teodoro<br />
<object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="344" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="344"></embed></object></p>
<p>Ny loholona Noynoy Aquino, zanaka lahin&#39;ny filoha, no manao sary mihetsika miaraka amin&#39;ny mozika tsara indrindra<br />
<object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="340" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="340"></embed></object></p>
<p>Ny filoha teo aloha Joseph Estrada milatsaka ho fidiana indray ao ambadiky ny fivarotana fanafody artrita<br />
<object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="344" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="344"></embed></object></p>
<p>Scholar Danny Arao <a href="http://asiancorrespondent.com/danny-arao-blog/philippine-political-ads-strong-in-.htm">no</a> mandinika ireo fandaharana ireo:</p>
<blockquote><p>Mody jerena matanjaka ara-batana izy ireo kanjo tsy ampy hery. Na dia manan-kevitra tsara ny hanova zavatra aza izy ireo dia tsy hahavita izany ao anatin&#39;ny fotoana raha ny zava-misy amin&#39;izao fotoana izao.</p>
<p>Misy koa ireo milaza fa miezaka manao izay hampalaza ny tenany fotsiny ireo mpilatsaka ho fidiana ireo, kanefa tsy ho mora leo aza ve ny olona raha izao sahady izy ireo dia miresaka olana manokana tahaka ny hoe fanitsakitsahana zon&#39;olombelona sy ny tsy fahampian&#39;ny fanovana?</p></blockquote>
<p><em>Barrio Siete</em> <a href="http://barriosiete.com/noynoy-ad-reminiscent-of-nazi-propaganda/">tsy</a> tia politika</p>
<blockquote><p>Halako ny resaka politika. Raha ny hevitro dia fandaniam-bola fotsiny izany. Tiako izay kandida mandany ny volana amin&#39;ny zavatra ilain&#39;ny tsy manana.</p>
<p>Hatramin&#39;izao aloha dia tsy mbola manana kandida tohanana aho. Mbola sahirana mijery izay kandida mifanaraka amin&#39;ny eritreretiko aho. Alefa ny fandaharana politika, miaraka amin&#39;ny tarigetrany mampahafantatra izay hofidiana, raha misy anankiray fotsiny, kanefa ny endriny sy ny tarigetrany dia ny hampahafantatra ny tenany fotsiny hoe milatsaka ho fidiana, ataoko fa tsy mety izany.</p></blockquote>
<h4><a title="Posts by Mong Palatino" href="http://globalvoicesonline.org/author/mong/">Mong Palatino</a></h4>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/24/4280/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Alzeria sy Ejipta: Efa tsy resaka baolina fandaka intsony</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/22/4263/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/22/4263/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 22 Nov 2009 21:42:04 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Ady & Fifandirana]]></category>
		<category><![CDATA[Algeria]]></category>
		<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Arabo]]></category>
		<category><![CDATA[Asongadina]]></category>
		<category><![CDATA[Egypt]]></category>
		<category><![CDATA[Fanatanjahantena]]></category>
		<category><![CDATA[Fialamboly]]></category>
		<category><![CDATA[Fifandraisana iraisam-pirenena]]></category>
		<category><![CDATA[Media]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Vaovao Mafana]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=4263</guid>
		<description><![CDATA[Iza no nino fa niteraka fifanenjanana teo amin'ny firenena roa tonta ny fihaonana baolina fandaka (football) iray? Tafakatra any amin'ny dingana tsy novisavisaina ny fifanandrinana teo amin'i Ejipta sy Alzeria ka maro ny mpamaham-bolongana no mihevitra fa tsy misy fifandraisany amin'ny lalao fiadian-toerana handraisana anjara amin'ny fifaninanana ho tompondaka manerantany izao gidragidra eny an-dalambe izao. Mitantara ho antsika i Tarek Amr ary mandika azy ho teny malagasy i Jentilisa.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/tarek-amr/">Tarek Amr</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/11/21/egypt-and-algeria-much-more-than-a-football-match/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><div id="single">Iza moa no mba nino fa niteraka romoromo amina firenena roa tahaka izao ny lalao baolina fandaka iray? Saingy ny marina dia tafakatra hatrany amin&#39;ny dingana tsy nampoizina ny fifanenjanana teo amin&#39;i Ejipta sy Alzeria. Maro ny mpamaham-bolongana no mihevitra fa tsy misy ifandraisany ilay lalao sy ny gidragidra misy eny an-dalambe, ary maro ihany koa no tahaka ahy no tohina tanteraka fa misy ireo fampahalalam-baovao malaza no tsy mahatakatra akory ny fandehan&#39;ny tantara iray manontolo - Mbola mino ihany ireo fampahalalam-baovao ireo fa fihetsiketsehana sy gidragidra eo amin&#39;ny samy mpanohana ny ekipam-pireneny noho ny vokatry ny lalao no misy. Toy izao ary ny antsipirian&#39;ny fivoaran&#39;ny toe-draharaha - araka ny nosoratan&#39;ny mpamaham-bolongana.<br />
Taorian&#39;ny lalao natao tany Ejipta dia nilaza ny gazety Alzeriana fa nisy ny Alzeriana no maty (saingy nolavin&#39;ny ambasadera Alzeriana any Le Caire izany vaovao izany). Niteraka fanafihana ny fonenana sy toeram-piasana Ejipsiana tany Alzeria izany tsaho izany; Potika ny masoivohon&#39;ny Egypt Air. Notaterina ihany koa fa mpiasa Ejipsiana mihoatra ny 1500 no voatafika sy voatakalon&#39;aina tao anatin&#39;ny rotaka; Voatery narovan&#39;ny mpitandro ny filaminana Alzeriana ihany koa ny Ambasady Ejipsiana.</div>
<p>Manoratra ireny tsahotsaho ireny ao amin&#39;ny bolongany <a href="http://ihabomar.blogspot.com/2009/11/blog-post.html"><em>El Journaljy</em></a> i Ihab Omar:</p>
<blockquote>
<p style="text-align: right;">ثم اتت الطامة الكبرى، حينما رأى الاعلام الجزائري ان الادعاء بوجود وفيات في المبارة سوف يدعم الموقف الجزائري بطلب اعادة المباراة، خاصة ان ملف المباراة تحت التحقيق بالفعل في الفيفا، و هكذا خرجت الصحف الجزائرية تتحدث عن نعوش جزائرية وصلت الي مطار الجزائر قادمة من مصر، جثث المشجعين الجزائريين المساكين الذين طاردهم المصريين الهمج في كل شوارع مصر</p>
</blockquote>
<div class="translation">Tonga ny tsy nampoizina, rehefa nilaza ny fampahalalam-baovao Alzeriana fa nisy ny mpanohana ny ekipan-dry zareo no maty. Noheverin-dry zareo fa raha manao izany ry zareo dia afa-mangataka fanafoanana ny lalao, indrindra moa fa hoe eo ambany fiahian&#39;ny FIFA io lalao io. Avy eo dia nanambara ireo gazety Alzeriana ireo fa nisy vatampaty avy any Ejipta tonga tany amin&#39;ny seranam-piaramanidin&#39;izy ireo. Mitondra ny vatamangatsiakan&#39;ireo mpanohana Alzeriana notafihan&#39;ny barbariana Ejipsiana nanerana ny lalamben&#39;i Ejipta ireo vatapaty ireo araka ny filazany.</div>
<p>Taorian&#39;izany dia nandà ny fisian&#39;izany ny Ambasadera Alzeriana ka nilaza fa tsy nisy Alzeriana maty izany tany Ejipta. Saingy araka ny nosoratan&#39;i <a href="http://ahmedes2005.blogsome.com/2009/11/16/1055/"><em>Inferad</em></a> ao amin&#39;ny bolongany, dia tsy nahasakana ny fielezan&#39;ny tsaho sy ny herisetra niaraka taminy io fanambarana io.</p>
<blockquote>
<p style="text-align: right;">وأشار السفير حجار إلى أن ما أشاعته صحيفة “الشروق” الجزائرية يوم الأحد عن مصرع سبعة جزائريين بالقاهرة عقب المباراة عار تماما من الصحة، مؤكدا أن هذا الأمر لا يمكن أن يحدث دون علم السفارة، منوها في الوقت ذاته بوجود إصابات بين عدد من الجزائريين نتيجة للتدافع أثناء خروجهم من استاد القاهرة عقب المباراة<br />
يأتي ذلك في الوقت الذي أكدت فيه الخارجية المصرية تعرض العاملين في عدة شركات مصرية بالجزائر لإصابات واعتداءات جماهير جزائرية تقدر بالآلاف، جراء الإشاعات التي روجت لها الصحف الجزائرية لها عقب المباراة</p></blockquote>
