Ny Anjerimanontolon'ny Vazimba Teratany ao Aymara, Làlana Iray Mankany Amin'ny Fanampiana Ireo Vondrom-piarahamonina Teratany Ao Bolivia

Fanamarihan'ny Rising Voices: Ao anatin'ny fifanarahana fiaraha-miasa amin'ny La Pública, averinay avoaka ireo tantara sasany izay nosoratan'ireo Aymara mpianatry ny Anjerimanontolo ao amin'ny “Túpac Katari” (Unibol), Anjerimanontolon'ny Vazimba Teratany Aymara ao Bolivia . Nandray anjara tamin'ny tetikasa fanaovan-gazetin'olon-tsotra nokarakarain'ny La Pública sy Jaqi Aru ireo mpianatra ireo. Ireo lahatsoratra rehetra ao amin'ny bilaogy dia voasoratra voalohany amin'ny teny Aymara na Espaniola.

Estudiante de la Unibol. Foto - La Pública.

Mpianatra ao amin'ny Anjerimanontolon'ny Vazimba Teratany Aymara ao Bolivia (Unibol). Sary – La Pública

Mahasarika ireo mpianatra avy amin'ny vondrom-piarahamonina any ambanivohitra, any Altiplano izay mitady fahafahana manohy fianarana ny ao amin'ny “Túpac Katari” (Unibol), Anjerimanontolon'ny Vazimba Teratany Aymara ao Bolivia. Nanana faniriana hatry ny ela ny hianatra amin'ny fianarana ambony mandritra ny fiainany manontolo ireo mpianatra sasany, raha toa kosa ireo hafa namporisihin'ireo mpikambana ao amin'ny vondrom-piarahamonina mba hianatra izay rehetra azony atao hanatsarana ny fiainany rehefa tafaverina avy any. Samy manana ny nitaizàna azy sy ny fiainany niainany manokana ny mpianatra tsirairay, maro tamin'izy ireo no voasintona tamin'ny tetikasan'ny bilaogy.

Nosoratan'i Eva Alvares Mamani ity manaraka ity, mpianatra  iray momba ny siansan'ny sakafo avy amin'ny vondrom-piarahamonina Chajlaya.

En mi pueblo se trabaja mucho para tener una vida mejor; los habitantes son agricultores y, como el sol es muy fuerte, se te quema la piel.

En ese lugar crecieron tres hermanas que se quedaron allí después del tiempo del patrón. Se casaron, cada una con un hombre llegado de distinto lugar, y tuvieron hijos. Una de ellas es mi abuela, quien tuvo siete hijos. La familia criaba chivos y ovejas y, según cuenta mi abuela, la comida apenas alcanzaba. Lo poco que tenían, cada sábado lo llevaban al mercado más cercano para obtener algo más.

Mi papá era quien acompañaba más a mi abuela. Uno de esos días conoció una iglesia, la Adventista, y los sábados acudía al lugar, aunque su padre, mi abuelo, se oponía pues odiaba todas las iglesias. Pero fue así, desobedeciendo, que mi papá aprendió a leer, pues ni él ni mis tíos asistían a una escuela debido a que no había una en el pueblo y la pobreza de la familia.

Mi papá iba contento a la iglesia, le gustó mucho aprender y así se capacitó y quiso saber cómo se podía hacer agricultura. Él sabía que en un pueblo más abajo del suyo había producción de verduras y frutas, así que él se fue a ayudar y aprender.

Cuando se casó con mi mamá, a los 20 años de edad, él tenía sólo 150 bolivianos de capital. Con eso empezó a trabajar y se arriesgó a plantar tomates por vez primera en su tierra. Dice que cosechó siete cargas y así mis tíos, al ver que producía bien, se animaron a sembrar y poco a poco aprendieron a ser agricultores.

Hoy en día, en mi pueblo hay una escuela que educa hasta sexto de primaria. La gente siembra tomate, lechuga, vainita y choclo. La comunidad me ha enviado a la Unibol para que yo pueda ayudar a mejorar la producción.

Ao amin'ny vondrom-piarahamonina misy ahy, miasa mafy ny olona iray mba hanana fiainana tsara; mpamboly ireo mponina any ary raha vao midanika ny masoandro, may mora foana ny hoditra .