<div class="translation">Nanambara moa Atoa Hajjar, Ambasadera Alzeriana any Ejipta, fa tsy misy fahamarinany mihitsy ny navoakan&#39;ny <em>“El Chorouk”</em> milaza ny fahafatesana mpanohana Alzeriana fito tany Le Caire. Nampiany moa fa tsy misy zavatra tahaka izany ka tsy fantatry ny masoivoho, na izany aza dia maromaro ny naratra noho ny firohotana nivoaka ny kianjan&#39;i Le Caire.<br />
Taorian&#39;izany moa dia nanambara ny minisitry ny raharaham-bahiny Ejipsiana fa maro amin&#39;ny Ejipsiana miasa any Alzeria no notafihan&#39;ny Alzeriana anarivony notarihin&#39;ireny tsahotsaho ireny, izay niely tamin&#39;ny alalan&#39;ny gazety Alzeriana.</div>
<p>Nandritra sy taorian&#39;ny lalao tany Ejipta moa dia mbola nilamina ny tontolom-bolongana Ejipsiana. Nanoratra ny mpamaham-bolongana tahaka an&#39;i <a href="http://nilewise.blogspot.com/2009/11/blog-post.html"><em>Nile Wise</em></a> fa lalao baolina fandaka fotsiny iny ka tsy tokony hanao zavatra mihoam-pampana ny olona:</p>
<blockquote>
<p style="text-align: right;">مباراة كرة القدم بين الفريق المصرى والجزائرى تحولت وبشكل سخيف الى مايشبه اعلان الحرب بين الدولتين ,فالمباراة مهما كانت اهميتها للفريقين فانها فى النهاية مجرد مباراة نعلم جميعا أن مصر لم تتأهل لكأس العالم من 20 عام والجزائرلم تتأهل منذ 24 عام</p>
</blockquote>
<div class="translation">Niofo ho fihantsiana ady teo amin&#39;i Ejipta sy Alzeria ny lalao baolina fandaka nisy teo amin&#39;ny roa tonta. Lalao baolina fandaka tsotra iny raha tsy jerena ny lanjany eo amin&#39;ny ekipa tsirairay avy, indrindra moa rehefa fantatsika rehetra fa tsy tafita amin&#39;ny dingan&#39;ny famaranana eo amin&#39;ny fiadiana ho tompondaka erantany i Ejipta tao anatin&#39;ny 20 taona izay, raha 24 taona kosa izany ho an&#39;i Alzeria.</div>
<p>Nanambara ny bolongana tahaka an&#39;i <a href="http://ahmedes2005.blogsome.com/2009/11/16/1055/"><em>Inferad</em></a> fa ny fampahalalam- baovao eo amin&#39;ny firenena roa tonta no mendrika hotreronina. Niangavy ny olona eo amin&#39;ny firenena roa tonta izy tsy hinohino fahatany izay vakìny sy henony:</p>
<blockquote>
<p style="text-align: right;">لا تصدق كل مايقال لك عن اعمال عنف ضد المصريين فى الجزائر ولا عن قتل الجزائريين فى شوارع القاهرة ..نعم هناك حالة احتقان يفتعلها الاعلام المتطرف بمساندة حكومات فاسدة وفاشلة هنا وهناك ..حكومات لا تعبر عن الشعوب بل استولت على السلطة بالقوة وتحاول الهاء الشعوب بمباريات الكرة والافلام العارية والصحافة الداعرة</p>
</blockquote>
<div class="translation">Aza mino izay rehetra voasoratra amin&#39;izany hoe Ejipsiana notafihina tany Alzeria na Alzeriana nisy namono tany Le Caire izany. Eny, misy ny faka mangidy (lonilony) foronin&#39;ny fampahalalam-baovao ary ankasitrahan&#39;ny governemanta mpanao kolikoly andaniny sy ankilany - governemanta nahazo fahefana tamin&#39;ny alalan&#39;ny hery, ary te-hisarika ny fifantohan&#39;ny olona amin&#39;ny baolina fandaka, fiboridanana, ary amin&#39;ny gazety tia fanafintohinana (horikorika na journaux à scandales).</div>
<p>Misy ihany koa ny mpamaham-bolongana hafa tahaka an&#39;i <a href="http://ihabomar.blogspot.com/2009/11/blog-post.html"><em>Al Journaljy</em></a>, no manaiky ny fisian&#39;ny herisetra nisy eo amin&#39;ny firenena tsirairay natao tamin&#39;ny mpankasitraka ny hafa:</p>
<blockquote>
<p style="text-align: right;">في مباراة الذهاب التى اقيمت بين مصر و الجزائر هنالك في التصفيات الجارية حالياً، تم قذف اتوبيس المنتخب بالحجارة في شوارع الجزائر</p>
</blockquote>
<div class="translation">Nandritra ny lalao natao tany Alzeria dia voatora-bato teny an-dalana ny fiara nitatitra ny ekipa ejipsiana.</div>
<p>Ary dia nanohy izy:</p>
<blockquote>
<p style="text-align: right;">سهر الجماهير محدثين أكبر قدر من الضجيج و العربدة اسفل نوافذ اللاعبيين المصريين حتى لا ينعمون بالراحة والنوم لمباراة اليوم التالى</p>
</blockquote>
<div class="translation">Nandany ny alina hitabataba teny akaikin&#39;ny trano natorian&#39;ny mpilalao Ejipsiana ny mpanohana an&#39;i Alzeria mba tsy hahafahan&#39;ireo mpilalao ireo miala sasatra sy matory.</div>
<p>Nanaiky ihany koa izy fa tsy tsara tahaka ny mpanohana an&#39;i Ejipta ny mpanohana an&#39;i Alzeria, ary samy nanao ny hadalany ry zareo talohan&#39;ny lalao natao tany Le Caire.</p>
<blockquote>
<p style="text-align: right;">و لنصل الي المحطة الاخيرة، الي مباراة السبت الماضى، بالطبع كان هنالك تجاوزات جرت من الطرف المصرى</p>
</blockquote>
<div class="translation">Ary nitranga izany nandritra ny lalaon&#39;ny sabotsy, azo itokisana fa nisy ny fihoaram-pefy nataon&#39;ny andaniny Ejipsiana.</div>
<p>Ary izao ihany koa no nanoratan&#39;i <a href="http://dailybarid.wordpress.com/2009/11/16/%D9%85%D8%AD%D9%88%D8%B1-%D8%A7%D9%84%D8%B4%D8%B1-%D9%81%D9%8A-%D8%A7%D9%84%D8%A5%D8%B9%D9%84%D8%A7%D9%85-%D8%A7%D9%84%D9%85%D8%B5%D8%B1%D9%8A-%D9%88-%D8%A7%D9%84%D8%AC%D8%B2%D8%A7%D8%A6%D8%B1%D9%8A/"><em>Daily Barid</em></a> avy hatrany:</p>
<blockquote>
<p style="text-align: right;">هناك أمر مؤكد بشأن أعمال الشغب من الجانبين المصري و الجزائري فهم ليسوا ملائكة والكل يعلم هذا ,ولكن من يفصل في هذه الأعمال هي السلطات وليس أحد آخر و يجب أن تتحمل السلطات مسؤولياتها الكاملة إذا كان هناك وفيات كما أشيع ولا أتمنى ذلك فالوحيد المسئول عن هذا الأمر هو القضاء و التعامل يكون كالتعامل مع أي قضية إجرامية ودون التوسع إلى أمور أخرى يجب على السلطات في كلى البلدين محاسبة جميع الوسائل الإعلامية غير النزيهة و التي ساهمت بشكل فاضح و شرير في إلهاب مشاعر الحقد بين أفراد الشعب ين</p>
</blockquote>
<div class="translation">Azo itokisana fa samy nanao herisetra na ny Ejipsiana na ny Alzeriana. Tsy olo-masina ireo, ary samy mahalala izany ny rehetra. Fa ny governemanta (roa tonta) no tompoon&#39;andraikitra nifampiraharaha tamin&#39;ireo nanao action fa tsy tamin&#39;ny hafa. Raha nisy ny fifamonoana, manantena aho fa ny rafi-pitsarana no miditra an-tsehatra, ary tokony ho raharahan-keloka ihany. Tokony hanasazy ny fampahalalam-baovao tsy nanaja ny etikany niteraka savorovoro teo amin&#39;ny vahoaka roa tonta ny governemanta roa tonta.</div>
<p>Raha ny marina ireo zava-nitranga notantaraina tetsy ambony ireo dia azo heverina ho fampidirana ny zava-nitranga tamin&#39;ny alarobia teo tany Soudan. Toy ny manao famaranana na ny Ejipsiana na ny Alzeriana mba ahafahana mahafantatra izay hiakatra amin&#39;ny dingana famaranana hotontosaina any Afrika Atsimo amin&#39;ny herintaona.</p>
<p>Misy ny mpamaham-bolongana manahy fa hisy herisetra hihatra amin&#39;ny mpijery baolina Ejipsiana any Soudan. Izany no nahatonga an&#39;i <a href="http://lokmetaesh.blogspot.com/2009/11/100.html"><em>Lokmet Eish</em></a> miantso ny mpitandro ny filaminana hiaro ny mpanohana sy ny mpilalao Ejipsiana any:</p>
<blockquote>
<p style="text-align: right;">بعد أخبار صحيفة الخبر الجزائرية المفبركة والكاذبة<br />
مطلوب حماية أمنية خاصة للفريق القومى المصرى،وللجماهير المصرية المرافقة</p></blockquote>
<div class="translation">Taorian&#39;ny vaovao tsy marina navoakan&#39;ny gazety Alzeriana, Al Khabar, dia nisy ny mpitandro ny filaminana manokana nangonina hiaro ny mpanohana sy ny mpilalao Ejipsiana.</div>
<p>Nanao izay ho afany ihany ny Sodaney hifehezana ny kianja tamin&#39;ny nandefasana miaramila miisa 15 000. Saingy efa nivadika moa ny toe-draharaha ka na dia maro tahaka izany aza tsy mbola ampy hahafehy ny raharaha. Nosoratan&#39;i <a href="http://egyptianchronicles.blogspot.com/2009/11/night-in-khartoum.html"><em>Zeinobia</em></a> ao amin&#39;ny bolongany izay nitranga:</p>
<div class="translation">Natory tamin&#39;alahelo ny ankamaroan&#39;ny Ejipsiana halina taorian&#39;ny faharesena teo anatrehan&#39;i Alzeria, lalao io ary samy mahafantatra fa mety ho resy izahay ary tsy izay akory no farandro saingy mbola niari-tory ihany ny maro amin&#39;ny Ejipsiana manerantany hatramin&#39;ny maraimbe fa hazain&#39;ny jiolahimboto Alzeriana romotra hoe, raha izay no ilazako azy, ny mpanohana antsika nandritra ny alina.<br />
Ejipsiana anarivony no nandany ny alina tany ampiafenana na izany tany amin&#39;ny trano fandriambahiny na trano fisakafoanana na tany amin&#39;ny orinasa Ejipsiana HQ ao Khartoum ary misy aza miafina any an-tranon&#39;ny Sodaney noho ny tahotra sao dia tratra ka voadaroky ny jiolahimboto Alzeriana entin&#39;ny voromby Alzeriana.<br />
Araka ny filazan&#39;ny nanatri-maso tao amin&#39;ny kianja Sodaney dia tsy ireo mpanohana Alzeriana mahazatra ireo tonga tany ireo, tsy nohirainy akory manko ny hira malaza ahafantarana azy ireo manao hoe “1,2,3 Algerie”. Jiolahy efa zatra ady namotsy ny tsenan&#39;i Um Darman tao anatin&#39;ny telo andro katroka tamin&#39;ny alalan&#39;ny kalaza, antsy, sabatra ry zalahy ireo. Mazava loatra fa efa nampitandremana izahay fa tsy noeritreretinay ho tahaka izany ny fandehany indrindra moa efa fantatra fa resy isika. Teny ampividianana tapakila aza dia efa maro ny Ejipsiana tsy nandeha tany noho ny tahotra hisian-javatra tahaka izao indrindra.<br />
Nihaza ny fiarakodianay sy ny fiarabenay tamin&#39;ny vato sy tavoahangy ireo jiolahy Alzeriana ireo, ary maro mihitsy ny Ejipsiana no naratra. Ny seranam-piaramanidin&#39;i Khartoum moa dia tahaka ny tsy haiko ny milaza azy,mety hoe mahantra noho ny toe-karena fa tena hipoka, tena hipoka mihitsy.<br />
Nandritra ny alina manontolo ny firenena no mahare antsom-pihorohoroana avy any Soudan ataon&#39;ny olo-malaza, mpanao gazety, solombavambahoaka sy mpanohana mahazatra izay voafandrika any an-dalamben&#39;i Khartoum any mandritra ny ora ary tsy mahafantatra izay lalan-kodiavina.</div>
<p>Nanoratra momba ny mpankasitraka Ejipsiana iray poa-maso noho ity raharaha ihany koa izy, ary mampitaha izay nitranga ihany koa 20 taona lasa izay raha nanapoaka masona mpankasitraka Ejipsiana iray ihany koa ny mpankasitraka Alzeriana iray:</p>
<div class="translation">Aoka ho fantatrao fa olo-pirenena Ejipsiana iray antsoina hoe Marwa Abdel Karim ihany koa no poa-maso, tahaka ny hoe misy fifandraisany fa nanao toy izany tamina olo-pirenena Ejipsiana hafa ihany koa 20 taona lasa izay i  Baloumi tamin&#39;ny 1989.</div>
<p><a href="http://nohamy.blogspot.com/2009/11/blog-post_20.html">Eto</a> ihany koa dia nanoratra izay nitranga tany Soudan i <em>Bani Adam Maa Waqf El Tanfeez</em>. Nosoratany ny lahatsary iray nivoaka an-tserasera nampitandrina ny Ejipsiana tsy hankany, ary misy ahitana ireo mpankasitraka Alzeriana mitondra antsy eny an-tanany:</p>
<blockquote>
<p style="text-align: right;">أولا أعتذر عن سوء فهمي للموضوع و قيامي بمبادرة تعمل على نبذ التعصب و للأسف كتبت عنها الجرائد الجزائرية .. مما يجعلني أشعر بالعار الآن<br />
لا أعرف كيف لم أصدق كلامهم .. فقد شاهدت بعيني فيديو أسمه ( تحذير لكل مصري ) يقول فيه كل ما سوف يحدث و أنهم سوف يرسلون بلطجيه و لصوص و مسجلين خطر للانتقام من المصريين<br />
بعد فهمي للموضوع أري أن الحكومة الجزائرية و سفيرها في مصر مشارك في المجزرة التي حدثت</p></blockquote>
<div class="translation">Tena miala tsiny indrindra aho, noho ny tsy fahazoako ny resaka iray manontolo ary niantso fandraisana andraikitra hampitsahatra ny herisetra misy eo amintsika sy ny gazety Alzeriana nanoratra momba an&#39;io. Tena manao azafady indrindra noho izany aho ankehitriny.<br />
Tsy fantatro hoe naninona no tsy ninoako izay nambaran-dry zareo. Nahita ny lahatsary iray navoakan&#39;izy ireo aho [tao amin&#39;ny YouTube] izay “Nampitandrina ny Ejipsiana rehetra”, izay efa nilazan-dry zareo ny hitranga ary efa nanampikasana ny handefa mpamono olona mitondra fitaovam-piadiana hamaly faty ny Ejipsiana.<br />
Ankehitriny hitako fa nandray anajara tamin&#39;ity famonoana ity ny governemanta Alzeriana sy ny ambasaderany.</div>
<p>Ary dia notohizany ny resaka:</p>
<blockquote>
<p style="text-align: right;">أرسلت مصر خير أبنائها لمشاهدة المباراة لإضفاء نوعا من السلام و الحب ..<br />
فمن في الوطن العربي كله ؟ لا يسمع محمد فؤاد ؟؟ من في الوطن العربي كله لا يحترم الفنانة فردوس عبد الحميد . من الوطن العربي كله لم يضحك على كوميديا الفنان احمد بدير ؟؟ و غيرهم و غيرهم<br />
أنهم رموز مصر و رموز الوطن العربي كله<br />
بينما أرسلت الجزائر أبنائها من قاطعين الطرق و مسجلين الخطر و غيرهم و نقلتهم على قواتها الحربية ؟؟ كما أكدت وسائل الإعلام أمس أن الجزائر كانت تستخدم الطائرات الحربية ؟؟؟<br />
أذن الجزائر تكره مصر ؟؟<br />
نعم<br />
الجزائر تكره مصر …. الجزائر أعلنت الحرب و نحن كنا نقول وردة لكل جزائري<br />
هل رأيتم شعب يتصرف بساذجة مثلا !! بالطبع</p></blockquote>
<div class="translation">Nandefa ny vato nasondrotry ny tany avy amin&#39;ny fiaraha-moniny tany i Ejipta hijery ny lalao, mba ho mariky ny fitiavana sy ny fandriampahalemana.<br />
Iza tamin&#39;ny tontolo arabo moa no tsy efa nihaino an&#39;i <em>Muhammad Fouad</em> [mpihira ejipsiana], na efa nanaja an&#39;i <em>Fardous Abdel Hameed</em> [mpanao tantara tsangana Ejipsiana], na efa nihomehy tamin&#39;ny hatsikan&#39;i Ahmed Bedeir. Ary ireo hafa ihany koa.<br />
Olomangan&#39;ny Arabo ireo.<br />
Nefa etsy ankilan&#39;izany kosa i Alzeria dia ireo mpisetrasetra sy mpamono olona no notaterin&#39;ny voromby maro an&#39;ny miaramila.<br />
Koa mazava ankehitriny fa mankahala an&#39;i Ejipta i Alzeria. Eny, halan&#39;i Alzeria i Egypt, ary efa nihantsy ady tamintsika, raha mbola teo ampiresahana raozy ho an&#39;i Alzeriana tsirairay isika.<br />
Efa nahita vendrana tahaka antsika tahaka izao ve isika taloha? Tena tsia mihitsy.</div>
<p>Ary dia hita ampahibemaso izany ankehitriny, vonton&#39;alahelo (adala) noho izay nitranga tany Soudan na ny fampahalalam-baovao, na ny vahoaka eny an-dalambe, na ny fitondrana Ejipsiana.</p>
<p>Manoratra <a href="http://egyptianchronicles.blogspot.com/2009/11/official-escalation.html">ato</a> izay nolazain&#39;ny manam-pahefana Ejipsiana i Zeinobia:</p>
<div class="translation">Nampiantso ny Ambasadera Ejipsiana (hody) i Ejipta tao anatin&#39;ny fotoana efa naharatsy ny fifandraisantsika ka vao maika nanampy trotraka ny faharisarisam- pifandraisana tamin&#39;i Alzeria izany<br />
Efa tsy hita eto Ejipta intsony ny Ambasadera Alzeriana, mino aho fa mangoron&#39;entana izy izay.<br />
Efa mifaninana amin&#39;ny fepetram-piarovana ny ambasadin&#39;i Etazonia, i Isiraely ary i Danemarka ny fiarovana any ambasady alzeriana ao amin&#39;ny lalana Brezila any Zamalek.<br />
Nisy fifampiantsoana hanafika ny ambasady manko hatramin&#39;ny maraimbe tany amin&#39;ny takelaka facebook<br />
Nanao fanambarana ofisialy mitsipaka sy manameloka ny fanafihana ny mpanohana antsika ny federasiona Ejipsiana , antenaina fa hotaterintsika any amin&#39;ny FIFA izany<br />
Niala tao amin&#39;ny federasiona baolina fandaka Afrika avaratra ny federasiona Ejipsiana<br />
Nanambara ny orinasa mpamokatra lahatsary tantara (tantara an-tsarimihetsika) Ejipsiana “ orinasa Arabo mpamokatra sy mpampiely lahatsary tantara” fa hanao ankivy ny hetsika Alzeriana.</div>