Tao amin'io vondrom-piarahamonina io, mpirahavavy telo no nitombo tao, nijanona tao taorian'ny fotoana naha-tompon'ny tany azy ireo. Nanambady izy ireo, samy nahazo vady avy amin'ny vondrom-piarahamonina hafa, ary niteraka. iray amin'izy ireo ny renibeko, izay nanana zanaka fito. Niompy ondry aman'osy ny fianakaviana, ary araka ny voalazan'ny renibeko tamiko, zara raha ampy ny sakafo. Isaky ny Sabotsy, amin'izay kely mba nanànany, nankany amin'ny tsena akaiky indrindra azy izy ireo mba hahazoana zavatra hafa.

Ny raiko no tena mpiaraka betsaka tamin'ny renibeko. Indray andro, nandre momba ny Fiangonana Advantista izy, izay nandehanany isaky ny Sabotsy na dia nanohitra izany aza ny rainy, ny raibeko, satria nankahàla ireo fiangonana rehetra izy. Na izany aza, satria tsy nankatò izy, afaka nianatra namaky teny izy. Na izy na ireo dadatoako dia afaka nianatra satria tsy nisy sekoly tao an-tanàna, sy noho ny fahantran'ny fianakaviana.

Faly ny raiko nandeha tany am-piangonana. Tia nianatra izy ary izay no fomba nahaizany namboly. Fantany fa nisy vondrom-piarahamonina iray akaiky teo izay namokatra voankazo sy legioma, ary izay no fomba nahafahany nandeha nanampy sy nianatra.

Rehefa nanambady ny reniko izy fony 20 taona, vola 150 bolivianos monja no renivola nanànany (eo amin'ny 20 USD ankehitriny raha avadika). Niaraka tamin'izay, nanomboka niasa izy, nanandrana namboly voatabia teo amin'ny taniny tamin'ny voalohany. Nilaza izy fa nahavokatra fito kesika ary izay no nahatonga ireo dadatoako, tamin'ny fahitàna fa namokatra tsara io, nanomboka namboly tsikelikely ary koa nianatra ny mba ho tonga mpamboly.

Amin'izao fotoana izao ao amin'ny vondrom-piarahamonina misy ahy, misy sekoly mampianatra ankizy manomboka amin'ny taona faha-enina. Mamboly voatabia, salady, tsaramaso ary katsaka ny mponina. Nalefan'ny vondrom-piarahamonina tany amin'ny Unibol aho mba ho afaka hanampy hanatsara ny vokatraeny an-tsaha.

Vitan'ireo mpianatra sasany ny nianatra bebe kokoa momba ny orinasa fanenomana lamba, noho izany afaka manampy ny vondrom-piarahamonina misy azy koa izy ireo. Vehivavy roa mpianatra, Julia Apaza Mamani sy Zelma Mamani Mamani, manoratra momba ny tsy fisian'ireo lehilahy mpianatra amin'ilay sehatra:

Somos más mujeres (80%) que varones (20%) quienes ingresamos a la carrera de Ingeniería Textil de la Universidad Indígena Boliviana Aymara Túpak Katari. Y luego, algunos de ellos se van saliendo, pues parece que el enfoque práctico de tejer, por ejemplo, no les gusta. Se sienten humillados frente a las mujeres al tener que hacer un tari, una istalla, una chambrita para wawa (saquito para recién nacido)… Ellos quieren “ciencias exactas”. Por eso, ahora que estamos en sexto semestre, los varones son pocos.

Betsaka kokoa ny vehivavy (80 isanjato) noho ny lehilahy (20 isanjato), izay niditra eo amin'ny sehatry ny fianarana momba ny Orinasa Fanenomana Lamba… Taty aoriana, niala ny sasany tamin'ireo lehilahy mpianatra satria toa tsy toan-dry zareo loatra ny fampiharana nifantoka tamin'ny fanenomana. Nahatsiaro ho menatra teo anatrehan'ireo vehivavy izy ireo satria tsy maintsy nanenona tari (lamba), istalla, na chambrita ho an'ny zazakely (salotra ho an'ny zaza vao teraka)… “ny tena siansa” no tian'izy ireo. Noho izany, efa eo amin'ny enim-bolana faha-enina izahay izao, nefa vitsy ireo lehilahy mpianatra.

Hotohizanay ny fizaràna tantara maro  avy amin'ireo Aymara mpianatra araka izay anoratan'izy ireo momba ny fiainana diaviny amin'ny fianarana ao amin'io Anjerimananontolo tokana io.

Atombohy ny resaka

Mpanoratra, azafady Hiditra »

Torolalana

  • Miandry fanekena ny hevitra rehetra. Aza alefa in-droa ny hevitra.
  • iangaviana ianao haneho fifanajàna amin'ny hevitra rehetra. Tsy ekena ny hevitra feno fankahalàna, vetaveta, mamely olona manokana.