<h4><a title="Posts by Tarek Amr" href="http://globalvoicesonline.org/author/tarek-amr/">Tarek Amr</a></h4>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/22/4263/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Arabia Saodita: Doka ho an&#039;i Grande Bretagne avy amina mpitoraka blaogy iray</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/09/4095/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/09/4095/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 09 Nov 2009 12:21:09 +0000</pubDate>
		<dc:creator>avylavitra</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Arabo]]></category>
		<category><![CDATA[Fahalalahàna miteny]]></category>
		<category><![CDATA[Fanavakavahana]]></category>
		<category><![CDATA[Fanoherana]]></category>
		<category><![CDATA[Grande Bretagne (UK)]]></category>
		<category><![CDATA[Hevitra]]></category>
		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Saudi Arabia]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=4095</guid>
		<description><![CDATA[Maram Meccawy dia Saodiana mpanoratra  sady mpitoraka blaogy, monina sy miasa any Grande Bretagne. Tsy ela akory izay dia nanoratra lahatsoratra iray izy, nantsoina hoe  “Nahoana aho no vonona hiaro an'i Grande Bretagne? ]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/ayesha-saldanha/">Ayesha Saldanha</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/avylavitra/'>avylavitra</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/11/08/saudi-arabia-a-bloggers-praise-of-britain/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p><em>Maram Meccawy</em> dia Saodiana mpanoratra  sady mpitoraka blaogy, monina sy miasa any Grande Bretagne. Tsy ela akory izay dia nanoratra lahatsoratra iray izy, nantsoina hoe  “<a href="http://meccawy.com/site/?p=503">Nahoana aho no vonona hiaro an&#39;i Grande Bretagne?</a> [Why am i ready to defend Britain?]“</p>
<p><em>Maram</em> dia manomboka ny filazàny amin&#39;ny hoe:</p>
<div class="arabic">كنتُ دائماً أعلن أنني أحب بريطانيا..فهنا أحلى ذكريات طفولتي، وهنا الوطن الثاني الذي عشت فيه (ولا أزال) ردحاً من عمري. ولم تكن لدّي مشكلة كبيرة مع كون بريطانيا دولة عدوانية بامتياز (تاريخياً وفي الحاضر أيضاً ) باعتبار مشاركتها في الحربين على أفغانستان والعراق، لأنني كنت هنا منذ البداية وأعرف بأن هناك فرق شاسع بين ما يقوم الساسة بتنفيذه وبين ما يريده الشعب حتى في دولة ديمقراطية مثل المملكة المتحدة. فأنا أدرك بأن أقوى المنظمات الشعبية المعارضة للحرب موجودة هنا، وأفضل الأفلام الوثائقية التي فضحت جرائمها أنتجت في هذا البلد. وأراقب يومياً الجدل الدائر في الصحافة والإعلام وأروقة السياسة حول رغبة الشعب في رؤية قواته تنسحب من هذين البلدين وأن يفتح باب المحاسبة والمحاكمة لكل من تسببوا بهذه الجرائم.</div>
<div class="translation">Nilaza mandrakariva aho fa tia an&#39;i Grande Bretagne… Tany ireo fahatsiarovana tsara indrindran&#39; ny fotoam-pahazazako, tanindrazako faharoa, izay niainako betsaka ny androm-piainako nandritry ny fotoana maharitra (ary hatramin&#39;izao). Tsy dia nanana olana goavana loatra aho momba izay maha-firenena mahery setra an&#39;i Grande Bretagne  (na ara-tantara ary mandrak&#39;izao aza) indrindra fa raha ny hoe nandraisany anjara tamin&#39;ireo ady roa tany Afganistana sy Iraka, satria teto foana aho hatramin&#39;ny nanombohany ary fantatro fa misy fahasamihafàna goavana eo amin&#39;ny tian&#39;ireo mpanao politika hapetraka sy izay tadiavin&#39;ny vahoaka,  na dia anatina firenena demaokratika toa an&#39;i Grande Bretagne aza. Noho izany no nahatsapako fa eto daholo ireo foibena fikambanana goavana manohitra ny ady, ary ireo horonantsary tsara indrindra maneho ny heloky ny firenena dia eto no vokarina. Ary hitako saika isan&#39;andro amin&#39;ireo resaka an-gazety sy media isan-karazany, hatrany an-dalantsàran&#39;ny mpitondra àny ny hetahetan&#39;ny vahoaka hanesorana ny tafik&#39;izy ireo amin&#39;ireo firenena roa ireo, sy ny hanokàfana fanadihadiana lalina ka hitondràna eo anatrehan&#39;ny lalàna ireo rehetra tomponandraikitra tamin&#39;ireny vono olona ireny.</div>
<div class="arabic">ومع مقتي الذي لا أخجل من التصريح به علناً ورفضي للسياسات الخارجية لحكومات لندن المتعاقبة، إلا أنني كنت دائماً أكن احتراماً كبيراً لسياساتها الداخلية والتي تقوم على احترام حقوق الإنسان وعلى إنشاء مجتمع متعدد الثقافات.</div>
<div class="translation">Na eo aza ny fankahalàko, izay tsy asiako henatra fa abaribariko ho hitan&#39;ny maro, ary ny tsy fankasitrahako ireo politika ivelan&#39;ny governemantan&#39;i Londres nifanesy, dia manàja mandrakariva ny politika anatin-dry zareo kosa aho, izay mifototra amin&#39;ny fanajàna ny zon&#39;olombelona sy ny fametrahana fiarahamonina isian&#39;ny fifangaroana kolontsaina marolafy.</div>
<div class="arabic">فأنت في بريطانيا ليس مطلوباً منك أن “تنصهر” أو ” تتبرطن” حتى يعتبرك الناس واحداً منها. تستطيع أن تكون مسلماً وبريطانياً، يهودياً وبريطانياً، وأسودأً وبريطانياً، وتستطيع أن تصل بالأمس أو تولد هنا ومع ذلك تقول بفخر بأنك بريطاني ولن ينكر عليك أحد ذلك. صديقاتي الفرنسيات والإسبانيات وغيرهن من الأوربيات المتحدرات من غير البلد ذاته الذي يحملون جنسيته (حتى لو كان بلداً أوربياً مجاوراً) يعلنون بصراحة بأن الوضع ليس كذلك في بلدانهن. فالجزائري يظل غريباً في فرنسا ولو كان جده هو من هاجر إلى باريس قبل مائة عام يوم أن كانت الجزائر بالأصل جزء من فرنسا.</div>
<div class="translation">Rehefa tonga aty Grande Bretagne ianao, tsy ilainao akory ny hoe  “hahafehy” na  “hiova ho Anglisy” vao handray anao ho isan&#39;izy ireo ny olona. Azonao atao ny sady ho Silamo no Anglisy,  sady Jiosy no Anglisy, sady mainty  no Anglisy; mety ho vao omaly ianao no tonga teto na teto mihitsy no teraka, ary dia afaka sahady hitoetra amim-pireharehana fa Anglisy ianao  – tsy misy olona afaka handràra anao amin&#39;izany. Ireo vehivavy namako teratany Frantsay,  Espaniôla, sy Erôpeana hafa koa izay manana fiaviana ivelan&#39;ireo firenena ireo sy izakàn&#39;izy ireo ny zom-pireneny (na dia ireo manam-piaviana avy amin&#39;ireo firenena Erôpeana mpifanolo-bodirindrina aza) dia tsy mihambahamba miteny fa tsy mba toy izao ny tranga iainana any amin&#39;ny firenen-dry zareo. Ny Algeriana iray dia mijanona ho vahiny foana any Frantsa, na dia mpifindra monina tany Parisy efa anjaton-taonany tany aloha tany  aza ny raibeny  fony Alzeria mbola teo ambany fiahian&#39;i Frantsa.</div>
<div class="arabic">حدثان في الأسبوع الماضي لفتا انتباهي بخصوص خصوصية بريطانيا.</div>
<div class="translation">Tamin&#39;ny herinandro lasa dia tranga roa no nisarika manokana ny saiko momba ny lafy tsara mampiavaka sy ananan&#39;i Grande Bretagne.</div>
<p><em>Maram</em> dia tonga hatrany amin&#39;ny famaritana ny hetsika iray tao amin&#39;ny Anjerimanontolon&#39;i Oxford ho fandraisana mpiasa, nataon&#39;ny Kaompanian-tsolika izay iasàny. Nandritra ilay hetsika dia maro ireo naneho tsy hafaliana nandrangaranga izay lazain-dry zareo fa nataon&#39;ilay kaompania tany amina firenena maro maneran-tany, mitoroka azy ho nanao heloka bevava. Nanomboka nanàla ireo mpanao fanoherana ny mpitandro filaminana, saingy ny tomponandraikitry ny kaompania kosa nanaiky hamela azy ireo hilaza izay tiany hambara nandritry ny dimy minitra, tamin&#39;ny nilazàny fa hajainy ny zon&#39;izy ireo hànana fahalalàhana maneho hevitra. Kanefa, taorian&#39;ny nahataperan&#39;ny dimy minitra dia tsy navelan&#39;ireo mpanao fihetsehana hanohy ilay tomponandraikitra, sady nanohy ny horakoraka ry zareo. Na teo aza anefa ny fanakorontanana, tohina ilay tomponandraikitry ny kaompania rehefa nahita iray tamin&#39;ireo mpanao hetsika nentina an-keriny; nolazainy fa i Grande Bretagne dia firenen&#39;ny fahalalàhana ary tsy misy olona tokony hofaizina satria hoe tsy mankasitraka ny fomba fiasan&#39;ny kaompania.</p>
<p>Ny hetsika faharoa nisarika ny sain&#39;i  <em>Maram</em> dia ampahany manokana tamin&#39;ny fandaharana <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Question_Time_%28TV_series%29">Fotoan&#39;ny Fanontaniana [Question Time]</a> fandefan&#39;ny BBC isan-kerinandro, ka tanatin&#39;izany no namalian&#39;ireo mpanao politika sy olona maro hafa ny fanontanian&#39;ny mpihaino momba ny olana sedraina ankehitriny. <a href="http://www.guardian.co.uk/politics/2009/oct/23/bnp-nick-griffin-question-time">Tsy lanin&#39;ny sain&#39;ny maro</a>, ny Question Time dia nahafahan&#39;ny filohan&#39;ny antoko ankavanana anglisy <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/British_National_Party">British National Party</a> sady mpikambana ao amin&#39;ny  <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/European_Parliament">EParlemanta Eropeana</a>, <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Nick_Griffin">Nick Griffin</a>, nijoro ho isan&#39;ireo mpandray anjara tamin&#39;ilay fandaharana. Tany aloha tany i Nick Griffin dia efa voaheloka noho ny fizaràna fitaovana nihantsy  <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Nick_Griffin">fifankahalàna ara-poko</a>.</p>
<p>Taorian&#39;ny fikarakarana ny seho an-tsehatra, <em>Maram</em> dia mamaritra ny zava-nitranga nandritra ilay fandaharana:</p>
<div class="arabic">عودة إلى غرفن فقد أعطي الفرصة ليحدثنا عن خزعبلاته ويشتم الجميع دون أن يؤذيه أحد! وإنما استطاع زملائه في البرنامج من الأحزاب الأخرى وعلى رأسهم الوزير جاك سترو وكذلك الجمهور الحاضر (من بيض وسود وآسيوين ومسلمين ويهود ومسيحيين وغيرهم) بأن يردوا على أفكاره المتخلفة بمنتهى الهدوء والتحضر ويعروه أمام الجمهور البريطاني، فبدا (خريج جامعة كامبريدج) وكأنه طفل يحاول إغاظة الكبار بقول كل الكلمات التي طلبوا منه سابقاً أن لا يقولها..ثم بدا كفأر في مصيدة لا يقوى على الخروج منها…وكان أجمل تعليق ذلك الذي قاله أحد الحضور من المسلمين إذ عرض عليه أن يشتري له تذكرة للقطب الشمالي ليستمتع بالحياة في بيئة بيضاء لا تعكرها الألوان المزعجة!</div>
<div class="translation">Ndao hiverenana any amin&#39;i  Griffin, nomena fotoana izy nilazàny tamintsika ny hagaigeny àry tsy nisy mihitsy olona nanelingelina azy tamin&#39;izany! Soa fa ireo mpandray anjara avy amin&#39;ny antoko hafa tamin&#39;ilay fandaharana, notarihan&#39;ny minisitra<a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Jack_Straw"> Jack Straw</a>, ary ireo mpanatrika teo (fotsy, mainty, aziatika, silamo, jiosy, kristiana sy hafa koa) dia samy afaka namaly ny hevitra maiziny tamim-pahatoniana sy tamin&#39;ny fomban&#39;olo-mandroso avokoa, ary nampihanjahanja azy nanoloana ny vahoaka Anglisy. Ity olona navoakan&#39;ny Anjerimanontolon&#39;i  Cambridge ity dia toa nanao fanahin-jaza niezaka nandranitra ireo zokiny tamin&#39;ny famerenana ireo teny rehetra efa noraràna tsy holazainy tany aloha tany… Avy eo dia toy ny voalavo tratry ny fandrika izy, tsy nahita ny làlan-kivoahana…Ny fanamarihana tsara indrindra dia avy amin&#39;ny iray tamin&#39;ireo Silamo nanatrika; nanao tolotra  hividy tapakila ho azy mba hahafahany mandeha any amin&#39;ny Tendron-tany Avaratra ilehio, mba hahafahany manaram-po amin&#39;ny tontolo fotsy, tsy pentipentenin&#39;ny loko hafa!</div>
<div class="arabic">انتهت الحلقة منذ أربعة أيام … ولم يخسر أحد وظيفته، ولم تقم انتفاضات ولا نزلت قوات الشغب إلى الشوارع! وواصلنا جميعاً حياتنا بسلام.</p>
<p>بعد أن شاهدت الحلقة ليلتها أطفأت جهاز التلفاز، وذهبت لأنام وأنا أشعر بفخر خفي لأنني متواجدة في هذا البلد العظيم  وبالتالي جزء منه، وأغمضت عيني وأنا أقول لنفسي بأن البلد الذي يمنح هذا القدر من الحرية للناس ليعيشوا ويتحدثوا دون خوف – مالم يخالفوا القوانين المعلنة المعروفة – لهو أجدر بقعة جغرافية بأن يتداعي الناس للدفاع عنها ولم لم ينتموا إليها عرقاً أو ولادة أو سكناً أو رحماً..فوطن الحرية هو واحة يستظل تحتها الجميع..في حين أن أوطان القمع هي سجون لأهلها..وشتان ما بين الواحة وزنزانة السجن الباردة..</p></div>
<div class="translation">Efatra andro lasa izay ilay ampaham-pandaharana… tsy nisy ny very asa, tsy nisy korontana nitranga, ary ny mpitandro filaminana mpandrava korontana dia tsy nirotsaka an-dalambe! Nanohy ny fiainanay tam-pilaminana izahay rehetra.<br />
Taorian&#39;ny nijerena ilay seho iny alina iny, nopihako ny fahitalavitra dia lasa aho natory niaraka tamina hadedahana tsy ambara havana fa hoe miaina eto amin&#39;ity firenen-dehibe ity aho ary vokatr&#39;izay dia vatana iray aminy. Nakipiko ny masoko no sady niteny irery aho hoe ny firenena afaka manome ny vahoakany ny fahalalàhana miaina sy miteny tsy amin-tahotra - raha mbola tsy mankitsakitsaka ny lalàna velona ry zareo - no tena toerana ara-jeografika ilain&#39;ny olona hivondronana sy hahitàna fifanohanana, na dia tsy singa iray amin&#39;izany noho ny fiaviana ara-poko, na noho ny fahaterahana, na noho ny fonenana teo aza izy … Toeram-pialàna sasatra an-tany efitra ho an&#39;ny tsirairay ka ahafàhany misitraka  alokaloka  ny firenena iray itoeran&#39;ny fahalalàhana, raha fonja ho an&#39;ny vahoakany kosa ireo firenena anjakàn&#39;ny famoretana… ary toy inona ny fahasamihafàn&#39;ny toeram-pialantsasatra sy ny efitra famonjàna mamirifiry iray…</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/09/4095/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Iran: Nihaika ny fitondrana indray ny Hetsika Maitso</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/05/4071/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/05/4071/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 05 Nov 2009 21:39:26 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Cyber-Activism]]></category>
		<category><![CDATA[Fahalalahàna miteny]]></category>
		<category><![CDATA[Fanoherana]]></category>
		<category><![CDATA[Farsi]]></category>
		<category><![CDATA[Governance]]></category>
		<category><![CDATA[Iran]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Video]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>
		<category><![CDATA[Zon'olombelona]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/05/4071/</guid>
		<description><![CDATA[MpanoratraHamid Tehrani  &#183; Nandika Jentilisa &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 
Nanomana fidinana an-dalambe ho fanoherana ny fiaraha-mientan&#39;ny mpanohitra Hetsika Maitso ny faha-4 ny volana Novambra (faha-13 Aban), fa nanararaotra ny fihaonana nokarakarain&#39;ny mpitondra fanjakana tamin&#39;io andro io hanamarihana ny faha-30 taona nananihana ny Ambasadin&#39;i Etazonia ao Teheran. Nahery vaika ny nandravan&#39;ny mpitandro [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/hamid-tehrani/">Hamid Tehrani</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/11/05/iran-green-movement-defies-regime-again/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p><img title="13aban" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/11/13aban.jpg" alt="13aban" width="200" height="269" /><a href="http://www.guardian.co.uk/world/blog/2009/nov/04/iran-student-day-protests">Nanomana</a> fidinana an-dalambe ho fanoherana ny fiaraha-mientan&#39;ny mpanohitra Hetsika Maitso ny faha-4 ny volana Novambra (faha-13 Aban), fa nanararaotra ny fihaonana nokarakarain&#39;ny mpitondra fanjakana tamin&#39;io andro io hanamarihana ny faha-30 taona nananihana ny Ambasadin&#39;i Etazonia ao Teheran. Nahery vaika ny nandravan&#39;ny mpitandro ny filaminana ity fihetsiketsehan&#39;ny mpanohitra ity.</p>
<p>Araka ny efa nantenaina, dia nandrakitra ny Iranian citizen media recorded “tantara” tamin&#39;ny finday ny olo-tsotra nitati-baovao.</p>
<p>Manitsaka ny sarin&#39;ny Mpitarika Faratampon&#39;ny firenena, Ayatollah Ali Khamenei, ny mpanao fihetsiketseha-panoherana tao Teheran, fihetsika izay tsy azo nosainina akory volana vitsy lasa izay.</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="344" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/ROBiaGs7OYo&amp;hl=en&amp;fs=1&amp;" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="344" src="http://www.youtube.com/v/ROBiaGs7OYo&amp;hl=en&amp;fs=1&amp;" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Hafatra ho an&#39;i Obama: Na ianao miaraka aminay na amindry zareo.</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="344" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/x-yLLZ3JGfM&amp;hl=en&amp;fs=1&amp;" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="344" src="http://www.youtube.com/v/x-yLLZ3JGfM&amp;hl=en&amp;fs=1&amp;" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Mehdi Karoubi, mpitarika mpanohitra, miaraka amin&#39;ny vahoaka.</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="344" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/UuGNPxkIXU4&amp;hl=en&amp;fs=1&amp;" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="344" src="http://www.youtube.com/v/UuGNPxkIXU4&amp;hl=en&amp;fs=1&amp;" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<p>Manafika ny mpanao fihetsiketsehana ny mpitandro ny filaminana</p>
<p><object classid="clsid:d27cdb6e-ae6d-11cf-96b8-444553540000" width="425" height="344" codebase="http://download.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=6,0,40,0"><param name="allowFullScreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="src" value="http://www.youtube.com/v/AIiAopKXE7w&amp;hl=en&amp;fs=1&amp;" /><param name="allowfullscreen" value="true" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="425" height="344" src="http://www.youtube.com/v/AIiAopKXE7w&amp;hl=en&amp;fs=1&amp;" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true"></embed></object></p>
<h4><a title="Posts by Hamid Tehrani" href="http://globalvoicesonline.org/author/hamid-tehrani/">Hamid Tehrani</a></h4>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/05/4071/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Irana: Afaho i Hossein Derakhshan</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/03/4046/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/03/4046/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 03 Nov 2009 07:44:51 +0000</pubDate>
		<dc:creator>avylavitra</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[Asongadina]]></category>
		<category><![CDATA[Cyber-Activism]]></category>
		<category><![CDATA[Fahalalahàna miteny]]></category>
		<category><![CDATA[Fanoherana]]></category>
		<category><![CDATA[Farsi]]></category>
		<category><![CDATA[Governance]]></category>
		<category><![CDATA[Iran]]></category>
		<category><![CDATA[Malagasy]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>
		<category><![CDATA[Zon'olombelona]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=4046</guid>
		<description><![CDATA[Ao anatin'ny faha-herintaonan'ny namonjàna ilay Iraniana mpitoraka blaogy naha-be resaka, Hossein Derakshan, dia mandefa fanentanana ireo mpiray tanindrazana aminy mba hitazonana ny saina tsy hatoritory momba ity famonjàna azy ity.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/hamid-tehrani/">Hamid Tehrani</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/avylavitra/'>avylavitra</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/11/02/iran-free-hossein-derakhshan/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><div id="single" class="entry">
<p><img class="alignleft size-full wp-image-104330" title="hoder" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/11/hoder.jpg" alt="hoder" width="180" height="180" /></p>
<p>1 Novambra 2009 no tsingerintaona voalohany amin&#39;ny namonjàna ilay Iraniana mpitoraka blaogy, Hossein “Hoder” Derakhshan.</p>
<p>Cyrus Farivar, amerikana iray monina any sady mpitoraka blaogy no mpanao gazety dia  <a href="http://cyrusfarivar.com/blog/?p=2703">nitatitra</a> fa tafaresaka tamin&#39;i Hamed, rahalahin&#39;i Derakhshan izy, izay nilaza taminy hoe :</p>
<blockquote><p>Nihaona tamin&#39;ny mpampanoa lalàna vaovaon&#39;ny distrika ireo raiamandreniny, fotoana vitsy lasa izay, ka nomen&#39;io alàlana nahazo niara-nisakafo hariva tao amin&#39;ny fonjan&#39;i Evin niaraka tamin-janany lahy, Hossein Derakhshan, ny Alakamisy29 Oktobra 2009 teo. Manamafy izany fa mbola voatazona ao amin&#39;ny fonjan&#39;i Evin i  Hossein, nefa tsy fantatr&#39;ireo fianakaviana akory hoe rahoviana indray ny fotoana manaraka hahafahan&#39;izy ireo mihaona aminy.</p></blockquote>
<p>Ny mpitoraka blaogy Iraniana,  Jooya, dia  <a href="http://joooya.blogspot.com/2009/11/blog-post_295.html">manoratra</a> fa i Derakhshan dia mbola ao amin&#39;ny sampana No. 325 foana any amin&#39;ny fonjan&#39;ny  Revolutionary Guards. Raha ny filazan&#39;ireo mpiaro ny zon&#39;olombelona, hoy i  Jooya manampy, dia natoka-monina tanteraka izy nandritra ny herintaona eo ho eo.</p>
<p>Vondrona iray ahitàna mpitoraka blaogy  Iraniana  no nanapa-kevitra hanampy hoe “Afaho i  Hossein Derakhshan” amin&#39;ny anarana entin&#39;ny blaogin-dry zareo mandritra ny herinandro iray. <a href="http://freelantern.com/p/?p=1116">Milaza</a> (fa) i Fanous Azad fa:</p>
<blockquote><p>Izaho koa nanampy ny hoe “Afaho i Hossein Derakhshan” amin&#39;ny anaran&#39;ny blaogiko.</p></blockquote>
<p>Manampy izy fa:</p>
<blockquote><p>. . . fony  Hossein nanomboka niampanga ny hafa dia nitsahatra tsy namaky ny blaoginy aho, saingy ankehitriny dia miaro ny zony aho, tsy asiako fieritreretana hoe iza moa izy izay. . . . Hossein, toy ireo olombelona rehetra ihany, dia tokony hànana ny zony amin&#39;ny fahalalàhana misaina sy miteny.</p></blockquote>
<p><em>Parsanevesht dia </em><a href="http://parsanevesht.blogspot.com/2009/10/blog-post_24.html">manentana</a> ny mpitoraka blaogy rehetra mba hiasa miaraka mba hahazoana akony goavana.</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/03/4046/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Shina: Fanavaozam-pifidianana</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/02/4040/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/02/4040/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 02 Nov 2009 10:17:22 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Anglisy]]></category>
		<category><![CDATA[China]]></category>
		<category><![CDATA[Fifidianana]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Shinoa]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>
		<category><![CDATA[Zon'olombelona]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/?p=4040</guid>
		<description><![CDATA[ &#183; Nandika Jentilisa &#183;  vakio ato ny lahatsoratra nadika 

Nanomboka niady hevitra ny amin&#39;ny drafi-panavaozana ny lalam-pifidianana, mba hampitovy lanja ny vaton&#39;ny any an-tanandehibe ny vaton&#39;ny any ambanivohitra ny mpanao lalàna faratampony any Shina, ny Antenimieram-Pirenena entim-Bahoaka. Voapetraka hovakiana voalohany nandritra ny fivoriana fanao isan-droavolana faha-11 teo anivon&#39;ny vaomiera maharitra tamin&#39;ny herinandro teo [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em> &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/11/02/china-electoral-reform/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><div id="single">
<p>Nanomboka niady hevitra ny amin&#39;ny <a href="http://www.npc.gov.cn/englishnpc/news/Legislation/2009-10/28/content_1523703.htm">drafi-panavaozana</a> ny lalam-pifidianana, mba hampitovy lanja ny vaton&#39;ny any an-tanandehibe ny vaton&#39;ny any ambanivohitra ny mpanao lalàna faratampony any Shina, ny Antenimieram-Pirenena entim-Bahoaka. Voapetraka hovakiana voalohany nandritra ny fivoriana fanao isan-droavolana faha-11 teo anivon&#39;ny vaomiera maharitra tamin&#39;ny herinandro teo ity volavolan-dalàna ity, izay mametraka fa “mitovy araka ny isan&#39;ny mponina isoloany tena ny isan&#39;ny solombavam- bahoaka avy any an-tanandebibe sy ny avy any ambanivohitra amin&#39;ny fifidianana solombavam-bahoaka ho ao amin&#39;ny Antenimieram-pirenena entim-bahoaka”.</p>
<p>Amin&#39;ny lalàna misy ankehitriny manko, ny solombavam-bahoaka avy any ambanivohitra dia misolo olona mampitombo in&#39;efatra noho ireo avy any an-tanan-dehibe. Ny dikan&#39;izany dia hoe ny solombavam-bahoaka avy any ambanivohitra dia misolo tena olona 960 000, raha misolo tena olona 240 000 kosa ireo avy an-tanan-dehibe. Lazain&#39;ny manampahaizana momba ny lalàna fa mampitaratra ny [fiovana tskelikelin&#39;ny] fiaraha-monina an-tanan-dehibe sy ambanivohitra Shinoa io volavola io. Nanomboka tamin&#39;ny taona 1953 taona nandaniana voalohany io lalàna io ny fitongilanana misy ankehitriny. Tamin&#39;izany fotoana izany manko dia maro dia maro noho ny avy any an-tanan-dehibe ny isan&#39;ny mponina any ambanivohitra. Ny nokendrena tamin&#39;izany fotoana izany dia ny tsy hahamaro isa loatra ny solombavam-bahoaka avy any an-tanan-dehibe.</p>
<p>Somary nifararemotra kokoa ny mpiserasera raha nahita ny lohatenin-gazety tantanin&#39;ny fanjakana manao hoe “<a href="http://news.xinhuanet.com/english/2009-10/30/content_12357605.htm">Zorina mankamin&#39;ny fampitovian-jo politika sy fari-piainana an-tanan-dehibe sy ambanivohitra ny lalàna shinoa</a>” sy ny hoe “<a href="http://english.people.com.cn/90001/90776/90785/6795856.html">Dingana manakaiky kokoa ny fitovian-danja</a>”.</p>
<p>Manontany ny fahazoa-mitoky sy ny famerana ny fandraisana anjaran&#39;ny mponina any Shina amin&#39;ny fifidianana ny mpiserasera avy amin&#39;ny <a href="http://nf.nfdaily.cn/spqy/content/2009-10/28/content_6115593.htm">nfdaily.cn</a>:</p>
<blockquote><p>1 # 网友 2009-10-28 10:18:40: 当某一权利仅仅是纸面权利，而不被坐实时，大家都不重视它就在所难免。而不重视的结果是，让这一权利更加流于形式. 这么多年在外面遇见很多黎民百姓，问过很多人，结果都和我一样从来不曾有用过一次选举权的事。一切还是务实点好。许多空话对百姓又有什么意义。</p></blockquote>
<div class="translation">Raha an-taratasy ihany fa tsy mihatra akory ny fananan-jò, dia tsy raharahian&#39;ny olona. Ny vokany lasa fombafomba fotsiny ilay zo. Maro ny olona nanontaniako nandritra ny taona maro. Maro, ary anisany aho, no tsy afa-nifidy mihitsy hatramin&#39;izay. Teny tsy misy dikany ireny amin&#39;ny sarambambem-bahoaka.</div>
<blockquote><p>6 # 网友 2009-10-29 23:47:33: 选举制度无论怎样改，内定人选早就安排好了</p></blockquote>
<div class="translation">Na inona na inona fanavaozana eo, efa voalahatra mialoha hatrany ny kandidà tiana apetraka.</div>
<p>Vao haingana izay fa tamin&#39;ny volana septambra, dia nisy <a href="http://www.infzm.com/content/34794">lahatsoratra</a> tao amin&#39;ny Southern Metropolitan Weekend momba ny fanavaozana tahaka izao nahazoana fanehoan-kevitra:</p>
<blockquote><p>Mameng 2009-09-17: 其实现在就算这四分之一的选举权都没有充分的给农民行使啊.很多农民这一辈子都没亲眼见过“人大代表”为何方神圣</p></blockquote>
<div class="translation">Raha ny marina, tsy nanam-pahafahana hampihatra ny &#8220;ampahaefatry ny zony&#8221; hifidy akory taloha ny tantsaha. Maro no tsy mbola nahita solombavam-bahoaka akory nandritra ny androm-piainany.</div>
<p>Misy ireo manontany ny ilàna voalohany ny fampitovitoviana lanja ny mponina ambanivohitra sy andrenivohitra:</p>
<blockquote><p>foxhtj 2009-09-18: 如果构成人民的主体是农民，为什么人代会不能成为农民大会，何况是在没有农会的情况下，难道仅仅是因为按马教教义，工人阶级是统治阶级，高人一等？那又何必上山下乡呢</p></blockquote>
<div class="translation">Nahoana kosa moa raha mba ny tantsaha no maro an&#39;isa ao amin&#39;ny Antenimiera raha ny tantsaha no maro an&#39;isan&#39;ny mponina? Satria ve noho ny Marksisma-Leninisma nilaza hoe ny ny sarangan&#39;ny mpiasa no saranga tokony hitondra? Koa raha izany, inona no ilàna ny hetsika “Mankany ambanivohitra”?</div>
<p>Miharihary fa adihevitra maro no milafika ao ambadiky ny fanavaozana. nanome ny <a href="http://dailynews.sina.com/bg/chn/chnoverseamedia/mingpao/20091020/1644793419.html">fanadihadiany</a> i 孫嘉業 avy ao Mingpao any Hong Kong<a href="http://dailynews.sina.com/bg/chn/chnoverseamedia/mingpao/20091020/1644793419.html"></a>:</p>
<blockquote><p>不過，雖然近幾屆全國人大農村代表比例增加，但真正的農民代表人數與毛澤東時代相較卻不增反減。在3000多名代表中，真 正的農民僅百名左右，很多農村人大代表是鄉鎮幹部。即使在毛澤東時代，農村選出的人大代表又能在多大程度上代表農民利益，頗成疑問。在國家工業化的進程 中，農民的利益總是最先被犧牲掉的。</p></blockquote>
<div class="translation">Na dia mitombo isa aza ny solontenan&#39;ny avy any ambanivohitra dia nihena ihany raha oharina ny tamin&#39;ny andron&#39;i Mao. Manodidina ny zato monja miohatra amin&#39;ny solombavam-bahoaka 3 000 no tena tantsaha. Ny ankamaroan&#39;ny solontenan&#39;ny tantsaha dia mpiasam-panjakana ihany. Na dia tamin&#39;ny andron&#39;i Mao aza dia efa nampanontany tena ny fiarovan&#39;ny solontenan&#39;ny tantsaha ny tombotsoany. Ny tantsaha hatrany no sorona voalohany rehefa mizotra ny fanapariahana ny indostria.</div>
<blockquote><p>真正增加農民在國家政治生活中的話語權，單靠增加農民選出的人大代表的數量是不足夠的。正如現今的工人代表亦未能充分代表 工人利益一樣，要徹底改革人大代表産生方法，就應落實人民的選舉權和被選舉權，擴大選舉競爭性，打破身分職業的界限，做實地域代表制，如此，「幾分之一」 的困擾，亦隨之化為無形。</p></blockquote>
<div class="translation">Tsy ampy ny mampitombo ny isan&#39;ny solontena fidian&#39;ny tantsaha raha tiana ny hampitomboana ny solontenan&#39;ny tantsaha eo amin&#39;ny sehatra nasionaly. Tahaka izany koa, tsy tafitan&#39;ny solontenan&#39;ny mpiasa loatra ny zon&#39;ny mpiasa eto Shina amin&#39;izao fotoana izao. Raha tiana hisy fiovana ifotony ny fandrafetana ny solontena ao amin&#39;ny Antenimieram-pirenena entim- bahoaka dia mila hatsarain&#39;i Shina ny zon&#39;ny olona ho afaka mifidy sy ho afaka fidiana, Ampitomboina ny fifaninanana eo amin&#39;ny fifidianana, ravàna ny famerana mifototra amin&#39;ny fonenana [occupation] sy ny fiaviana [identity], ary omena vahana ny fitsinjarana ara-drariny ny solontena isam-paritra. Raha efa izay, dia mety ho voavaha ny adihevitra momba ny zo hifidy “mitsipotipotika”.</div>
</div>
<h4><a title="Posts by Andy Yee" href="http://globalvoicesonline.org/author/andy-yee/">Andy Yee</a></h4>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/11/02/4040/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Honduras: Hanomboka hifarana ny krizy?</title>
		<link>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/31/4033/</link>
		<comments>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/31/4033/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 31 Oct 2009 21:09:26 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Jentilisa</dc:creator>
				<category><![CDATA[Espaniola]]></category>
		<category><![CDATA[Honduras]]></category>
		<category><![CDATA[Politika]]></category>
		<category><![CDATA[Vaovao Mafana]]></category>
		<category><![CDATA[Weblog]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/31/4033/</guid>
		<description><![CDATA[Eo ampelatanan'ny Kongresy ankehitriny ny fifanarahana, izay mety ekeny, ny amin'ny hamerenana ny filoha Hôndiorianina Manuel Zelaya eo amin'ny toerany indray fa hifampizarana kosa ny fahefana, ka mety hidika izany fa manomboka hifarana ny krizy.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<em>Mpanoratra<a href="http://globalvoicesonline.org/author/leonidas-mejia/">Leonidas Mejia</a>  &middot; Nandika <a href='http://mg.globalvoicesonline.org/author/jentilisa/'>Jentilisa</a> &middot;  <a href='http://globalvoicesonline.org/2009/10/31/honduras-the-beginning-of-the-end-of-the-crisis/'>vakio ato ny lahatsoratra nadika</a></em> 
<br /><p>Manokatra ny varavaran&#39;ny famahana ny krizy, nanomboka tamin&#39;ny 28 jona 2009 tamin&#39;ny <a href="http://globalvoicesonline.org/2009/06/29/honduras-zelaya-arrested-and-removed-as-president/">nanonganana ny Filoha Manuel Zelaya</a> ny nanasoniavana ny  “<a href="http://docs.google.com/fileview?id=0B08-H8hU7cI_YjhhY2EzZWQtOGU4Zi00ZjQyLThjOGItNzlhNmQ2ODExMzYw&amp;hl=en">Fifanarahana fifampidinihan&#39;i Guaymuras ao San José/Tegucigalpa [es]</a>”. Nanao ny sonia tamin&#39;ny 29 oktobra teo ny ekipa nisolo tena an&#39;i Zelaya sy ny an&#39;ny filoha vonjimaika Roberto Micheletti, miaraka amin&#39;ny faneken&#39;i Etazonia, na raha tononina mazava dia ny sekreteram-panjakana lefitra misahana ny raharahan&#39;ny hemisfera, Atoa Thomas Shannon.</p>
<p>Ny tena niompanan&#39;ny fifanarahana izay niadian-kevitra indrindra sy nampandamoka ny fifanarahana hatramin&#39;izay dia ny momba ny hierenan&#39;i Zelaya na tsia eo amin&#39;ny fitondrana indray. Mametraka fifampizaram- pahefana ity fifanarahana ity sy ny hanekan&#39;ny andaniny sy ny ankilany ny  valim-pifidianana izay hotanterahina amin&#39;ny 29 Novembra ho avy izao. Eo ampelatanan&#39;ny Kongresy Nasionaly moa amin&#39;izao fotoana izao ity fifanarahana ity, izay tsy maintsy hanaiky nefa izy ireo ihany no nandrotsa-bato ny hanalana an&#39;i Zelaya 120 andro mahery izay.</p>
<div id="attachment_104041" style="width: 279px;"><a href="http://www.flickr.com/photos/newshour/4026900125/"><img title="honduras1" src="http://globalvoicesonline.org/wp-content/uploads/2009/10/honduras1.jpg" alt="Photo by NewsHour and used under a Creative Commons license" width="269" height="400" /></a>Saripikan&#39;i NewsHour ary ambany fahazoan-dalan&#39;ny Creative Commons license</div>
<p>Midera izao fifanarahana vita sonia izao ny Fiarahamonina Iraisampirenena. Manohana ny fifidianana hotontosaina amin&#39;ny volana novambra ny <a href="http://www.oas.org/OASpage/press_releases/press_release.asp?sCodigo=E-357/09">Vondrom-pirenena Amerikana [kaontinanta]</a>, tahaka iany ihany koa ny Vondrona Eoropeana sy i <a href="http://www.state.gov/secretary/rm/2009a/10/131078.htm">Etazonia</a>, izay efa <a href="http://honduras.usembassy.gov/pr-10-30-09-eng.html">mamoaka visa ho an&#39;ny firenena indray</a>,  izay nandraisana fepetra nanerena ny fitondran&#39;i Micheletti.</p>
<p>Mifangaroharo ny fanantenana sy ny fisalasalana any Honduras. Fanantenana fa hivaha araka izay haingana indrindra, farafaharatsiny ny toe- java- misy ankehitriny, ny krizy politika, ekonomika, ary sosialy izay niainan&#39;ny firenena hatramin&#39;ny volana jona. Fisalasalana satria mbola eo ampelatanan&#39;ny Kongresy ny momba ny fiverenan&#39;i Zelaya. Misy noho izany ny hevitra mivoaka avy amin&#39;ny bolongana:</p>
<p>Ao amin&#39;ny bolongana <em>Nacer en Honduras [es]</em>, no anoratan&#39;i Ardegas “<a href="http://nacerenhonduras.blogspot.com/2009/10/sorpresivo-acuerdo-entre-micheletti-y.html">Hiverina hitondra ve i Zelaya? Fanontaniana mampihazohazo</a>,” ary dia nojereny ny sakantsakana mety hatrehiny mialoha ny hiverenany eo amin&#39;ny fitondrana. Ohatra, nosoratan&#39;i Ardegas fa tsy hanakery ny famerenana hitondra indray raha tsy ahanton&#39;ny Fitsarana Tampony ny didy fampisamborana an&#39;i Zelaya.</p>
<p><a href="http://miradadehalconhn.blogspot.com/2009/10/el-acuerdo-es-apenas-el-principio-para.html">Mino</a> i Juan Carlos Rivera ao amin&#39;ny <em>Mirada de Halcón [es]</em> :</p>
<blockquote><p>La crisis aún no ha terminado, el acuerdo es, a penas, la puerta hacia la resolución del conflicto. La inestabilidad, la convulsión social, continuará si no retorna Manuel Zelaya Rosales al poder. Esto no lo digo yo. Lo grita la gente que está en la calle. La mayoría de hondureños exige la reintegración del presidente que eligieron en noviembre de 2005.</p></blockquote>
<div>Mbola tsy tapitra ny krizy, varavarana misokasoka ialana amin&#39;ny fifanandrinana ny fifanarahana. Mbola hitohy ny fikorontanana raha tsy miverina mitondra i Manuel Zelaya Rosales. Tsy izaho no miteny izany. Fa izany no tabataba eny an-dalambe. Mitaky ny hamerenana amin&#39;ny toerany   ny filoha nofinidiny tamin&#39;ny novambra 2005 ny ankamaroan&#39;ny Hôndiorianina.</div>
<p>Ao amin&#39;ny bolongana <em>Hibueras [es]</em>, no ilazan&#39;i Gustavo Zelaya ny fifanarahana voasonia ho “<a href="http://hibueras.blogspot.com/2009/10/celebracion-medias.html">Lalana mankamin&#39;ny Fankalazana?</a>” ka nanambarany ny heviny mikasika ny fitsabahan&#39;i Etazonia amin&#39;ny raharaham-pirenena:</p>
<blockquote><p>Esto era lo fundamental para muchos, en especial para los gringos encabezados por Shannon y para el resto de los candidatos presidenciales. Y aquí es donde se nota con toda claridad quiénes son los que mandan, ordenan, imponen y deciden en los asuntos nacionales. Ya no sólo les debemos la clasificación al mundial.</p></blockquote>
<div class="translation">Fototra ity ho an&#39;ny vahoaka maro, indrindra ho an&#39;ny Amerikana tarihin&#39;i Shannon sy izay rehetra mpirotsaka hofidiana ho filoha hafa. Mazava tsara eto hoe iza no manday ny andraikitra, iza no manome baiko, iza no mametraka sy  manapa-kevitra amin&#39;ny raharaham-pirenena. Noho izany tsy ny fahatafidiran&#39;i Etazonia handray anjara amin&#39;ny fiadiana ny ho tompondaka erantany ihany no adidintsika.</div>
<p>Farany, milaza ny bolongana <em>Honduras en el Mundo [es]</em> <a href="http://honduras.redeshn.com/2009/10/31/el-congreso-nos-tiene-esperando/">fa &#8220;mampiandry antsika ny Kongresy:&#8221;</a></p>
<blockquote><p>Hay que estar vigilantes, y espectantes, la restitución está cerca, pero no hay que confiarse, esperamos que los diputados del Congreso sean consecuentes con el país, que reparen el delito que cometieron, y solucionen este problema, para que de una buena vez sea revertido este golpe de Estado.</p></blockquote>
<div class="translation">Tsy maintsy mailo ny rehetra sy hijery tsara, manakaiky ny fiverenana, saingy tsy tokony hatoky tena be loatra ny tsirairay, antenaina [hijery ny tombotsoan&#39;ny firenena] ny solombavambahoaka, ary hanonitra tamin&#39;ny heloka nataony, ka hamaha ity olana ity, mba hitsimbadika indray mandeha tsy miverina ny fanonganam-panjakana.</div>
<h4><a title="Posts by Leonidas Mejia" href="http://globalvoicesonline.org/author/leonidas-mejia/">Leonidas Mejia</a></h4>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://mg.globalvoicesonline.org/2009/10/31/4033/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>
